Črty filozofie v polovici 19. storočia

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: Chlapec studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 312 slov
Počet zobrazení: 3 084
Tlačení: 200
Uložení: 203
OTÁZKA Č. 28 Využitím uvedenej myšlienky vysvetlite základné črty filozofie v polovici 19. storočia.
 
  Filozofiu, ktorá sa rozvíja od polovice 19. storočia, nazývame poklasickou filozofiou. Toto označenie má zdôrazniť predovšetkým zmenu postavenia filozofie, zmenu chápania jej možností, funkcií aj tém, ktoré sa stávajú predmetom filozofovania.
 
- V predchádzajúcom texte je zvýraznené slovo zmena. Vysvetlite, o akú „zmenu“ vo filozofii 19. storočia ide.
- Vysvetlite pojmy antropologizmus a scientizmus. Uveďte príklad.

 
Na ďalší vývoj filozofie vplývali predovšetkým zmeny v spoločnosti v 19. stor. Prvou príčinou je ďalší rozvoj poznania- predovšetkým evolučná teória. Filozofi sa snažia opäť klasifikovať vedy a zistiť, čo všetko je poznateľné.

Ďalším faktorom je nová kapitalistická spoločnosť, ktorá nepriniesla rovnosť proletariátu. Dochádza k budovaniu koloniálnej sústavy, ovládania cudzích krajín a ľudí, rozdeleniu sveta. Znova sa filozofi zaoberajú otázkami slobody  človeka, hodnotami človeka, postavením človeka v spoločnosti, dejinami ľudstva a príčinou existencie človeka.
 
Poklasická filozofia sa na rozdiel od novovekej klasickej filozofie prejavuje pluralizmom – t.j.
· množstvom filozofických škôl, smerov a hnutí
· množstvom filozofických tém a rôznosť prístupov k témam – napr. nové témy: poslanie vedeckej filozofie, poznanie spoločnosti a jej zmeny (A. Comte, K.Marx), otázky viery človeka a jeho vnútorného sveta (S. Kierkegaard), rozpad tradičných hodnotových orientácií človeka (F. Nietzsche), hľadanie zmyslu života a východísk z pesimizmu (A. Schopenhauer) a iné.
 
Filozofické smery tohto obdobia rozdeľujeme do 2 prúdov:

- SCIENTISTICKÉ
→ lat. scientia = veda. Tieto smery pristupujú k filozofii prísne vedecky. Usilujú sa ju rozvíjať v nadväznosti na poznatky ostatných špeciálnych vied (najmä prírodných vied). Z filozofie chcú vylúčiť tie otázky, ktoré presahujú našu zmyslovú skúsenosť a nedajú sa empiricky overiť ani vyvrátiť (metafyzické otázky – napr. či existuje Boh, či má človek dušu a pod.)
o  pozitivizmus
o  marxizmus
o  novokantovstvo

- ANTROPOLOGICKÉ
→ gr. antropos = človek. Tieto smery sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, zmyslom jeho života, jeho vnútorným prežívaním a pod.
o  filozofia existencie S. Kierkegaarda
o  voluntaristický iracionalizmus A. Schopenhauera
o  voluntaristická filozofia života F. Nietzscheho
o  filozofia života H. Bergsona
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z filozofie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016