Postavenie filozofie v 19. storočí

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 684 slov
Počet zobrazení: 4 931
Tlačení: 375
Uložení: 375
OTÁZKA Č. 29 Zhodnoťte postavenie filozofie v 19. storočí, vymenujte antropologické a scientistické prúdy poklasickej filozofie.

- Zaraďte do kontextu a stručne charakterizujte filozofiu S. Kierkegaarda a H. Bergsona.
- Vysvetlite uvedenú myšlienku:

„...a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie: buď – alebo?“
(S. Kierkegaard)

- Vysvetlite podčiarknuté básnické obrazy. Rozhodnite, či vidíte podobnosť medzi myšlienkami slovenského básnika J. Smreka, predstaviteľa medzivojnového vitalizmu, a názormi francúzskeho filozofa a spisovateľa H. Bergsona:

Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom,
že nestihne ich ani Parom,
chcú prelietať
zo stálic na stálice,
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec vtopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.“
(J. Smrek – Cválajúce dni)

- SCIENTISTICKÉ
o  pozitivizmus
o  marxizmus
o  novokantovstvo

- ANTROPOLOGICKÉ
o  filozofia existencie S. Kierkegaarda
o  voluntaristický iracionalizmus A. Schopenhauera
o  voluntaristická filozofia života F. Nietzscheho
o  filozofia života H. Bergsona
 
Sören Kierkegaard
- najvýznamnejšie dielo Buď - alebo
- výrok: „ ... a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie buď – alebo?“
 
- dospel k presvedčeniu, že skutočná filozofia musí byť existenciálna- musí sa zaoberať človekom a jeho životom = existenciou
- východiskom jeho filozofie je človek a jeho osobne prežívaná existencia plná rozporov, protirečení a zúfalstva.
- Človek si najintezívnejšie uvedomuje svoju existenciu práve vo chvíľach strachu, neistoty, zúfalstva, na prahu života a smrti (v tzv. hraničných situáciách). Vtedy si totiž najviac uvedomuje dôležitosť svojho rozhodovania.
- práve v situácii „buď-alebo“ človek utvára sám seba
  - utvára svoje bytie vo vzťahu k sebe samému, k svetu a k Bohu
  - človek sa ale rozhoduje sám a sám nesie aj zodpovednosť za svoju voľbu
 
- podľa toho, ako sa človek správa a rozhoduje a volí si vlastný život, a podľa toho, ako je schopný niesť zaň zodpovednosť stanovil Kierkegaard 3 typy existencie ( 3 štádiá osobného vývinu života):

- Estetická existencia
-  čisto zmyslová existencia je najnižším štádiom – človek uprednostňuje užívanie si života, jeho krásnych okamihov a zmyslových pôžitkov
-  za jedinú hodnotu pokladá človek uspokojovanie svojich potrieb. Väčšina ľudí toto štádium neprekročí a nedopracuje sa k hlbšiemu sebapoznaniu.
-  estét je hračkou svojich vrtochov, ale v problémových situáciách sa cíti bezradný, prázdny, zúfalý. Pocit strachu a prázdnoty je svojím spôsobom niečo pozitívne, lebo je signálom, že človek sa nachádza v hraničnej situácii – vtedy sa estét môže rozhodnúť k posunu do vyššieho štádia svojej existencie. Toto rozhodnutie musí prísť z jeho vnútra a urobiť ho musí každý človek sám.
· Etická existencia
-  je vyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa rozhoduje podľa toho, čo je správne/nesprávne – riadi sa svedomím, žije mravný život a slúži spoločenstvu
-  aj svedomitý a mravný človek sa však časom unaví neustálym plnením povinností a uvedomí si svoju konečnosť – znova sa ocitá v hraničnej situácii, keď môže buď „spadnúť“ späť do estetického štádia, alebo postúpiť do vyššej – náboženskej existencie
· Náboženská existencia
-  je najvyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa nepodriaďuje zmyslovým pôžitkom ani príkazom rozumu, ale žije vo viere v Boha
-  až teraz človek objavuje svoju slobodu
-  náboženskú vieru chápe ako výlučne individuálnu záležitosť veriaceho človeka, ktorý jedinú záchranu pred zúfalstvom vidí v Bohu, v hľadaní cesty k nemu
-  chcel dosiahnuť, aby sa ľudia vymanili z davu veriacich a stali sa jednotlivcami pred Bohom (hovorí o „rytierovi viery“) – dôležité je  objaviť samého seba nie pasívnym prijímaním cirkevných dogiem, ale osobnou skúsenosťou tvárou v tvár Bohu
-  je to však postoj, ku ktorému nedokáže dospieť každý
 
Henri Bergson
- je predstaviteľom filozofie života
  - v centre pozornosti je človek a jeho život – jedinečný a neopakovateľný
  - otázky zmyslu života
 
- celé bytie (náš život) je prúd života, ktorého podstatou je životná sila – životný elán – „élan vitale“
  → „Život je veľké úsilie ducha – životný elán (élan vitale)“
 
- život je neprestajná zmena, vznik a zánik
  → uvedomovať si to, znamená uvedomovať si jeho neopakovateľnosť a jednorazovosť
 
- otázka: Ako si uvedomiť túto plynúcu skutočnosť?
  - racionálne myslenie na to nestačí
- rozum z uceleného prúdu života vytrháva len isté statické okamihy, ktoré spája umelými vzťahmi
- priestor a čas sú kategórie rozumu
  → podstatu života sa márne snažíme pochopiť rozumom a slovami vyjadriť
 
  - živý prúd života spoluprežívame, ak sa doň vciťujeme
  → bezprostrednosť života je prístupná len intuícii
 
- jeho názory ovplyvnili generáciu franc. existencialistov
- v literatúre mal vplyv na vitalizmus

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z filozofie



Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu