Inflácia
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 7 894
Uložení: 551
INFLÁCIA
Charakterizuje sa ako znehodnotenie peňažnej jednotky. Prejavuje sa dlhodobým rastom celkovej cenovej hladiny tovarov a služieb, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. „Za tie isté peniaze si môžeme kúpiť menej.“
Opakom je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď celková cenová hladina klesá.
Na výpočet inflácie sa používajú cenové indexy – index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý meria náklady na trhový kôš spotrebných statkov a porovnáva ich s nákladmi na tento kôš v danom východiskovom roku.
Druhy inflácie:
Z kvantitatívneho hľadiska – podľa rýchlosti rastu cien rozlišujeme:
1) Mierna – jednociferné ročné tempo rastu cien (1 % – 9 %). Prijateľná v rámci ekonomického systému.
2) Cválajúca – v rozsahu 10 % – 1 000 % nárast cenovej hladiny. Spôsobuje veľké ekonomické problémy. Jej dôsledkom je klesajúca kúpna sila peňazí.
3) Hyperinflácia – štvor- a viacciferné tempo rastu cenovej hladiny. Extrémny prípad, rozpad peňažného systému a zrútenie hospodárskych väzieb. Peniaze prestávajú plniť svoje funkcie a sú znehodnotené.
Z hľadiska výsledkov merania poznáme infláciu:
1) Otvorenú – pri ktorej dochádza k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo prevahy dopytu nad ponukou.
2) Skrytú – pri ktorej sa rast cien z rozličných dôvodov neprejavuje na cenových indexoch. Navonok sa prejavuje nedostatkom tovaru, rozvojom čierneho trhu, vynúteným rastom úspor a podobne.
Z hľadiska vybilancovanosti / proporcionality poznáme infláciu:
1) Vybalancovanú (proporcionálnu) – stúpa absolútna cenová hladina, ale pomery cien sa navzájom nemenia. Extrém, ktorý sa v živote nestáva.
2) Nevybalancovanp (neproporcionálnu) – dochádza absolútnemu rastu cenovej hladiny a zároveň sa menia aj pomery medzi cenami jednotlivých tovarov. Cenové šoky.
Druhy inflácie z hľadiska príčin vzniku:
Podnet na rast cenovej hladiny, inflačný impulz môže prichádzať tak zo strany dopytu, ako aj zo strany ponuky. Preto rozlišujeme dopytovú a nákladovú infláciu.
1) Dopytová inflácia (inflácia ťahaná dopytom) – príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri pnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte.
Ak rast nominálnych miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácii. Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov a tým zvyšuje kúpyschopný dopyt. Nadmerný rast investícií môže spôsobiť rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi do vzniku dopytovej inflácie.
2) Nákladová inflácia (inflácia ťahaná nákladmi) – hlavný zdroj inflácie spočíva na strane ponuky. V dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd dochádza k inflácii. Vývoj cien ovplyvňuje hlavne rast mzdových nákladov.
Rast výrobných nákladov môžu spôsobiť aj neočakávané politické udalosti (napr. vojna v Iraku), v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín.
Importovaná inflácia – prelievanie inflácie medzi jednotlivými krajinami podľa miery závislosti od zahraničného ochodu a zmien vo vývoji medzinárodných menových vzťahov.
Zmiešaná inflácia – zdroj inflačného vývoja je aj na strane ponuky, teda vo vývoji výrobných nákladov, aj na strane dopytu a zároveň na ňu pôsobia aj mieniace sa podmienky na svetových trhoch.
Dôsledky inflácie:
Celková ekonomická nerovnováha s negatívnymi dosahmi na výrobu aj spotrebu. Obyčajne spôsobuje pokles reálnych príjmov obyvateľstva. Rýchlejšie rastú výdavky na základné životné potreby (potraviny) a klesajú výdavky na predmety dlhodobej spotreby.
Ak je miera inflácie vyššia ako nominálna úroková miera, hodnota vkladov a pôžičiek absolútne klesá. Dlžníci získavajú a veritelia strácajú.
Klesajú aj reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvateľstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných statkov (nehnuteľností). Cena ich majetku rastie.
Štát z toho ťaží tak, že pre daňových poplatníkov sa zvyšuje miera zdanenia, lebo v dôsledku inflácie sa zvyšujú ich príjmy, čím sa dostávajú do vyššieho daňového pásma.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Inflácia a finančné trhy | Referát | 358 slov | |
Inflácia | Ostatné | 169 slov | |
Inflácia, formy inflácie | Učebné poznámky | 386 slov | |
Inflácia | Učebné poznámky | 361 slov | |
Inflácia – Mierna inflácia, Cvalajúca inflácia, hyperinflácia, stagflácia | Referát | 1 409 slov | |
Striedanie hosp. cyklov, nezamestnanosť, inflácia | Maturita | 885 slov | |
Inflácia, deflácia, dôsledky, účinky, náklady, podnety | Referát | 414 slov | |
Cenová stabilita, inflácia | Referát | 646 slov | |
Inflácia a nezamestnanosť | Maturita | 161 slov | |
Peniaze, inflácia, nezamestnanosť | Maturita | 1 723 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#inflacia #stupne inflácie #príčiny inflácie #deflacia #referáty ekonomika #kúpna sila #ekonomika inflacia #Návrh fiktívnej firmy a jej produktu #tovar na finančnom trhu #infalacia #Charakterizuj infláciu a jej druhy #inlácia #výpočetmiery inflácie #imflácia #sposob vypoctu inflacie #hospodarsky cyklus