Globalizácia

Globalizácia

Globalizácia je dlhodobý historický proces. Aktívne tento proces podporovala Európa už vminulých storočiach tým, že nielen poskytla svoje vedecko-technické pznatky iným častiam svety, ale aj svoje predstavy o spoločnosti a slobode jednotlivca.

V súčasnosti globalizácia znamená, že čoraz väčší počet obyvateľov Zeme sa aktívne zúčastňuje na celosvetových hospodárskych, technických a vedeckých činnostiach. Rozvoj informatiyk v najširšom zmysle slova, vytváranie informačnej spoločnosti sa považujú za hlavné činitele globalizačného procesu.

Rozdeľovanie ekonomických úloh medzi jednotlivými národnými ekonomikami prispieva k ich vzájomnej ekonomickej závislosti. Globálna ekonomika prepokladá nielen voľný obchod, ale liberalizáciu v celom komplexe ekonomických vzťahov.

Globalizáciu chápeme ako komplexný proces, ktorý má viac rozmerov a to: ekonomický, sociálny a politický.

Globalizácia znamená predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v celosvetovom – globálnom meradle a prejavuje sa rýchlym rastom svetového obchodu, zvýšením tokov priamych investícií, rastom objemu medzinárodnej produkcie, rastom počtu nadnárodných spoločností, rasúcou integráciou finančných trhov a podobne. Za určujúce možno považovať vytvorenie a rozvíjanie siete medzinárodných ekonomických vzťahov, predovšetkým finančných transakcií.

Globalizácia ako pojem sa začal výraznejšie v ekonomickej literatúre používať od 80. rokov 20. storočia, hoci história globalizácie siaha až do staroveku. Už staroveké národy sa interkontinentánle zbližovali. Ako napríklad Rímska ríša, ázijské mocnárstvo, centralizované čínske cisárstvo.

V 19. storočí dominovala obchodná globalizácia, ktorú podporoval hlavne rozvoj všetkých foriem dopravy.

Nový rozmer vzniesol rozvoj bezdrôtového prenosu informácií.
V súčasnosti má najvýznamnejší vplyv rozvoj informačných technológií.

Ak sa krajiny podľa ekonomickej vyspelosti v minulosti delili na preimyselne vyspelé krajiny a rozvojové (zacielené na poľnohospodársku výrobu, prípadne na ťažbu surovín), dnes ich na základe informačnej vyspelosti delíme na krajiny s informačne rýchlou ekonomikou a informačne pomalou ekonomikou.

Podľa medzinárdnej organizácie OECD (Organization for Economic Cooperation and Development – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) sa globalizácia prejavuje:

– rýchly rozvoj medzinárodného obchodu,
. celosvetovu tendenciou k libezalizácii obchodu,

– rastúcou globalizáciou výrobných systémov transnacionálnymi korporáciami,

– integráciou medzinárodných finančných trhov,

– zvýšením toku priamych investícií,

– zvýšenou migráciou obyvateľstva,

Svetová ekonomika vplyvom globalizácie nadobúda novú charakteristiku:

– vytvárajú sa silné regionálne zoskupenia,

– rastie ekonomická sila transnacionálnych korporácií,

– konkurencieschopnosť ekonomík bude určovaná schopnosťou transformovať informácie na poznatky a inteligenciu,

– jednotlivé ekonomiky budú založené na všestrannom využívaní ľudskej tvorivosti,

– vznikajú ekonomiky s modernými komunikačnými sieťami,
-skracujú sa výrobné cykly v ekonomikách,

– vznikajú ekonomiky, kde vstupy a výstupy budú založené na vedomostiach (sofistikované ekonomiky).

Globalizácia znamená ustavičný rast vzájomnej závislosti jednotlivých častí svety. Globalizácia má svoje pozitíva, ale aj negatíva.

Pozitívne a negatívne stránky globalizačných procesov

Pozitívne stránky:

– prekonávanie ohraničení v čase a priestore,

– podpora mobility VFov,

– vytváranie podnikateľských zoskupení,

– realizácia nadnárodných projektov,

– globálne zhodnocovanie kapitálu,

– vytváranie globálneho konkurenčného prostredia,

– rozvoj biotechnológií a genetiky,

– podpora regionálnej ekonomickej integrácie,

– nové postavenie medzinárodných inštitúcií,

– zvyšovanie celosvetovej interdependencie,

– poznávanie iných kultúr a inšpirácia k tvorivosti.

Negatívne stránky:

– zväčšovanie nerovnomerného ekonomického a sociálneho rozvoja,

– sociálna plarizácia (nárast bohatých a chudobných vrstiev a úbytok strednej vrstvy obyvateľstva),

– reštrukturalizácia trhu práce,

– nárast nezamestnaných,

– zvyšovanie medzinárodnej kriminality, terorizmu a násilia,

– zväčšovanie nespravodlivosti pri rozdeľovaní svetového bohatstva,

– globálne otepľovanie (skleníkový efekt),

– poškodzovanie životného prostredia (vyrubovanie lesov, ničenie pôdy, znečisťovanie svetových oceánov a morí, vyčerpávanie zásob nerastných surovín, vznik nových civilizačných chorôb).
Globalizácia je nezvratný proces.
Globalizácia je kvalitatívne nový, vyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života podmienený prevratnými účinkami informačných a telekomunikačných technológií spojený s prechodom ľudskej spoločnosti od industriálnej k informačnej.

Ako samotný prejav globalizácie (globalizácie v regionálnom meradle) môžeme chápať integračné procesy. V najzreteľnejšej podobe sa prejavili v Európe v podobe EÚ.