Inflácia

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 14.09.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 542 slov
Počet zobrazení: 7 894
Tlačení: 489
Uložení: 551

INFLÁCIA

Charakterizuje sa ako znehodnotenie peňažnej jednotky. Prejavuje sa dlhodobým rastom celkovej cenovej hladiny  tovarov a služieb, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí. „Za tie isté peniaze si môžeme kúpiť menej.“

Opakom je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď celková cenová hladina klesá.
Na výpočet inflácie sa používajú cenové indexy – index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý meria náklady na trhový kôš spotrebných statkov a porovnáva ich s nákladmi na tento kôš v danom východiskovom roku.

Druhy inflácie:

Z kvantitatívneho hľadiska – podľa rýchlosti rastu cien rozlišujeme:

1) Mierna – jednociferné ročné tempo rastu cien (1 % – 9 %). Prijateľná v rámci ekonomického systému.

2) Cválajúca – v rozsahu 10 % – 1 000 % nárast cenovej hladiny. Spôsobuje veľké ekonomické problémy. Jej dôsledkom je klesajúca kúpna sila peňazí.

3) Hyperinflácia – štvor- a viacciferné tempo rastu cenovej hladiny. Extrémny prípad, rozpad peňažného systému a zrútenie hospodárskych väzieb. Peniaze prestávajú plniť svoje funkcie a sú znehodnotené.

Z hľadiska výsledkov merania poznáme infláciu:

1) Otvorenú – pri ktorej dochádza k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo prevahy dopytu nad ponukou.

2) Skrytú – pri ktorej sa rast cien z rozličných dôvodov neprejavuje na cenových indexoch. Navonok sa prejavuje nedostatkom tovaru, rozvojom čierneho trhu, vynúteným rastom úspor a podobne.

Z hľadiska vybilancovanosti / proporcionality poznáme infláciu:

1) Vybalancovanú (proporcionálnu) – stúpa absolútna cenová hladina, ale pomery cien sa navzájom nemenia. Extrém, ktorý sa v živote nestáva.

2) Nevybalancovanp (neproporcionálnu) – dochádza  absolútnemu rastu cenovej hladiny a zároveň sa menia aj pomery medzi cenami jednotlivých tovarov. Cenové šoky.
 
Druhy inflácie z hľadiska príčin vzniku:

Podnet na rast cenovej hladiny, inflačný impulz môže prichádzať tak zo strany dopytu, ako aj zo strany ponuky. Preto rozlišujeme dopytovú a nákladovú infláciu.

1) Dopytová inflácia (inflácia ťahaná dopytom) – príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri pnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte.

Ak rast nominálnych miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácii. Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov a tým zvyšuje kúpyschopný dopyt. Nadmerný rast investícií môže spôsobiť rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi do vzniku dopytovej inflácie.
 
2) Nákladová inflácia (inflácia ťahaná nákladmi) – hlavný zdroj inflácie spočíva na strane ponuky. V dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd dochádza k inflácii. Vývoj cien ovplyvňuje hlavne rast mzdových nákladov.
Rast výrobných nákladov môžu spôsobiť  aj neočakávané politické udalosti (napr. vojna v Iraku), v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín.
 
Importovaná inflácia – prelievanie inflácie medzi jednotlivými krajinami podľa miery závislosti od zahraničného ochodu a zmien vo vývoji medzinárodných menových vzťahov.

Zmiešaná inflácia – zdroj inflačného vývoja je aj na strane ponuky, teda vo vývoji výrobných nákladov, aj na strane dopytu a zároveň na ňu pôsobia aj mieniace sa podmienky na svetových trhoch.

Dôsledky inflácie:

Celková ekonomická nerovnováha s negatívnymi dosahmi na výrobu aj spotrebu. Obyčajne spôsobuje pokles reálnych príjmov obyvateľstva. Rýchlejšie rastú výdavky na základné životné potreby (potraviny) a klesajú výdavky na predmety dlhodobej spotreby.

Ak je miera inflácie vyššia ako nominálna úroková miera, hodnota vkladov a pôžičiek absolútne klesá. Dlžníci získavajú a veritelia strácajú.

Klesajú aj reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvateľstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných statkov (nehnuteľností). Cena ich majetku rastie.

Štát z toho ťaží tak, že pre daňových poplatníkov sa zvyšuje miera zdanenia, lebo v dôsledku inflácie sa zvyšujú ich príjmy, čím sa dostávajú do vyššieho daňového pásma.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu