Utorok, 30. mája 2017, meninyFerdinand, zajtra Petronela, Petrana
Dnes prezretých 3393 študentských prácOnline: 379 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Filozofické školy 20. storočia

Autor: Chlapec studak (27)
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 560 slov
Počet zobrazení: 2630
Tlačení: 154
Uložení: 158
OTÁZKA Č. 32
. Využite ukážku a vymenujte základné filozofické školy 20.storočia.
- Uveďte, akú mala filozofia úlohu v tomto období.


- Stručne charakterizujte jednotlivé filozofické smery a uveďte, ktorý smer vás zaujal najviac. Svoju odpoveď zdôvodnite.


Filozofia 20. storočia
- rozmanitosť škôl a smerov, ale aj tém a problémov, ktorými sa filozofia zaoberá
- prevláda názor: nie je možné vysvetliť svet na základe jedného princípu

pluralizmus
- V 1. polovici 20. storočia ešte možno postrehnúť

- antropologická línia
- scientistická línia
- *osobitné postavenie majú tzv. neo-smery – nadväzujú na existujúce názory – situácia typická pre postmodernu

- Jednotlivé prúdy filozofie 20. storočia:

- Reagujú na nepochybné úspechy ľudského poznania, na pokrok vedy a techniky:

- fyzika (Einsteinove názory, jadrová fyzika, kvantová mechanika a i.)
- matematika (mnoho filozofov bolo zároveň matematikmi)
- astronómia (Hubbleov objav pohybu galaxií, teórie o rozpínanie vesmíru, teória veľkého tresku a i.)
- biológia (objavy v genetike, biotechnológie a i.)
- lingvistika (jazyk a jeho fungovanie je jedna z hlavných tém fil. 20. storočia)
- psychológia (napr. Freudove názory)
- sociológia (filozofia reaguje na problémy ľudskej spoločnosti)

- odrážajú „stroskotanie človeka“ – zlyhanie človeka
→ otrasenie viery v jeho racionalitu, vo všemohúcnosť rozumu. Neschopnosť človeka zvládnuť vlastnú existenciu – vojny, totalitné režimy, ekologické a iné globálne problémy ľudstva, rozvoj konzumnej spoločnosti, kríza medziľudských vzťahov a iné.
 
Niektoré najvýznamnejšie filozofické smery 20. storočia:
- Existencializmus (K. Jaspers, M. Heidegger; J. P. Sartre, A. Camus)
- Fenomenológia (E. Husserl)
- Filozofická antropológia (M. Scheller)
- Hermeneutika (H. G. Gadamer)
- Náboženská filozofia (J. Maritain, E. Mounier, T. de Chardin)
- Pragmatizmus (Ch. S. Pierce)
- Analytická filozofia (B. Russel, L. Wittgenstein)
- Postmodernizmus (J. F. Lyotard)

Existencializmus
- najznámejší a najvýznamnejší filozofický smer 20. storočia
- vznik:  20. roky 20. storočia v Nemecku

+ výrazný rozvoj zaznamenal vo Francúzsku po 2. svetovej vojne

- situácia, ktorá podmienila jeho vznik a rozvoj:


- kríza po 1. svetovej vojne – tradičné hodnoty sú rozbité, v myslení sa prejavuje zúfalstvo, beznádej, neistota
- veľká hospodárska kríza
- fašizmus
- stalinizmus
- studená vojna

Pragmatizmus
- z gr. pragma = konanie, čin
- prvá pôvodne americká filozofia. Začiatkom 20. st. sa rozšírila do Európy
- predstavitelia: Charles Sanders Pierce, John Dewey, William James
- vystihuje „americkú mentalitu“ – je zbytočné zaoberať sa niečím, ak to neprináša zisk (úžitok)
- je to praktická (nie teoretická) filozofia, ktorá našla uplatnenie najmä v politike
 
Filozofická antropológia
- gr. antropos = človek
- predstavitelia: Max Scheller

Arnold Gehlen

- chce vytvoriť celostný pohľad na človeka  → odpovedať na otázku Kto je človek?
- iné otázky, ktoré si kladie fil. antropológia:

- Aké je miesto človeka vo vesmíre?
- Je človek prirodzene dobrý?
- Možno vymedziť nejaké všeobecné črty človeka?
- Patrí k ľudskej prirodzenosti kultúra?
- Disponuje človek slobodou?
- V čo môže človek dúfať?
- Aký je zmysel života človeka? + iné otázky

- Nepopiera objektívne fakty vedeckého prístupu k človeku, ale tvrdí, že človek je aj čosi viac ako veda dokáže spoznať → má svoju duchovnú stránku

Hermeneutika
- z gr. mytológie – boh Hermes = posol bohov (sprostredkovateľ medzi bohmi a ľuďmi – oznamoval vôľu bohov ľuďom. To, čo oznámil, bolo záväzné)
- gr. hermeneuin – prekladať, tlmočiť, zvestovať
- filologická hermeneutika – umenie interpretácie, výkladu (známe už v starovekom Grécku a v stredoveku) – zaoberá sa výkladom (interpretáciou) textov
 
Fenomenológia
- z gr. phainomenon = jav
- zakladateľ: Edmund Husserl
- poznávame fenomény – javy – „to, čo sa ukazuje“

Analytická filozofia
- súhrnné označenie pre filozofiu, ktorá sa sústreďuje na analýzu jazyka
- základná myšlienka: svet pochopíme, ak pochopíme jazyk
- rozvíjal sa hlavne v anglo-americkej filozofii – hlavné centrá univerzity Oxford a Cambridge

Náboženská filozofia 20. storočia
- Vývoj kresťanstva (predovšetkým katolicizmus) v 20. storočí ovplyvnil 2. vatikánsky koncil (1962 – 1965)
- Snaha modernizovať kresťanstvo
 
Postmoderná filozofia
- Označenie pre súčasný prúd vo filozofii
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Maturitné otázky z filozofie

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Filozofia – láska k múdrosti 361 slov
Slovenčina Hľadanie arché 352 slov
Slovenčina Do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme 384 slov
Slovenčina Arché - grécki atomisti a pluralisti 314 slov
Slovenčina Sofisti – filozofi či učitelia všeobecného vzdelania? 300 slov
Slovenčina Viem, že nič neviem - Sokrates 205 slov
Slovenčina Etické názory Aristotela a Platóna 742 slov
Slovenčina Helenizmus 605 slov
Slovenčina Filozofia v dobách staroveku a v stredoveku 531 slov
Slovenčina Filozofia v období patristiky a scholastiky 312 slov
Slovenčina Stanovisko v spore o univerzálie 237 slov
Slovenčina Pojmy humanizmus a renesancia 255 slov
Slovenčina Názory na štát v dielach N. Machiavelliho, J. Bodina, T. Mora a T. Campanellu 291 slov
Slovenčina Teória poznania – kľúčová disciplína novovekej filozofie 298 slov
Slovenčina Prínos F. Bacona a R. Descartesa pre rozvoj novovekej filozofie 494 slov
Slovenčina Myšlienky B. Spinozu a G. W. Leibniza 485 slov
Slovenčina Pojem solipsizmus 515 slov
Slovenčina Človek človeku vlkom - Hobbes 166 slov
Slovenčina Podmienky nástupu osvietenstva 302 slov
Slovenčina Rousseau a jeho osobitné postavenie 163 slov
Slovenčina Materializmus, idealizmus, teizmus, deizmus, ateizmus 392 slov
Slovenčina Či je potrebné, aby v štáte existovala deľba štátnej moci 539 slov
Slovenčina Postoj I. Kanta 253 slov
Slovenčina Kantove gnozeologické názory 184 slov
Slovenčina Idealizmus J.G. Fichteho a F. W. J. Schellinga. 332 slov
Slovenčina G. W. F. Hegel 446 slov
Slovenčina Črty filozofie v polovici 19. storočia 312 slov
Slovenčina Postavenie filozofie v 19. storočí 684 slov
Slovenčina Marxistická filozofia 1066 slov
Slovenčina Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche 780 slov
Slovenčina Existencializmus 676 slov
Slovenčina Postmoderná filozofia 408 slov
Slovenčina Herakleitos z Efezu, Empedokles, John Lock 436 slov
Slovenčina Pragmatizmus a fenomenológia 419 slov
0.014