Manažment podniku

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: kajka
Typ práce: Maturita
Dátum: 17.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 081 slov
Počet zobrazení: 8 270
Tlačení: 435
Uložení: 513
Manažment podniku

Manažment – je teória a prax riadenie vo vyspelých krajinách s trhovou ekonomikou
- pochádza s anglického slova management (to manaje = riadiť, riešiť)
 
Zakladateľom vedeckého riadenia – Frederick Winslow Taylor
 
Podoby chápania manažmentu
Manažment môžeme chápať v 2 významoch:
- ako riadiacu činnosť (funkcionálna podoba)
- ako riadiacich pracovníkov podniku (inštitucionálna podoba)

Manažérske funkcie
- plánovanie
- organizovanie
- vedenie
- kontrola
 
Plánovanie - je vytyčovanie cieľov podniku, zahŕňa: vytyčovanie cieľov, ručenie prostriedkov na dosiahnutie cieľov, určenie spôsobov na dosiahnutie cieľov
 
VYTYČOVANIE CIEĽOV
Cieľ-  budúci stav, ktorý chceme dosiahnuť. Ciele majú byť: vecné, merateľné, časovo vymedzené
Druhy cieľovZ časového hľadiska: krátkodobé (do 1 roka), strednodobé (2 – 4 roky), dlhodobé (5 – 10 rokov), strategické (nad 10 rokov); Z organizačného hľadiska: plán dielne, plán prevádzky, plán divízie, plán podniku; Podľa funkčných oblastí (aký druh činnosti robíme): plán výroby, plán zásobovania, plán nákladov....
Vrcholovým cieľom podniku môže byť: prežitie, rentabilita kapitálu, rast podielu na trhu
Ciele môžu byť:
- Hospodárske: výkonové (podiel na trhu), ekonomické (objem obratu, zisk), finančné (platobná schopnosť)
- Sociálne: zlepšenie pracovných podmienok, rast miezd, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov
 
PROSTRIEDKY NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV:
Pri plánovaní týchto prostriedkov treba dbať na vzájomnú vyváženosť všetkých prostriedkov (ak naplánujeme nedostatočné množstvo strojov ale dostatok materiálu a pracovníkov, aj tak sa nám nepodarí vyrobiť plánovaný objem výroby).
 
URČENIE SPôSOBOV  NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV
- ide o rôzne riešenia na dosiahnutie cieľov v podniku
 
Organizovanie
- umožňuje organizovať plánované úlohy; vytvára v manažmente:
Organizáciu – nahradzuje chaos poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou; organizovaní ľudia vedia, čo kde a kedy majú robiť, koľko zato dostanú, aké majú práva a povinnosti
Hierarchické vzťahy – rozlišuje nadriadené a podriadené úrovne
Stabilitu – vnáša prvok rovno vážnosti a zotrvačnosti v pozitívnom i negatívnom zmysle; dobre organizované objekty sa bežnými vplyvmi nevychyľujú s cieľového správania ale zotrvačnosť môže brzdiť vývoj (neochota meniť zabehaný spôsob myslenia)
Symetrické efekty – celok je viac ako súčet jednotlivých častí; vhodnou deľbou práce dosiahneme lepšie výsledky, ako keby každý pracoval sám bez spolupráce; je bezprostredné pôsobenie manažérov na poriadných
 
Kontrola
- proces hodnotenia javov alebo činností v riadenom podniku
Fázy kontroly: 1. zisťovanie skutočného vzťahu, 2. porovnanie skutočnosti s plánom alebo normou, 3. vyvodenie záverov pre rozhodovanie
Druhy kontroly: 1. predbežná – kontroluje reálnosť plánov, 2. priebežná – priebežne hodnotenie plánovaných úloh, 3. výsledná – robí sa po realizácií plánu, poskytuje súhrne hodnotenie výsledkov, poskytuje dôležité informácie pre riadenie
 
Rozhodovanie
- dôležitou súčasťou riadenia, od jeho kvality závisí úspešnosť manažmentu
- je činnosť pri kt. analyzujeme problém, určujeme možnosti riešenia a vyberieme najlepšie riešenia
Znaky rozhodovacieho procesu: existuje možnosť výberu, výber je vedomý, výber je cieľavedomý(sleduje 1 alebo niekoľko cieľov), výber sa robí podľa určitých kritérií, výber sa končí realizáciou
 
Metódy rozhodovania
Brainstorming – táto metóda na nazýva aj „ búrka mozgov“ alebo „útok na mozog“
- je to metóda tvorivosti v rozhodovaní
- rýchla skupinová diskusia odborníkov zainteresovaných do problému
- cieľom je vytvoriť maximum tvorivých nápadov riešenia danej situácie
Zásady: - ideálny počet účastníkov je 6 – 15; všetci musia ovládať daný problém; účastníci by nemali byť s príliš odlišným odborným postavením; evidovať sa musia všetky návrhy bez ohľadu na významnosť, celá diskusia musí byť nahrávaná; nesmú sa kritizovať názory iných, pretože to blokuje tvorivosť, cieľom je získať čo najviac nápadov; diskusiu vedie predseda, ktorí by nemal byť odborníkom v odbore, stručne vysvetlí postup, okruh problémov, sám nepodáva návrhy, usmerňuje diskusiu, zabezpečuje nenútenú voľnú atmosféru; platí „čím je nápad originálnejší a absurdnejší, tím lepšie“. V snahe byť názorovo triezvy sa nevyslovia najcennejšie myšlienky; ideálny čas trvania diskusie je 40 – 60 minút
 
Delfi – prognostická metóda, ide o spracovanie názorov skupiny expertov na určití jav
- je založená na písomnej ankete na kt. sa zúčastňuje niekoľko expertov (20 – 50)
- je zachovaná anonymita,
- zúčastnení písomne odpovedajú na otázky, ktoré sa štatisticky vyhodnocujú
- na základe vyhodnotenia prvého kola odpovedí môžu experti v ďalšom kole svoje odpovede upravovať
- po niekoľkých kolách sa odpovede približujú, cieľom je vytvoriť kompromis medzi názormi expertov a dospieť k jednej skupinovej odpovedí
- táto metóda sa môže použiť pri rozhodovaní o dôležitých strategických problémoch (hlad niektorých časti sveta, skleníkový efekt...)
 
Štýly vedenia
- je spôsob vedenia zamestnancov podniku
1. Autoritatívny štýl vedenia – direktívny spôsob vedenia
- prísna hierarchia funkcií, riadenie s pozície sily
- iniciatíva podriadených je nežiaduca: armáda, polícia, nápravno- výchovné ústavy
- je vhodné ho používať pri vedení nováčikov – vedúci dáva návody na plnenie úloh
 
2. Participatívny štýl vedenia – nazýva sa aj kooperatívny
- aktívna účasť všetkých pracovníkov na rozhodovaní
- podporuje aktivitu a iniciatívu zamestnancov
- tento štýl vyžaduje samostatnosť zamestnancov a zmysel pre tímovosť
- ako prostriedok pri tomto štýle sa využívajú rozhovory so zamestnancami spoločné porady, kontrolné dni, motivácia, prípadne kritika zamestnancov
- základom je vytvorenie dobrej pracovnej klými, dôvery a priateľských vzťahov
 
3. Demokratický štýl riadenia – berie do úvahy názory podriadených, ich rady, iniciatívu ale rozhodne nadriadený
- úspešnosť tohto štýlu závisí od seba disciplíny podriadených
- zapojenie členov skupiny do rozhodovania, diskutuje sa o cieľoch, metódach a o rozdelení úloh
- podporuje tvorivosť a samostatnosť
 
4. Liberálny štýl riadenia – „mäkký štýl vedenia“
- vyhýbanie sa zodpovednosti, nepoužíva sankcie pri nesplnení úloh
- zo všetkých štýlov má najnižšiu účinnosť
- je vhodný pri vedení samostatných a tvorivých ľudí
Orgány podniku
 
Podnikateľský subjekt Orgány podniku
1. Podnik jednotlivca (živnosť) - vlastník vykonáva riadiace funkcie a nevytvára   iné orgány
2. osobné spoločnosti (v. o. s., k. s.)  - podiel spoločníkov na riadení je určený v
spoločenskej zmluve
- nemusia vytvárať orgány
3. kapitálové spoločnosti (s. r. o., a. s.)  - OZ určuje orgány kt. musia vytvoriť:
s. r. o. – valné zhromaždenie – najvyšší orgán
  - konateľ – štatutárny orgán
  - dozorná rada – kontrolný orgány
   a. s. – valné zhromaždenie – najvyšší orgán
  - predstavenstvo – štatutárny orgán
 - dozorná rada – kontrolný orgán
4. družstvo - členská schôdza – najvyšší orgán
- predstavenstvo – štatutárny orgán
- kontrolná komisia – kontrolný orgán
5. štátny podnik - vedenie podniku
- dozorná rada 
 
 
Riadiaci aparát podniku:
- riaditeľ podniku
- sekretariát
- líniové útvary
- štábne odborné útvary
 
Riaditeľ podniku – je štatutárny zástupca (koná a vystupuje v mene podniku)
- riadi jeho činnosť a zodpovedá za jeho výsledky
- táto funkcia sa môže nazývať aj generálny riaditeľ, prezident, predseda....
 
Sekretariát – vykonáva všetky bežné administratívne práce podľa pokynov riaditeľa
- prijíma návštevy, pripravuje materiály, kontroluje plnenie termínov
 
Líniové útvary – vytvárajú sa po vertikálnej osi riadenia ako závody, divízie, prevádzky, dielne
 
Štábne odborné útvary – vytvárajú sa podľa jednotlivých funkčných oblastí
- môžu mať rôzne názvy : výroba, obchod, vývoj....
- vnútorne sa môžu členiť na odbory, oddelenia, referáty
 
Organizačné štruktúry
- vnútorné usporiadanie organizácie, má tvar pyramídy
- podľa OŠ vieme určiť: a.) ako sú združene jednotlivé práce a ľudia v organizačných jednotkách
  b.) akú rozhodovaciu právomoc a zodpovednosť majú jednotlivý zamestnanci
 
OŠ PODĽA ZDRUŽOVANIA ČINNOSTÍ 
 
Funkcionálna OŠ
- typickým znakom je združovanie činností podľa podnikových funkcií (výroba, predaj, personalistika....)
- podnikové funkcie sa líšia v závislosti od typu podniku napr: v obchodnom podniku to bude nákup a predaj, v banke prijímanie vkladov a poskytovanie úverov
 
Výhody: - kvalifikovanejšie riadenie výrobných pracovníkov a efektívnejšie využívanie zamestnancov, keďže jednotlivé útvary sa špecializujú. Tieto útvary sa môžu ďalej členiť na odbory, oddelenia, referáty
Nevýhody: - špecialisti sledujú svoje odborné ciele a kladú malý dôraz na celkové ciele podniku (napr. finančné požiadavky marketingu, nemusia byť v súlade s finančnými zdrojmi)
 
Procesná OŠ
- využívajú ju malé firmy s úzkym sortimentom
- organizačné jednotky sa vytvárajú podľa určitej časti výrobného procesu
- do jednotlivých útvarov sú pracovníci zadeľovaný podľa kvalifikácie
- výhody a nevýhody sú ako u funkcionálnej
 
 
Výrobková OŠ (divizionálna)
- zoskupovanie činností podľa výrobkov
- využíva sa v tých podnikoch, kt. vyrábajú viacero konštrukčne a technologicky odlišných výrobkov
- výrobkový manažéri komplexne riadia vývoj, výrobu a predaj výrobku
- jednotlivé divízie zabezpečujú celý proces od vývoja po predaj, pritom sú ekonomicky samostatné a môžu rozhodovať o rozdelení časti zisku, časť zisku odovzdávajú vrcholovému vedeniu
 
Výhody: - podporuje tvorivosť a samostatnosť v rozhodovaní
- vyžaduje vysoký stupeň zodpovednosti za výsledky
Nevýhody: - vznikajú duplicitne uskutočňované činnosti
 
Zákaznícke OŠ
- východiskom sú špecifické skupiny zákazníkov
- obchod. domoch nájdeme oddelenia pre pánske, dámske, v bankách sú oddelenia pre fyzické osoby, pre podnikateľov.....
 
Výhody: - jednotlivé oddelenia môžu lepšie zreagovať na želanie skupín zákazníkov
Nevýhody: - ťažšia koordinácia medzi organizačnými jednotkami vzhľadom na protichodné záujmy zákazníkom
 
Geografické OŠ
- organizačné jednotky sa vytvárajú podľa geografických oblastí
- všetky podnikateľské aktivity v danej oblasti sú podriadené jednému manažérovi
 
OŠ v praxi
- v praxi sa vyskytujú rôzne varianty uvedených štruktúr
- veľké spoločnosti sú na vrcholovej úrovni organizované výrobkovo vo forme divízií. Vnútorná štruktúra divízie môže byť funkcionálna. Nižšie úrovne môžu byť geograficky, zákaznícky alebo orientované
 
ORGANIZAČNÉ ŠTRUKTÚRY PODĽA PRÁVOMOCÍ A ZODPOVEDNOSTI
- pri tomto členení je najdôležitejší charakter vzťahov medzi organizačnými jednotkami
 
Líniová OŠ
- najstarší a najjednoduchší typ OŠ, jej znakmi sú a.) jeden nadriadený; b.) komplexná zodpovednosť za celý riadený útvar pri plnení úloh a cieľov
Líniová právomoc je vzťah, v kt. nadriadený vykonáva priame vedenie podriadeného. S jedným zodpovedným vedúcim sa spájajú jednoznačné príkazy. Využíva sa v malých podnikoch s úzkym sortimentom (výroba chleba, pečiva...)
 
Typickým príkladom je podnik, kt. sa skladá len s líniových útvarov (napr. v dielni).
Nevýhoda: malá odbornosť, lebo jeden vedúci nemôže dokonale ovládať celú problematiku.
 
 
 
 
Líniovo – štábna
- využíva líniové aj štábne útvary
- podriadené jednotky majú jedného líniového vedúceho, kt. riadi celý útvar (riadi aj štábne útvary)
- aby sa líniový vedúci mohli venovať riadiacej práci využívajú odborné štábne útvary, tie nemajú prikazovaciu právomoc a podliehajú líniovému vedúcemu
 
Úrovne manažérov v podniku
1. Vrcholoví manažéri – TOP manažéri, menujú ich vlastníci; ich funkcie sa môže volať generálny riaditeľ, riaditeľ, prezident......
2. Manažéri strednej línie – sú to manažéri vyšších vnútropodnik. útvarov a rôznych odborných útvarov; riadia štábne, odborné útvary; môžu to byť: námestníci, vedúci prevádzok, vedúci odborov a oddelení
3. Manažéri prvej línie – majú priamy kontakt s výkonným personálom podniku; sú to majstri, vedúci oddielov .....
 
Vlastnosti manažéra – práca manažérov je náročná a vyžaduje určité vlastnosti: samostatnosť, rozhodnosť, zodpovednosť, zásadovosť, tvorivosť, zmysel pre riziko.,...
 
Podnikateľský plán  
- stanovuje ciele podniku na určité obdobie a postupy na dosiahnutie týchto cieľov
- slúži ako podklad pre bank pri žiadosti o úver
- mal by obsahovať:1. Prehľad – stručná charakteristika – obsahuje ciele, účel, motiváciu
2. Charakteristika podniku – história, úspechy, výrobné zameranie
3. Ciele podniku – čo chcem dosiahnuť, ďalší vývoj – patenty, ochranné známky
4. Trhy a konkurencia – charakteristika nášho zákazníka, konkurenti a ich silné a slabé stránky
5. Marketing – spôsob tvorby ceny, propagácie a reklamy, naše silné a slabé stránky
6. Výroba – aká technológia sa použije, kapacita výroby, zmennosť....
7. Organizácia a manažment – organizačná štruktúra podniku, počet zamestnancov...
8. Finančné hospodárenia – spracováva sa zvyčajne na 3 – 5 rokov dopredu (súvaha, výkaz ziskov a strát....)
9. dodatky a prílohy – prospekty, opis výrobkov a služieb, organizačná schéma....
 
 
Tomáš Baťa – zástanca taylorizmu, zaviedol tzv. Baťovu sústavu riadenia (samostatné účtovné jednotky, podiel na zisku, osobné účty, zavedenie pasovej výroby, dôraz na kvalitku, zaujal originálnou tvorbou cien
- vedúci pracovníci si museli vyskúšať aj prácu na nižších stupňoch
- heslo: „náš zákazník, náš pán“
- známy je jeho vzťah k zamestnancom (budovanie bytov, školenia...)
 
Dohoda
Dohoda o vykonaní práce – predpokladaný rozsah práce nesmie byť viac ako 350 hodín /kalendárny rok. Do toho rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Neplatia sa nijaké odvody, nie je žiadna dovolenka, platí sa len daň z príjmov.
Dohoda o brigádnickej práci študentov – najviac 20 hodín/týždenne, možno sa dohodnúť len so študentom (viac ako 15 rokov). Nijaká dovolenka, nijaké odvody.
Dohoda o pracovnej činnosti – na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť max. 10 hodín týždenne. Musí byť písomná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena, dohodnutý rozsah pracovného času, na akú dobu sa uzatvára.
Dovolenka – zamestnancovi vzniká za podmienok určených týmto zákonom nárok na:
a., dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť
b., dovolenku za odpracované dni
c., dodatkovú dovolenku
 
Dovolenka za kalendárny rok
- podmienkou vzniku nároku na dovolenku za KR:
1. odpracovanie aspoň 60 dní v KR
2. PP musí trvať u zamestnávateľa celý KR
 
Pomerná časť dovolenky za KR- ak PP netrval celí KR ale zamestnanec splnil podmienku odpracovania 60dní má nárok na pomernú časť dovolenky, kt. patrí za každý celý kalend. mesiac nepretržitého trvania toho istého pracov. pomeru vo výmere 1 dovolenky za KR

Základná výmera dovolenky je 4 týždne (20 pracovných dní). 5 týždňov dovolenky patrí zamestnancom, kt. odpracovali aspoň 15 rokov po 18 roku veku.
 
Dovolenka za odpracované dni:
- Zamestnancovi ktorému nevznikol nárok na dovolenku za KR ani jej pomernú časť pretože neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní patrí dovolenka za odpracov. dní v dĺžke 1 dovolenky za KR za každých 21 takto odpracovaných dní v KR

Dodatková dovolenka
- Zamestnanec, kt. pracuje u toho istého zamestnávateľa po celý KR: pod zemou, pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov, vykonáva ťažké alebo zdraviu škodlivé práce,
- výmera dodatkovej dovolenky je 1 týždeň. Ak pracovník takto nepracuje celý kalendárny rok patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní 1 dodat. dovolenky. Túto dovolenku nemožno v žiadnom prípade preplatiť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.040 s.
Zavrieť reklamu