Marxistická filozofia

Marxistická filozofia

OTÁZKA Č. 30

„Pre človeka je najvyššou podstatou človek, je teda kategorickým imperatívom zvrátiť všetky vzťahy, v ktorých je človek poníženou, odvrhnutou , opustenou, opovrhnutou bytosťou...“
(K. Marx)

„Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ.“
(A. Comte)

– Zhodnoťte marxistickú filozofiu.

– Porovnajte Marxove a Comteho názory na spoločnosť.

SCIENTISTICKÉ PRÚDY

Marxizmus

– zakladateľmi marxistickej filozofie sú Karl Marx a Friedrich Engels

– hlavné dielo: Kapitál

– výrok: „Pre človeka je najvyššou podstatou človeka, je teda kategorickým imperatívom zvrátiť všetky vzťahy, v ktorých je človek poníženou, odvrhnutou, opustenou a opovrhnutou bytosťou.“

– Marx tvrdil: „Filozofi svet rozlične vysvetľovali, ide však o to zmeniť ho.“

– jeho filozofia mala mať praktický cieľ – mala byť návodom na premenu sveta
→ jeho filozofiu označujeme ako vedecký socializmus

– bola to ucelená predstava pokrokového vývinu dejín založená na myšlienke vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť postavenú na sociálnej rovnosti, na odstránení vykorisťovania jednej spoločenskej triedy druhou

– marxistický názor je dôsledne materialistický – tvrdí, že neexistuje iná podstata sveta ako hmota

– dialektický materializmus – ontologická a gnozeologická problematika

– historický materializmus – problematika spoločnosti

– dialektický materializmus

– celé bytie je hmota, ktorá je v neustálom pohybe (neustále sa mení a vyvíja)

– človek túto neustále sa meniacu skutočnosť spoznáva – je to však nekonečný proces

– historický materializmus

– marxistické ponímanie spoločnosti a jej vývoja

– každá spoločnosť sa skladá:

– Základňa – spoločenské bytie

– tvoria ju materiálne a ekonomické pomery v spoločnosti

– Nadstavba – spoločenské vedomie

– tvoria ju: morálka, právo, politika, náboženstvo, umenie danej spoločnosti
Spoločenská nadstavba je odrazom základne

– materiálne pomery – ekonomické vzťahy, t.j. spôsob výroby v danej spoločnosti určujú charakter spoločenských vzťahov

– napr. nie je náhoda, že dnes máme inú morálku, inak myslíme, politické usporiadanie spoločnosti je iné ako v minulosti – zmenil sa totiž spôsob výroby → zmenili sa materiálne podmienky spoločnosti

– podľa spôsobu výroby rozlišuje M. v dejinách tzv. spoločensko-ekonomické formácie (vývojové stupne spoločnosti):

– prvotnopospolná

– otrokárska

– feudálna

– kapitalistická

– *socialistická

– *komunistická

– celé dejiny sú podľa M. históriou triedneho boja

– vo všetkých dejinných etapách (spoločensko-ekonomických formáciách) existoval rozpor medzi dvoma dominantnými spoločenskými triedami

– napr. v otrokárskej spoločnosti medzi slobodnými občanmi a otrokmi, v stredovekej spoločnosti medzi pánmi a poddanými, v buržoáznej spoločnosti medzi kapitalistami a proletármi (robotníkmi)

– M. zaujímal predovšetkým nevyhnutný prechod od kapitalizmu (nespravodlivej triednej spoločnosti) ku komunizmu (socializmu)
→ analyzoval podstatu vykorisťovania v kapitalizme – poukázal tak na základnú príčinu nespravodlivosti, ktorá musí byť odstránená

– M. názor na prácu:

– práca je pre človeka niečím pozitívnym – „práca šľachtí človeka“ – ten, kto nepracuje, je istým spôsobom „prázdny“
→ byť proletárom je niečo pozitívne

– v kapitalistickom systéme však pracuje robotník pre kapitalistu

– práca sa mu odcudzuje – človek tak stráca svoju ľudskú podstatu →v kapitalizme sa proletár odcudzuje sebe samému – to je nespravodlivé

→ trieda kapitalistov vlastní výrobné prostriedky (= suroviny, technológie, kapitál a pod.) a využíva námezdnú prácu robotníkov
↕
→ trieda proletárov nemá vlastné výrobné prostriedky a je nútená predávať svoju pracovnú silu, aby mohla prežiť

– zákon voľnej súťaže a prudký rozvoj techniky spôsobuje, že práca je čím ďalej tým
menej výnosná a zbavovaná čŕt ľudskej tvorivosti

– v kapitalizme robotník vyrába tovar, z ktorého bohatnú kapitalisti

– robotník vyrobí tovar s určitou hodnotou, za ktorú ho kapitalista predá

– po odrátaní výrobných nákladov a nákladov na mzdy robotníkov, kapitalistovi zostane zisk – nadhodnota
→ podstatou vykorisťovania v kapitalizme je to, že kapitalista si pre seba ponecháva hodnotu (zisk – nadhodnotu), ktorú vytvoril robotník

– táto nespravodlivosť musí byť odstránená – M. tvrdí, že zánik kapitalizmu je nevyhnutný

– odstrániť ju možno len odstránením jej príčiny – t.j. odstránením súkromného vlastníctva, ktoré je pôvodcom nerovnosti medzi ľuďmi a vykorisťovania človeka človekom

– otázka: Ako sa to uskutoční?

– Honba kapitalistov za stále väčšími ziskami bude mať za následok čoraz ostrejšie konflikty medzi triedami kapitalistov a proletárov

– tie povedú k revolúcii – proletári sa vzbúria, zvrhnú nadvládu kapitalistov a prevezmú moc do svojich rúk

– nasledovať bude prechodné obdobie novej triednej spoločnosti – tzv. diktatúra proletariátu (socializmus) – budovanie komunizmu

– potom sa diktatúra proletariátu zmení na beztriednu (sociálne spravodlivú) spoločnosť – komunizmus
→ v komunizme neexistuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov – tie patria všetkým (ľudu)
→ každý dáva podľa svojich možností a dostáva podľa svojich potrieb

– Marxistická filozofia sa ako vedecký svetonázor rozvíjala v prostredí sociálnodemokratického robotníckeho hnutia v západoeurópskych krajinách v Rusku

– 2 orientácie:

o ortodoxný marxizmus

– Rusko

– Vladimír Iljič Lenin – spolu s ostatnými ruskými revolucionármi sa pokúsil uplatniť teóriu marxizmu v praxi
po Leninovej smrti sa marxizmus-leninizmus stal súčasťou oficiálnej ideológie ZSSR a neskôr krajín východného bloku

– zjednodušenú podobu marxizmu predstavujú názory J.V.Stalina

o tzv. západný marxizmus

– západná Európa

– zachoval a nadviazal na prvky sociálnej kritiky, prevzal predstavu o ideálnom spoločenskom zriadení (komunizmus) – neuskutočnili ho v praxi

– v priebehu 20. storočia sa sformovali tzv. neomarxistické prúdy (Antonio Gramsci, György Lukács, Roger Garaudy a iní)

August Comte

– zakladateľ pozitivizmu a sociológie

– hlavné dielo: Kurz pozitívnej filozofie

– vychádzal z názoru, že poznanie má byť pozitívne

– t.j. má sa zakladať na faktoch našej skúsenosti – na tom, čo sa dá empiricky overiť

– filozofia teda musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré presahujú našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť → do filozofie nepatria (špekulatívne) metafyzické otázky

– nadväzuje na osvietenskú myšlienku u pokroku poznania a spoločnosti

– vývoj poznania a spoločnosti rozdelil do 3 štádií:

– Teologické štádium

– predstavuje počiatky ľudskej civilizácie

– ľudské myslenie sa orientuje na vieru v rôzne nadprirodzené sily (bohov), ktoré môžu bezprostredne zasahovať do tohto sveta

– Metafyzické štádium

– predstavuje istý pokrok vo vývoji poznania

– v tomto štádiu sa človek snaží vysvetliť skutočnosť pomocou filozofie – t.j. pomocou pojmov – vedecky

– Pozitívne štádium

– pokrok poznania privedie ľudstvo do tohto štádia

– ľudské myslenie bude oslobodené od predsudkov teológie aj od špekulácií filozofie

– poznanie sa obmedzí len na prísne vedecké skúmanie sveta

– C. klasifikoval vedy, v ktorých je obsiahnuté tzv. pozitívne poznanie
o matematika – je predpokladom všetkých vied
o astronómia
o fyzika
o chémia
o biológia
o sociálna fyzika = sociológia

– pripisuje jej dôležitú úlohu, pretože umožní poznať, vysvetliť a predvídať sociálne javy, a tak reformovať spoločnosť

– sociálna statika – skúma daný stav spoločnosti

– sociálna dynamika – skúma pokrok spoločnosti

– spoločnosť môže dosiahnuť pokrok prostredníctvom reforiem – nie revolúciou

– C. odmieta násilné revolučné zmeny v spoločnosti, ktoré podľa neho vedú len k anarchii a uvoľneniu mravov

– pokračovaním sociológie je morálka

– založená na láske a solidarite

– morálka vyúsťuje do náboženstva

– to má byť naplnením ideálu humanity

– predmetom uctievania bude Veľká bytosť – Ľudstvo

– len takto chápané náboženstvo zaistí harmonický stav pozitivistickej spoločnosti

– podstatu pozitivizmu C. zhrnul do vety, ktorú chcel mať vytesanú na svojom hrobe:
„Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ.“