Postavenie filozofie v 19. storočí
Autor: studak
Typ práce: Maturita
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 684 slov
Počet zobrazení: 4 931
Počet zobrazení: 4 931
Tlačení: 375
Uložení: 375
Uložení: 375
OTÁZKA Č. 29 Zhodnoťte postavenie filozofie v 19. storočí, vymenujte antropologické a scientistické prúdy poklasickej filozofie.
- Zaraďte do kontextu a stručne charakterizujte filozofiu S. Kierkegaarda a H. Bergsona.
- Vysvetlite uvedenú myšlienku:
„...a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie: buď – alebo?“
(S. Kierkegaard)
- Vysvetlite podčiarknuté básnické obrazy. Rozhodnite, či vidíte podobnosť medzi myšlienkami slovenského básnika J. Smreka, predstaviteľa medzivojnového vitalizmu, a názormi francúzskeho filozofa a spisovateľa H. Bergsona:
„ Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom,
že nestihne ich ani Parom,
chcú prelietať
zo stálic na stálice,
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec vtopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.“
(J. Smrek – Cválajúce dni)
- SCIENTISTICKÉ
o pozitivizmus
o marxizmus
o novokantovstvo
- ANTROPOLOGICKÉ
o filozofia existencie S. Kierkegaarda
o voluntaristický iracionalizmus A. Schopenhauera
o voluntaristická filozofia života F. Nietzscheho
o filozofia života H. Bergsona
Sören Kierkegaard
- najvýznamnejšie dielo Buď - alebo
- výrok: „ ... a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie buď – alebo?“
- dospel k presvedčeniu, že skutočná filozofia musí byť existenciálna- musí sa zaoberať človekom a jeho životom = existenciou
- východiskom jeho filozofie je človek a jeho osobne prežívaná existencia plná rozporov, protirečení a zúfalstva.
- Človek si najintezívnejšie uvedomuje svoju existenciu práve vo chvíľach strachu, neistoty, zúfalstva, na prahu života a smrti (v tzv. hraničných situáciách). Vtedy si totiž najviac uvedomuje dôležitosť svojho rozhodovania.
- práve v situácii „buď-alebo“ človek utvára sám seba
- utvára svoje bytie vo vzťahu k sebe samému, k svetu a k Bohu
- človek sa ale rozhoduje sám a sám nesie aj zodpovednosť za svoju voľbu
- podľa toho, ako sa človek správa a rozhoduje a volí si vlastný život, a podľa toho, ako je schopný niesť zaň zodpovednosť stanovil Kierkegaard 3 typy existencie ( 3 štádiá osobného vývinu života):
- Estetická existencia
- čisto zmyslová existencia je najnižším štádiom – človek uprednostňuje užívanie si života, jeho krásnych okamihov a zmyslových pôžitkov
- za jedinú hodnotu pokladá človek uspokojovanie svojich potrieb. Väčšina ľudí toto štádium neprekročí a nedopracuje sa k hlbšiemu sebapoznaniu.
- estét je hračkou svojich vrtochov, ale v problémových situáciách sa cíti bezradný, prázdny, zúfalý. Pocit strachu a prázdnoty je svojím spôsobom niečo pozitívne, lebo je signálom, že človek sa nachádza v hraničnej situácii – vtedy sa estét môže rozhodnúť k posunu do vyššieho štádia svojej existencie. Toto rozhodnutie musí prísť z jeho vnútra a urobiť ho musí každý človek sám.
· Etická existencia
- je vyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa rozhoduje podľa toho, čo je správne/nesprávne – riadi sa svedomím, žije mravný život a slúži spoločenstvu
- aj svedomitý a mravný človek sa však časom unaví neustálym plnením povinností a uvedomí si svoju konečnosť – znova sa ocitá v hraničnej situácii, keď môže buď „spadnúť“ späť do estetického štádia, alebo postúpiť do vyššej – náboženskej existencie
· Náboženská existencia
- je najvyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa nepodriaďuje zmyslovým pôžitkom ani príkazom rozumu, ale žije vo viere v Boha
- až teraz človek objavuje svoju slobodu
- náboženskú vieru chápe ako výlučne individuálnu záležitosť veriaceho človeka, ktorý jedinú záchranu pred zúfalstvom vidí v Bohu, v hľadaní cesty k nemu
- chcel dosiahnuť, aby sa ľudia vymanili z davu veriacich a stali sa jednotlivcami pred Bohom (hovorí o „rytierovi viery“) – dôležité je objaviť samého seba nie pasívnym prijímaním cirkevných dogiem, ale osobnou skúsenosťou tvárou v tvár Bohu
- je to však postoj, ku ktorému nedokáže dospieť každý
Henri Bergson
- je predstaviteľom filozofie života
- v centre pozornosti je človek a jeho život – jedinečný a neopakovateľný
- otázky zmyslu života
- celé bytie (náš život) je prúd života, ktorého podstatou je životná sila – životný elán – „élan vitale“
→ „Život je veľké úsilie ducha – životný elán (élan vitale)“
- život je neprestajná zmena, vznik a zánik
→ uvedomovať si to, znamená uvedomovať si jeho neopakovateľnosť a jednorazovosť
- otázka: Ako si uvedomiť túto plynúcu skutočnosť?
- racionálne myslenie na to nestačí
- rozum z uceleného prúdu života vytrháva len isté statické okamihy, ktoré spája umelými vzťahmi
- priestor a čas sú kategórie rozumu
→ podstatu života sa márne snažíme pochopiť rozumom a slovami vyjadriť
- živý prúd života spoluprežívame, ak sa doň vciťujeme
→ bezprostrednosť života je prístupná len intuícii
- jeho názory ovplyvnili generáciu franc. existencialistov
- v literatúre mal vplyv na vitalizmus
- Zaraďte do kontextu a stručne charakterizujte filozofiu S. Kierkegaarda a H. Bergsona.
- Vysvetlite uvedenú myšlienku:
„...a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie: buď – alebo?“
(S. Kierkegaard)
- Vysvetlite podčiarknuté básnické obrazy. Rozhodnite, či vidíte podobnosť medzi myšlienkami slovenského básnika J. Smreka, predstaviteľa medzivojnového vitalizmu, a názormi francúzskeho filozofa a spisovateľa H. Bergsona:
„ Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom,
že nestihne ich ani Parom,
chcú prelietať
zo stálic na stálice,
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec vtopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.“
(J. Smrek – Cválajúce dni)
o pozitivizmus
o marxizmus
o novokantovstvo
- ANTROPOLOGICKÉ
o filozofia existencie S. Kierkegaarda
o voluntaristický iracionalizmus A. Schopenhauera
o voluntaristická filozofia života F. Nietzscheho
o filozofia života H. Bergsona
Sören Kierkegaard
- najvýznamnejšie dielo Buď - alebo
- výrok: „ ... a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie buď – alebo?“
- dospel k presvedčeniu, že skutočná filozofia musí byť existenciálna- musí sa zaoberať človekom a jeho životom = existenciou
- východiskom jeho filozofie je človek a jeho osobne prežívaná existencia plná rozporov, protirečení a zúfalstva.
- Človek si najintezívnejšie uvedomuje svoju existenciu práve vo chvíľach strachu, neistoty, zúfalstva, na prahu života a smrti (v tzv. hraničných situáciách). Vtedy si totiž najviac uvedomuje dôležitosť svojho rozhodovania.
- práve v situácii „buď-alebo“ človek utvára sám seba
- utvára svoje bytie vo vzťahu k sebe samému, k svetu a k Bohu
- človek sa ale rozhoduje sám a sám nesie aj zodpovednosť za svoju voľbu
- podľa toho, ako sa človek správa a rozhoduje a volí si vlastný život, a podľa toho, ako je schopný niesť zaň zodpovednosť stanovil Kierkegaard 3 typy existencie ( 3 štádiá osobného vývinu života):
- Estetická existencia
- čisto zmyslová existencia je najnižším štádiom – človek uprednostňuje užívanie si života, jeho krásnych okamihov a zmyslových pôžitkov
- za jedinú hodnotu pokladá človek uspokojovanie svojich potrieb. Väčšina ľudí toto štádium neprekročí a nedopracuje sa k hlbšiemu sebapoznaniu.
- estét je hračkou svojich vrtochov, ale v problémových situáciách sa cíti bezradný, prázdny, zúfalý. Pocit strachu a prázdnoty je svojím spôsobom niečo pozitívne, lebo je signálom, že človek sa nachádza v hraničnej situácii – vtedy sa estét môže rozhodnúť k posunu do vyššieho štádia svojej existencie. Toto rozhodnutie musí prísť z jeho vnútra a urobiť ho musí každý človek sám.
· Etická existencia
- je vyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa rozhoduje podľa toho, čo je správne/nesprávne – riadi sa svedomím, žije mravný život a slúži spoločenstvu
- aj svedomitý a mravný človek sa však časom unaví neustálym plnením povinností a uvedomí si svoju konečnosť – znova sa ocitá v hraničnej situácii, keď môže buď „spadnúť“ späť do estetického štádia, alebo postúpiť do vyššej – náboženskej existencie
· Náboženská existencia
- je najvyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa nepodriaďuje zmyslovým pôžitkom ani príkazom rozumu, ale žije vo viere v Boha
- až teraz človek objavuje svoju slobodu
- náboženskú vieru chápe ako výlučne individuálnu záležitosť veriaceho človeka, ktorý jedinú záchranu pred zúfalstvom vidí v Bohu, v hľadaní cesty k nemu
- chcel dosiahnuť, aby sa ľudia vymanili z davu veriacich a stali sa jednotlivcami pred Bohom (hovorí o „rytierovi viery“) – dôležité je objaviť samého seba nie pasívnym prijímaním cirkevných dogiem, ale osobnou skúsenosťou tvárou v tvár Bohu
- je to však postoj, ku ktorému nedokáže dospieť každý
Henri Bergson
- je predstaviteľom filozofie života
- v centre pozornosti je človek a jeho život – jedinečný a neopakovateľný
- otázky zmyslu života
- celé bytie (náš život) je prúd života, ktorého podstatou je životná sila – životný elán – „élan vitale“
→ „Život je veľké úsilie ducha – životný elán (élan vitale)“
- život je neprestajná zmena, vznik a zánik
→ uvedomovať si to, znamená uvedomovať si jeho neopakovateľnosť a jednorazovosť
- otázka: Ako si uvedomiť túto plynúcu skutočnosť?
- racionálne myslenie na to nestačí
- rozum z uceleného prúdu života vytrháva len isté statické okamihy, ktoré spája umelými vzťahmi
- priestor a čas sú kategórie rozumu
→ podstatu života sa márne snažíme pochopiť rozumom a slovami vyjadriť
- živý prúd života spoluprežívame, ak sa doň vciťujeme
→ bezprostrednosť života je prístupná len intuícii
- jeho názory ovplyvnili generáciu franc. existencialistov
- v literatúre mal vplyv na vitalizmus
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Črty filozofie v polovici 19. storočia | Maturita | 312 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#kierkegaard #testy z filozofie #antropologicke prudy poklasickej filozofie 19 storocia #Søren Kierkegaard: Existenciálna filozofia #predstavitelia voluntarizmu #existencializmus kierkegaard #antropologicke a scientisticke prudy #scientistické prúdy filozofie 19. storočia #filozofia Kierkegaarda #antropologicke prudy #Kierkegaard a existencionalizmus #filozofia 19.storočie #Zhodnoťte prínos bacona a descartesa #Charakterizujte filozofiu S.Kierkegaarda #scientisticke prudy #•Zhodnoťte marxistickú filozofiu. #poklasicka filozofia 19. storočia #politika v kontexte s filozofiou #filozofia existencie #existenciálna situáciaMaturitné otázky z filozofie
Diskusia: Postavenie filozofie v 19. storočí
Pridať nový komentárVygenerované za 0.016 s.