Pondelok, 29. mája 2017, meninyVilma, zajtra Ferdinand
Dnes prezretých 6313 študentských prácOnline: 495 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Etické názory Aristotela a Platóna

Autor: Chlapec studak (27)
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 742 slov
Počet zobrazení: 1676
Tlačení: 136
Uložení: 125
OTÁZKA Č. 8
 „...cnosti nám nie sú dané ani od prirodzenosti, ani proti prirodzenosti, máme však prirodzenú vlohu, aby sme ich nadobudli. Tak sa spravodlivým konaním stávame spravodlivými i statočnými.“
  (Aristoteles)
„... štát patrí k prirodzeným útvarom a človek je od prírody štátotvorná bytosť... Totiž v protiklade s ostatným živočíchom je človeku vlastné, že on jediný má zmysel pre dobro a zlo, pre právo a bezprávie a pre podobné veci, spoločenstvo v týchto veciach vytvára rodinu a štát.“
 (Aristoteles)

- Využite uvedené texty a zhodnoťte etické názory Aristotela a Platóna.
- Vysvetlite Platónovo a Aristotelovo chápanie štátu.
- Vyjadrite vlastný názor na tieto názory významných starovekých klasikov.

Aristotelova etika
Aristotelova etika je etikou šťastia; šťastie, blaženosť (eudaimonia) predstavuje cieľ života a zároveň najvyššie dobro. Aristoteles skúma možnosti dosiahnutia šťastia jednotlivca v rámci spoločnosti. Na rozdiel od svojho predchodcu Platóna vníma dobro ako pojem relatívny, no za spoločné pre ľudí považuje, že najvyššie dobro – šťastie – dosahuje každý bez rozdielu cez toto vlastné dobro. Podľa toho, v čom možno vidieť obsah šťastia, rozoznáva tri typy života: život rozkošnícky, politický a teoretický. Najvyššie stavia život teoretický, pretože sa v ňom najviac uplatňuje činnosť rozumu, ktorým sa človek odlišuje od zvierat a podobá sa bohom.  Cieľ videl Aristoteles v nájdení najušľachtilejšieho šťastia, čo môžu dosiahnuť len cnostní ľudia, ktorí pestujú mravné a rozumové cnosti. Cnosti delí na rozumové (dianoetické) a mravné (etické) v užšom zmysle) a etika je u Aristotela filozofiou konania, nielen poznávania, ani morálka nemá byť vecou poznania, ale konania a praxe, pretože bez toho sa človek nemôže stať mravným. Mravné cnosti sú stredom medzi dvoma krajnosťami, napr. statočnosť je stredom medzi zbabelosťou a nerozvážnou smelosťou, štedrosť medzi márnotratnosťou a skúposťou a pod. Mravné cnosti človek dosiahne vtedy, keď bude udržiavať žiadostivú stránku svojej duše medzi výstrednými krajnosťami, t. j. keď nebude ani bojazlivý, ani pochabý, zjašený, ale statočný; ani márnotratný, ani skúpy, ale štedrý, ani malicherný, ani okázalý, ale veľkorysý, ani podlízavý, svárlivý, ale priateľský. Najväčšia cnosť je spravodlivosť, ktorá spočíva vumiernenosti. Pre cnosti alebo necnosti sa podľa Aristotela rozhodujeme slobodne; naša od ničoho nezávislá voľba medzi dvoma predmetmi je samostatné a nepredvídateľné prírodné dianie. Aristoteles tu po prvý raz použil pojem etickej slobody, podobne ako neskôr (pod názvom liberum arbitrium) katolícka cirkev, ako zdôvodnenie trestania hriešnikov v pekle.  Samo slobodné vyhľadávanie zlatej strednej cesty však nestačí. Človek sa od ostatných tvorov líši čímsi božským a v zmysle tohto božského prvku svojej bytosti musí žiť, ak nechce klesnúť do podľudského stavu: musí sa usilovať o prehĺbenie svojho vnútorného rozumového života. Vonkajšie dobrá, ako zdravie, urodzenosť, krásu, zdravé potomstvo a dobrých priateľov považuje Aristoteles za nevyhnutný predpoklad šťastia. Ideálom Aristotelovej etiky je občan s bohato rozvinutými spoločenskými vzťahmi. Spoločnosť je nevyhnutná podmienka mravnosti a človek je tvor patriaci do obce.

Aristotelove chápanie štátu :

-  správne ústavy : monarchia
-  nesprávne ústavy : 1. aristokracia ( vláda šľachty má právo rodové, vznešený pôvod )
-  2. oligarchia ( vláda najbohatších )
-  3. politeia ( vláda väčšiny ) → demokracia ( vláda ľudu )

Platón:
II. Spoločensko-politické otázky: Platón v diele Štát podáva idealistickú až utopistickú víziu spravodlivej obce (štátu) tak, že štátny organizmus chápe ako analógiu duše.
Duša spravodlivého človeka má tri základné cnosti: múdrosť = HLAVA = filozofi ( vládcovia )
Statočnosť/vôľa = HRUĎ = strážcovia ( vojaci )
Umiernenosť/žiadostivosť = BRUCHO = remeselníci
U každého jednotlivca jedna zložka prevláda nad ostatnými a na základe tohto Platón rozdeľuje spoločnosť do troch stavov, pričom každý z nich má svoje funkcie a práva súvisiace s príslušnou cnosťou.
1. Tí, ktorí vynikajú múdrosťou sa majú stať filozofmi a ich poslaním je vládnuť nad spoločnosťou – vládcovia (archontes). Sú vychovávaní k múdrosti, k ich vlastnostiam patrí túžba po poznaní, láska k pravde, dobrá pamäť, priateľskosť, príjemnosť.
2. Statoční sa stanú strážcami, resp. vojakmi (fýlakes). Ich úlohou je ochraňovať a slúžiť blahu obce.
3. Umiernení, tzv. demiurgovia (demiurgoi) zabezpečujú výrobu, majú úlohu živiteľov. Patria tu roľníci, remeselníci a obchodníci.
Aby vládcovia a strážcovia nezneužívali svoje funkcie, je pre nich podľa Platóna nevyhnutné zrušiť súkromné vlastníctvo, zlaté a strieborné mince (mena) a manželský stav. Deti sa vychovávajú v zariadeniach obce a v 20-tom roku sa rozhodne o ich príslušnosti k niektorému zo stavov. Platón je zástancom "totalitného štátu", občan je tu pre štát, nie štát pre občana. Tento svoj model ideálneho štátu sa trikrát neúspešne pokúšal zaviesť v Syrakúzach. Dôvodom pádu bola nemožnosť zbaviť ľudí základných potrieb ako majetku, rodiny atď. Na základe tohto diela Platóna možno označiť ako prvého utopistu.

Kritika : oligarchia ( vláda bohatých)
demokracia ( vláda ľudu )
tyrania ( vláda násilia )
- napísal dielo : ÚSTAVA
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Aristoteles - logika Referát 312 slov 4
Slovenčina Aristoteles - etika a politika Referát 533 slov 9
Slovenčina Platón - teória štátu a etika Referát 571 slov 4.1
Slovenčina Platón - teória ideí Referát 603 slov 3.3

Maturitné otázky z filozofie

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Filozofia – láska k múdrosti 361 slov
Slovenčina Hľadanie arché 352 slov
Slovenčina Do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme 384 slov
Slovenčina Arché - grécki atomisti a pluralisti 314 slov
Slovenčina Sofisti – filozofi či učitelia všeobecného vzdelania? 300 slov
Slovenčina Viem, že nič neviem - Sokrates 205 slov
Slovenčina Helenizmus 605 slov
Slovenčina Filozofia v dobách staroveku a v stredoveku 531 slov
Slovenčina Filozofia v období patristiky a scholastiky 312 slov
Slovenčina Stanovisko v spore o univerzálie 237 slov
Slovenčina Pojmy humanizmus a renesancia 255 slov
Slovenčina Názory na štát v dielach N. Machiavelliho, J. Bodina, T. Mora a T. Campanellu 291 slov
Slovenčina Teória poznania – kľúčová disciplína novovekej filozofie 298 slov
Slovenčina Prínos F. Bacona a R. Descartesa pre rozvoj novovekej filozofie 494 slov
Slovenčina Myšlienky B. Spinozu a G. W. Leibniza 485 slov
Slovenčina Pojem solipsizmus 515 slov
Slovenčina Človek človeku vlkom - Hobbes 166 slov
Slovenčina Podmienky nástupu osvietenstva 302 slov
Slovenčina Rousseau a jeho osobitné postavenie 163 slov
Slovenčina Materializmus, idealizmus, teizmus, deizmus, ateizmus 392 slov
Slovenčina Či je potrebné, aby v štáte existovala deľba štátnej moci 539 slov
Slovenčina Postoj I. Kanta 253 slov
Slovenčina Kantove gnozeologické názory 184 slov
Slovenčina Idealizmus J.G. Fichteho a F. W. J. Schellinga. 332 slov
Slovenčina G. W. F. Hegel 446 slov
Slovenčina Črty filozofie v polovici 19. storočia 312 slov
Slovenčina Postavenie filozofie v 19. storočí 684 slov
Slovenčina Marxistická filozofia 1066 slov
Slovenčina Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche 780 slov
Slovenčina Filozofické školy 20. storočia 560 slov
Slovenčina Existencializmus 676 slov
Slovenčina Postmoderná filozofia 408 slov
Slovenčina Herakleitos z Efezu, Empedokles, John Lock 436 slov
Slovenčina Pragmatizmus a fenomenológia 419 slov
0.014