Outsourcing

Outsourcing

Outsourcing – v preklade to znamená vonkajší/externý zdroj. Pri tejto činnsoti sa podnik rozhoduje, ktoré produkty/služby/činnosti sa „budú robiť doma, a ktoré kupovať z vonku“. Je to trend, ktorý sa využíva najmä v oblasti informačných technológií, ale aj v iných oblastiach priemyselných služieb.
Pri OS ide o využívanie cudzích zdrojov na dosiahnutie vlastných cieľov spoločnosti.

Spoločnosť v takomto prípade nemusí vynakladať prostriedky na obstaranie majetku a môže ho pri tom plnohodnotne využíavť. Porobne nemusí investovať do vzdelávania či udržania úrovne špecialistov, ale ich má k dispozícií podľa potreby. Všetky povinnosti, majetok a s ním spojené ekonomické riziká, ľudské zdroje a s nimi súvisiaca agenda – za všetko zodpovedá poskytovateľ OS služieb.

Na realizovanie OS vzťahov platia:

– konkurenčné dôvody

– vecné dôvody

– organizačné dôvody

– finančné dôvody

pri rozhodovaní o OS platia tieto odporúčnia:
• zhodnotiť či požadovanú službu sú schopní vykonať vlastní zamestnanci
• zhodnotiť kvalifikáciu interných zamestnancov
• rozhodnúť či subdodávateľ vykoná požadovanú službu kvalitnejšie/ lacnejšie/efektívnejšie
• zvážiť schopnosť skontrolovať kvalitu subdodávateľa
• porovnanť finančné náklady pri výkone služby vo vlastnej réžií a subdodávateľom
• rozhodnúť sa medzi výhodami a nevýhodami:

VÝHODY OUTSOURCINGU:

– zníženie mzdových a režijných nákladovao 20 až 40%

– zbavenie sa zodpovednosti za outsourcingovú oblať

– rast hospodárnosti a produktivity

– pravidelné a predvídateľné náklady

– úspora času a vyššia efektívnosť /podnik sa sústreduje na kľúčové činnosti/

– zývšenie úrovne log. služieb/zrýchlenie dodávok, zvýšenie dodacej spoľahlivosti, skrátenie dodacích lehôt, zmenšenie chýb v balení, expedícií.../

– zníženie personálnych nákladov a nákladov na šklenia

RIZIKÁ OUTSOURCINGU:

– závislosť od partnera /napr. v kvalite a spoľahlivosti/

– poskytovateľ nepozná podnik, jeho výrobky a služby

– problematická ochrana údajov

– strata imidžu /napr. zmena loga na dopr. prostriedku/

– strata kontroly nad OS oblasťou

– ťažké rozhodovanie o výmene partnera po dlhodobej spolupráci

– potreba rokovať s cudzími zamestnancami najmiesto so svojimi

Medzi zadávateľskou firmou a poskytovateľom logistických /outsourcingových služieb/ sú následné formy spolupráce:

1. FORMA
SYSTÉM 2PL (second-party logistics) – najčastejšie využívaný systém. Firma si objednáva služby u poskytovateľov zasielateľských, dopravných a skladovacích služieb.

2. FORMA
SYSTÉM 3PL (third-party logistics) – užšia forma prepojenia.
Poskytovateľ OS služieb preberá komplexnú realizáciu časti abo celého logistického reťazca a zabezpečuje jeho výsledok. Túto formu spolupráce využívajú najmä veľké podniky. Medzi spoločnosti poskytujúce služby na úrovni 3PL patria najlepší zasielatelia, ktorí poskytujú:

– individuálne prepravné služby

– skladové služby

– spájanie a rozdeľovanie zásielok

– celú distribúciu pre klienta

– podávanie info o zásielkách na ceste...

3. FORMA
SYSTÉM 4PL (fourth-party logistics) – najužšia forma spolupráce.
Poskytovateľ preberá komplexnú omptimalizáciu logistického reťazca. Poskytovateľ 4PL môže z poverenia klienta riadiť a koordinovať viac poskytovateľov systému 3PL, je oboznámený s komplexným logistickým know-how zákazníka a tak dochádza k dlhodobému partnerstvu (aliancií).

4. FORMA
SYSTÉM 5PL (fifth.party logistics) – využíva outsourcing pre celý dodávateľský reťazec rozšírený o e-business (elektronické podanie EDI).

Insourcing – v preklade znamená využívať vlastne / vnútorné zdroje. Jedná sa o presný opak /takže aj výhody a riziká tu budú otočené/ outsourcingu. Tu firma vie, ktoré služby bude vykonávať sama a má na to aj školených pracovníkov a špecialistov. Sú to tie činnosti, pri ktorých nevyužíva služby „niekoho z vonku“.

Komplexná logistická služba – predstavuje podrobnú analýzu potrieb zákazníka, návrh projektového riešenia, realizáciu projektu až po riadenie logistického reťazca poskytovateľom logistických služieb. Okrem týchto služieb treba plniť aj ďalšie očakávania zákazníka, teda informácie o termínoch dodania, o možných oneskoreniach a ich príčinách, o komplexnosti dodávok, o rýchlom vybavení reklamácií, vrátenie chybného tovaru, či o osobitných želaniach zákazníka.