Zásobovanie podniku

Zásobovanie podniku

1. Definovať úlohu zásobovania, zásoby, predmet zásobovania

Úloha zásobovania – zabezpečenie požadovaných materiálových vstupov (v požadovanom množstve, sortimente, kvalite, v správnom čase a na správnom mieste)

Zásoby – sú to hmotné statky, ktoré sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určený účel. Sú súčasťou krátkodobého majetku. Jednorazovo sa spotrebovávajú, menia svoju formu a obiehajú, preto sa nazývajú aj obežným majetkom.

Predmet zásobovania

– výrobné materiály – sú súčasťou výrobku

· základný materiál (surovina) – tvorí podstatu výrobku (látka na šaty)

· pomocný materiál – dotvára výrobok, ale netvorí jeho podstatu (nite, gombíky)

· obaly – slúžia na ochranu vyrobených výrobkov pri preprave a skladovaní (krabice)

– technologické materiály – sú potrebné na prevádzku strojov, pomáhajú pri výrobe (oleje, mazadlá)

– nakupovaný tovar – podnik ho používa na kompletizáciu vlastných výrobkov (kravaty vkladané ku košeliam)

– zvieratá – nakupované od iných podnikov na chov

2. Popísať základné zásobovacie činnosti

PLÁNOVANIE ZÁSOB

Pozostáva zo 4 krokov:

· výber materiálu – vychádza sa z výrobného programu a výrobných možností podniku, pričom zohľadňujeme prieskum trhu odkiaľ môžeme získať informácie o kúpe materiálu, o podmienkach za akých sa dá kúpiť → volí sa dodávateľ

· plánovanie spotreby materiálu – podnik musí poznať normu spotreby a plánovaný objem výroby

· určenie výšky zásob – zásoby majú byť v takej výške, aby zabezpečili plynulú činnosť podniku a náklady s nimi spojené majú byť čo najnižšie

· zostavenie plánu nákupu

NÁKUPNÁ ČINNOSŤ

· výber spôsobu obstarávania

· prieskum trhu

· voľba dodávateľa

· právne zabezpečenie dodávky

· uskutočnenie dodávky

· prevzatia dodávky

· zaplatenie dodávky

SKLADOVANIE ZÁSOB

– zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s prijímaním zásob, ich ošetrovaním a prípravou na výdaj do výroby

RIADENIE ZÁSOB

– cieľom je udržať optimálnu výšku zásob a udržať zásoby v takej výške, aby vznikali minimálne náklady na ich skladovanie

3. Popísať najbežnejšie spôsoby obstarávania zásob a oceňovanie zásob

Spôsoby obstarávania
Náhodné obstarávanie – tzv. od prípadu k prípadu. Uplatňuje sa pri zákazkovej výrobe (krajčír)
Obstarávanie do zásoby – nakupovanie na sklad, najrozšírenejší spôsob obstarávania v priemysle
Bezskladové obstarávanie – materiály idú priamo od dodávateľa do výroby tzv. synchrónne obstarávanie. Používa sa viac v obchode ako v priemysle (zásobovanie čerstvým pečivom)

Oceňovanie zásob
Nakupované zásoby – oceňujú sa obstarávacou cenou = cena výrobku + doprava + montáž
Zásoby vlastnej výroby – sa oceňujú vlastnými nákladmi tzv. vnútropodniková cena
Darované zásoby – alebo dodatočne zistené zásoby pri inventúre, oceňujú sa reprodukčnou cenou → cena za ktorú by sme zásoby obstarali v čase, keď ju potrebujeme zistiť

4. Kritéria a zásady pri výbere dodávateľa

Kritéria:

– cena materiálu, cenové zvýhodnenia (rabaty, skontá)

– kvalita materiálu

– spoľahlivosť dodávateľa

– dodacie podmienky (termíny, spôsob prepravy)

– platobné podmienky (spôsob platby – na predfaktúru, v hotovosti pri odbere, na faktúru...)

Zásady:

– riziko nákupu je menšie, ak materiál nakupujeme od viacerých dodávateľov

– malé množstvá je výhodnejšie nakupovať vo VOO ako u výrobcu

5. Definovať normu spotreby, zloženie normy spotreby (príklad), popísať metódy výpočtu potreby materiálu (aj vzorce)

Norma spotreby – je maximálne množstvo materiálu, ktoré sa môže použiť na jednotku výkonu (ks, m, l,..). Môže byť vyjadrená v naturálnych jednotkách (m, l, kg..) alebo hodnotových jednotkách (EUR, USD,..)

Zloženie normy spotreby

– čistý podiel materiálu – množstvo materiálu, ktorý sa stane súčasťou nového výrobku (látka, z ktorej sa stanú nohavice)

– technologický odpad – vzniká pri obrábaní, strihaní (odstrižky látky)

– ostatný odpad – závisí od organizácie práce a skladovania (chybná látka)

Metódy plánovania potrieb materiálu

– Výrobková metóda – používa sa vtedy, ak sa z 1 materiálu vyrábajú rôzny výrobky

Pm = ∑ NSv x Qv = (NS1 x Q1) + (NS2 x Q2) ...+ (NSn x Qn)

NSv – norma spotreby materiálu na výrobok
Qv – počet výrobkov

– Metóda typových reprezentantov – používa sa pri širšom sortimente výrobkov určitého typu (saká rovnakého strihu, ale rôznych veľkostí)

Pm = NS typ. x O celk.

∑ NSv x Kv
NS typ = ––––––––––––––––––-
∑ Kv
NS typ. – norma spotreby typového reprezentanta
Q celk. – celkový objem výroby
Kv – podiel týchto výrobkov na celkovom objeme

Z danej skupiny výrobkov sa vyberie 1 typový reprezentant. Problém je vo výbere typ. reprezentanta. Vychádza sa s priemernej veličiny noriem spotreby pri jednotlivých výrobkoch (NSv) a podielu týchto výrobkov na celkovom objeme výroby (Kv).
vypočítaná veličina sa porovná s normami spotreby pri jednotlivých výrobkoch a ku ktorej norme sa najviac približuje, tá sa považuje za NS typ.

– Metóda analógie – používa sa vtedy, keď sa plánuje výroba výrobkov na ktoré nie sú vypracované normy spotreby materiálu. Musíme vyberať výrobok konštrukčne a technologicky podobný. Musíme dbať na odlišnosti nového výrobku.

Pm = NS analog. x Q x K

K – koeficient zohľadňujúci osobitosti
Q – množstvo nového výrobku

6. Postup pri príjme materiálu na sklad

Príjem sa skladá z dvoch častí:

– hrubý príjem – na základe dodacieho listu a prepravných dokladov sa kontroluje počet kusov, hmotnosť, neporušenosť zásielky. Robí ho pracovník skladu, ktorému vodič odovzdá dodací list

– čistý príjem – skladá sa z kvalitatívnej prebierky – robí sa fyzická kontrola dodávky (prepočítava sa, meria, váži...). Vyhotovuje sa príjemka, na ktorej sú údaje o prijatom tovare a dodávateľovi. Na základe príjemky sa vyhotoví skladová karta. Porovnávajú sa údaje o v príjemke a dodacom liste, nedostatky sa spíšu do reklamačného zápisu.
kvantitatívna prebierka – akostná kontrola tovaru, nekvalitný tovar sa zadrží.

7. Popísať evidenciu na skladových blokoch, kartách a štítkoch

Na evidencii zásob sa zúčastňujú:

– Útvar zásobovania – eviduje kúpne zmluvy, objednávky, cenníky, databázy dodávateľov a prepravcov

– Sklad – eviduje dodávky a obaly. Využíva dodacie listy, príjemky, skladové karty, výdajky, reklamačné listy...

– Učtáreň – eviduje faktúry v knihe faktúr, vyhotovuje dobropisy v prípade uznania reklamácie

Doklady pri evidencii zásob

Doklady o príjme zásob – faktúry, zápis v knihe prijatých zásielok, dodací list, príjemka

Doklady o uložení zásob – skladová karta, skladový blok, závesný štítok

Doklady o výdaji zásob – výdajka, prevodovka

Metódy vedenia skladovej evidencie

– metódy vizuálnej kontroly
zistený stav sa zapisuje v

· knihe záznamov

· skladových lístkov – na regáloch sú umiestnené lístky s informáciami o zásobách

· systém 2 regálov – materiál je umiestnený v 2, vydáva sa len z jedného regála. Ak sa vyprázdni, materiál sa objedná a doplnenie.

– metódy písomných záznamov

· skladové karty – vyššia jednotková cena materiálu

· skladové bloky – nízka jednotková cena, evidencia sa vedie v peňažných jednotkách

· skladové lístky – používajú sa najmä v obchodných podnikoch pri tovaroch, ktoré majú vysokú jednotkovú cenu. Na každý kus tovaru sa pripevní skladový lístok na ktorom sú tieto údaje : nákupná cena, predajná cena, dátum nákupu.

– metódy PC spracovania

· najčastejšia metóda skladovej evidencie

· program býva prepojený s účtovným programom čo uľahčuje fakturáciu a vytváranie inventúrnych zostáv

8. Vysvetliť spôsoby oceňovania výdaja materiálu zo skladu

– metóda váženého aritmetického priemeru

celková hodnota zásob v EUR
celkový stav zásob v naturálnych jednotkách

– nevýhodou je, že po každom nákupe musíme prepočítať cenu

– metóda FIFO (first in, first out = prvý do skladu, prvý zo skladu)