Cestový ruch

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Maturita
Dátum: 17.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 335 slov
Počet zobrazení: 3 663
Tlačení: 250
Uložení: 294
Cestový ruch
Cestovný ruch – súhrn vzťahov a javov kt. vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb pričom miesto pobytu nie je trvalým bydliskom ani miestom zamestnania
Druhy CR
1. Rekreačný CR – motívom je odpočinok, rekreácia, obnova fyzických a duševných síl
- patrí tu i kúpeľný CR – cieľom je psychická a fyzická liečba s prírod. liečivými faktormi (klíma, plyny, voda, bahná....)
- objektom sú vodné plochy, lesy, hory, kúpele
- využívajú sa rôzne služby: ubytovanie, stravovanie, doprava, masáže, požičovne, ....
2. Kultúrny CR – motívom je získanie kultúrnych zážitkov, rozšírenie poznatkov
a.) vzdelávací CR – spoznávanie iných kultúr, zvykov a obyčajou
b.) alternatívny CR – spoznávanie života ľudí v ich domácom prostredí
c.) náboženský CR – púte, zájazdy
3. Spoločenský orientovaný CR – návšteva príbuzných
- klubový CR (včlenenie dovolenkára do skupiny, ani mační program
4. Športový CR – CR s aktívnymi (cesta za lyžovačkou) a pasívnymi (cestovanie ako divák, šport. súťaže) športovými činnosťami
5. Ekonomický orientovaný CR
a.) obchodný CR – návšteva obchodného partnera
b.) kongresový CR – nové poznatky, nadväzovanie nových prac. kontaktov
c.) výstavnícky a veľtržný CR – výstava iba vystavuje, na veľtrhu si môžeme aj kúpiť niečo
d.) exkurzie podnikových kolektívov (incentívny CR)
6. Politický orientovaný CR
a.) diplomatický CR (napr. po zvolení prezidenta, návštevy cudz. ministrov...)
b.) CR súvisiaci s politickými podujatiami ( predvolebné kampane, mítingy...)
 
Agroturistika – poľnohos. podniky môžu rozširovať svoje podnikateľské aktivity na vidieku, zlepšiť zamestnanosť v regióne
- v SR existuje množstvo agropenziónov, rančov, fariem
- sústreďujú sa na rodinné dovolenky, detské tábory, školy v prírode
- agrozariadenia ponúkajú kurzy, jazdy na koňoch, výlety na koňoch, ťahanie lyžiarov za koňom, návštevy salašov a vinných pivníc s ochutnávkami, organizovanie zabíjačiek splav na pltiach
 
Formy CR
Podľa pôvodu účastníkov
a.) domáci CR – cesty obyvateľstva v rámci ich štátneho územia
- je prínosom pre štát i pre účastníkov (regenerácia síl, zlepšenie zdravia....)
b.) zahraničný CR –
aktívny – zahraničný hostia prichádzajú k nám, príliv devíz, ovplyvňuje aktíva platob. bilancie
pasívny – naši obyvatelia cestujú do zahraničia, zvyšuje závesky štátu voči cudzím štátom, zvyšuje pasíva platobnej bilancie krajiny
Podľa počtu účastníkov
a.) individuálny CR
b.) kolektívny CR – pre poskytovateľov služieb je výhodnejší, lepšie využitie kapacít zariadenia, vyššie zisky pri zhruba rovnakých nákladoch
c.) masový CR – napr. návšteva športových podujatí (majstrovstvá sveta, púte...)
d.) rodinný CR – cesty pre rodiny
 
Podľa dĺžky pobytu
a.) krátkodobý
b.) dlhodobý . dlhší ako 3 dni, využívajú sa zákl. služby (ubytovanie, stravovanie, doprava...)
 
Podľa ročných období
a.) letný
b.) zimný
c.) mimo sezónny
 
Podľa spôsobu cestovania
a.) individuálny – organizovaný CR, alebo bez jej služieb (nie je určený program celého pobytu)
b.) organizovaný – organizované zájazdy (plne alebo čiastočne), poznávacie zájazdy, organizovaný program počas dňa každý deň pobytu
 
Podľa prevažujúcich miest pobytu
a.) mestský
b.) prímestský
c.) vidiecky
d.) horský
e.) prímorský
Okrem týchto existuje množstvo iných foriem cestovného ruchu.
 
Subjekt CR – tvoria ho účastníci CR (hostia, turisti, rekreanti), kt. sú spotrebiteľmi služieb CR – tvoria dopyt
- od toho dopytu závisí ako sa bude dariť podnikom CR, preto sa venuje veľká pozornosť jeho analýze (zisťujeme napr. po akých službách je najväčší dopyt, a kt. strediská je najväčší záujem...)
 
Objekt – tvoria inštitúcie (cieľové miest CR, podniky, organizácie) kt. pripravujú, ponúkajú tovary a služby v CR
- hl. funkciou objektu je vytvárať ponuku
 
Cieľové miesto – určitý územný celok, kt. je vybavený na prijímanie hostí (ubytovanie, stravovanie...) a má určité atraktivity (podmienky na lyžovanie, kúpanie...)
 
Prínosy CR
Ekonomické – rast príjmov štátu a podnikov, rast zamestnanosti
- umožňuje rozvoj takých oblastí, kde nie sú podmienky na rozvoj poľnohosp. a priemyslu
- veľký význam má najmä aktívny ZCR, kt. môže byť významným prínosom pre ekon. štátu, označuje sa aj ako „NEVIDITEĽNÝ EXPORT“, ubytovanie, stravovanie, návšteva his. prírod. a kultár. atrakcií
- umožňuje rozvoj stavebnej výroby (ubytovanie a stravovacie zariadenia) infraštruktúry (cesty, telekomunikácie, obchod, verejná čistota)
 
Mimo ekonomické – sú prínosom najmä pre subjekt CR (hostí)
- rozšírenie poznatkov o svete, kultúre
- regenerácia fyzických a duševných síl (lepší zdravotný stav)
- propagácia miest, obcí, štátov
- rozvoj zvykov, umeleckej výroby, tradičných remesiel
- obnova hrdosti na kultúrne tradície
 
Negatívne stránky CR
- plynú najmä z masového rozvoja CR
-  zhoršenie život. prostredia väčším znečisťovaním, necitlivou výstavbou v chránených oblastiach
-  prenikanie nezdravej spotreby (drogy, fast food)
-  prenikanie kriminality
-  prenikanie cudzích kultúr, možná strata vlast. kult. identity
 
Primárna ponuka
- je to taká ponuka, kt. obsahuje také faktory, kt. nemajú priami vzťah k CR ale sú príťažlivé pre CR
- tvoria ju najmä:
a.) prírodné danosti – klíma, poloha, fauna, flóra
b.) kultúrno-historické danosti – pamiatky, festivaly, zvyky, pohostinnosť ľudí....
c.) hospodárske atraktivity – veľtrhy, výstavy...
 - nevyhnutná je aj infraštruktúra – doprava, odstraňovanie odpadu, zásobovanie
 
Sekundárna ponuka
- zahŕňa všetky služby, kt. musia byť k dispozícií na použitie v CR, patria tu:
a.) dopravné zariadenia – lanovky, lyžiarske vleky
b.) miestne zariadenia CR – turistické chodníky, cyklistické chodníky, kúpaliska, klziská, tenisové kurty
c.) kúpeľné zariadenia – kúpeľne promenády, kúp. domy, lesoparky
d.) spoločensko-kultúrne zariadenia – kongresové haly, čitárne
e.) ubytovacie zariadenia
f.) stravovacie zariadenia
 
Kategória ubytovacích zariadení
- určuje druh ubytovacieho zariadenia, uvádza okruh poskytovaných služieb, okruh hostí (typ hosti), pre kt. je určený. (hotel, horský hotel, motel, tranzitný hotel, botel, penzión, turistická ubytovňa, chatová osada, kemping) 
 
Trieda ubytovacích zariadení
- stanovuje minim. požiadavky na vybavenie a rozsah služieb spojených s ubytovaním. Označuje sa hviezdičkami.

Kategória pohostinského zariadenia
- určuje funkciu odbytového strediská (piváreň, vináreň, nočný bar, salónik, reštaurácia, pizzeria, bufet, libreso, varieté, dancing.....)
 
Skupina pohostinského zariadenia
- kvalitatívne parametre, hodnotiaca vstupne priestory, hygienické priestory, štandard odbytovej plochy. Označuje sa I. II. III. trieda.
 
Prevádzková jednotka, odbytové stredisko
- poskytuje stravovacie, spoločenské, kultúrno-zábavné služby a podobne.
Rozlišujeme pojmy:
Pohostinská prevádzkareň – šíri ako odbytové stredisko, je tvorená viacerými odbytovými strediskami (SOREA – kaviareň, bar, reštaurácia...)
Odbytové stredisko – samostatná organizačná časť pohostinskej prevádzkarne (kaviareň, reštaurácia...)
- všetky odbytové strediská sa podľa charakteru činnosti a rozsahu poskytovaných služieb zaraďujú do kategórií a skupín.
 
Marketingový mix
- nájdenie optimálnej kombinácie jednotlivých nástrojov marketingu
- každý pracovník podniku CR, musí žiť s presvedčením, že zákazník je najdôležitejšou osobou pre života schopnosť podniku, pretože od neho prichádzajú peniaze s kt. hradia mzdy, ostatné náklady
- pracovníci musia uplatňovať pravidlo „Náš zákazník, náš pán“
 
Druhy pracovného pomeru
 PP na dobu neurčitú – v PZ nie je určený čas trvania PP
PP na dobu určitú – možno ho dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najdlhšie na 3 roky
PP na kratší pracovný čas – pracovný čas je kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas
Domáca práca a telepráca – zamestnanec vykonáva prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (telepráca)
Dohoda o vykonaní práce – predpokladaný rozsah práce nesmie byť viac ako 350 hodín /kalendárny rok. Do toho rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Neplatia sa nijaké odvody, nie je žiadna dovolenka, platí sa len daň z príjmov.
Dohoda o brigádnickej práci študentov – najviac 20 hodín/týždenne, možno sa dohodnúť len so študentom (viac ako 15 rokov). Nijaká dovolenka, nijaké odvody.
Dohoda o pracovnej činnosti – na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť max. 10 hodín týždenne. Musí byť písomná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena, dohodnutý rozsah pracovného času, na akú dobu sa uzatvára.
Hlavný PP – zamestnanec môže mať len 1 hlavný PP. Uplatňuje si v ňom nezdaniteľnú časť.
Vedľajší PP – zamestnanec ho vykonáva u toho istého zamestnávateľa ako hlavý PP, ale na iný druh práce
Iná zárobková činnosť – zamestnanec ju vykonáva u iného zamestnávateľa ako hlavný PP aj na ten istý druh práce, ale iba so súhlasom hlavného zamestnávateľa.
 
Nadčasy
- v kalendárnom roku môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi max. 150 hodín nadčasov.
- do tohto počtu sa nezahŕňa nadčas za kt. dostal zamestnanec náhradné voľno
- zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť nadčas nad hraciu 150 hodín v rozsahu najviac 250 hodín. Teda ročne max. spolu 400 hodín nadčasov. Za každú hodinu odpracovanú nadčas patrí zamestnancovi okrem mzdy mzdové zvýhodnenie 25% priemerného zárobku
- toto zvýhodnenie nepatrí, ak si zamestnanec vyberie za nadčas náhradné voľno
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033