:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Existencializmus

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: Chlapec studak (28)
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 676 slov
Počet zobrazení: 3 120
Tlačení: 176
Uložení: 143
OTÁZKA Č. 34
 „Existencialistov zaujíma existencia jednotlivca v jeho absolútnej jedinečnosti, jeho konečnosť, smrť. Pre nich je život človeka vnútorná záležitosť, každý žije svoj život  sám: človek je vrhnutý do sveta, ktorý mu je nepriateľský, ktorý stojí proti nemu v opozícii. Človek žije, aby zomrel – z toho pramení pocit absurdity, nezmyselnosti života. Ak zomrieme, nič nemá zmysel a všetko potvrdzuje východiskovú nezmyselnosť existencie.
Pretože si človek uvedomuje svoju ničotnosť, zmocňuje sa ho strach. Ak je určením a cieľom ľudskej existencie smrť, vyplýva z toho pre človeka pocit osamelosti, pocit uzavretia vonkajšiemu svetu.
  Ako čelí filozof pocitu absurdnosti? Človek sa slobodne rozhoduje, volí si sám svoju podstatu, stáva sa tým, čo zo seba urobí.“
(J. P. Sartre)

- Na základe uvedenej myšlienky charakterizuje filozofiu existencialistov.
- Prezentujte svoj vlastný názor na ich predstavy o živote.
 
Existencializmus
- najznámejší a najvýznamnejší filozofický smer 20. storočia
- vznik:  20. roky 20. storočia v Nemecku

+ výrazný rozvoj zaznamenal vo Francúzsku po 2. svetovej vojne

- situácia, ktorá podmienila jeho vznik a rozvoj:


- kríza po 1. svetovej vojne – tradičné hodnoty sú rozbité, v myslení sa prejavuje zúfalstvo, beznádej, neistota
- veľká hospodárska kríza
- fašizmus
- stalinizmus
- studená vojna

- predstavitelia:
- Nemecko: Martin Heidegger, Karl Jaspers
- Francúzsko: Jean Paul Sartre, Albert Camus, Gabriel Marcel, Simone de Beauvoire, Maurice Merleu-Ponty

- Iné členenie:
- Ateistický smer:   Jean Paul Sartre, Albert Camus, Martin Heidegger
- Teistický smer: Karl Jaspers, Gabriel Marcel

- Názov: existencia = existencia človeka, jeho bytie. Človek jediný existuje, pretože si svoje bytie uvedomuje, rastliny a zvieratá len jestvujú
- Existencializmus nadväzuje na:

- Kierkegaarda (preberá jeho názory na: úzkosť spojená so životom, osamelosť a tragickosť ľudstva; pojem hraničná situácia)
- Iracionalizmus (všetky vedecké pokusy odpovedať na závažné otázky ľudského života stroskotali – nedôvera vede a technike)

Martin Heidegger

- zakladateľ tohto smeru, hoci neskôr sa od týchto názorov odvrátil
- dielo: Bytie a čas
- úlohou filozofie je skúmať bytie človeka (H. no nazýva „pobyt“) prostredníctvom intuície (logicky, racionálne sa totiž pochopiť nedá)
- bytie  

- autentické
- neautentické – priemerná, všedná existencia, „vegetovanie“

→ prechod nie je jednoduchý – od človeka si to vyžaduje odhodlanosť a odvahu stretnúť sa so sebou samým v hraničných situáciách

- človek je jediný tvor, ktorý si uvedomuje svoju existenciu, ale aj jej konečnosť

→ľudské bytie preto označuje ako „bytie k smrti“

- preto sa samotná existencia stáva pre človeka problémom, základným životným pocitom človeka je preto úzkosť a strach

Karl Jaspers

- existencia človeka má 3 kategórie (vlastnosti)

- sloboda – človek je slobodný, stále sa rozhoduje, vyberá z viacerých alternatív, neustále volí buď-alebo
- komunikácia – človek nie je izolovaný, žije v kontakte s inými ľuďmi, a to ovplyvňuje jeho život
- časovosť (dočasnosť) – naša existencia je konečná, ohraničená časom

- človek nemôže racionálne preniknúť k podstate vlastnej existencia a pochopiť, čo je bytie a čo človek samotný

- Môžeme však neustále hľadať v sebe samom a približovať sa k podstate vlastnej existencie
- Môžeme tiež spoznávať svet okolo nás – môžeme sa snažiť pochopiť prírodu, kultúru, dejiny. Vtedy prichádzame k jedinému – za všetkým je Boh (odkrývame šifry, za ktorými sa skrýva Boh)

- v tzv. hraničných situáciách, keď sa „zrúti“ všetko ostatné (smrť, utrpenie, vina ...) objavujeme samého seba a Boha

 
Jean Paul Sartre

- Začiatkom 50. rokov 20. storočia existencializmus vo Francúzsku znamenal určitý životný postoj (existovali kaviarne a kluby, kde sa franc. intelektuáli stretávali)
- Existencializmus ovplyvnil aj francúzsku literatúru
- Dielo: Bytie a ničota
- Vo svojej filozofii sa venoval otázkam ľudskej existencie – tzv. autentickej existencie a slobody
- Človek existuje vo svete bez Boha – existencia človeka znamená byť tu a teraz, kde nič nie je vopred dané – ľudské bytie je ničota
- Človek sa stáva niečím (t.j. človekom) až vlastným pričinením.

→ Človek je totiž slobodný a môže sa rozhodovať („projektovať“) a vytvárať tak vlastnú existenciu

- Človek je „vrhnutý do slobody“

→ tá sloboda ho však desí – základné pocity ľudského bytie: strach, obavy, úzkosť

- Z ničoty svojej existencie sa vymaňujeme vlastným „sebautváraním“ – vlastným rozhodovaním

sme tým, čím sa staneme
nesieme však zodpovednosť za to, čo sme, ale aj za to, čo sa deje okolo nás

- Ľudské bytie je absurdné, lebo speje k smrti (to je jediná istota)

→ paradoxne až tvárou v tvár smrti (v tzv. hraničnej situácii) je všetko dané a jasné – až vo chvíli smrti pochopíme zmysel vlastnej existencie
 
* zopakovať si literárne dielo J. P. Sartra a A. Camusa
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Maturitné otázky z filozofie

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Filozofia – láska k múdrosti 361 slov
Slovenčina Hľadanie arché 352 slov
Slovenčina Do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme 384 slov
Slovenčina Arché - grécki atomisti a pluralisti 314 slov
Slovenčina Sofisti – filozofi či učitelia všeobecného vzdelania? 300 slov
Slovenčina Viem, že nič neviem - Sokrates 205 slov
Slovenčina Etické názory Aristotela a Platóna 742 slov
Slovenčina Helenizmus 605 slov
Slovenčina Filozofia v dobách staroveku a v stredoveku 531 slov
Slovenčina Filozofia v období patristiky a scholastiky 312 slov
Slovenčina Stanovisko v spore o univerzálie 237 slov
Slovenčina Pojmy humanizmus a renesancia 255 slov
Slovenčina Názory na štát v dielach N. Machiavelliho, J. Bodina, T. Mora a T. Campanellu 291 slov
Slovenčina Teória poznania – kľúčová disciplína novovekej filozofie 298 slov
Slovenčina Prínos F. Bacona a R. Descartesa pre rozvoj novovekej filozofie 494 slov
Slovenčina Myšlienky B. Spinozu a G. W. Leibniza 485 slov
Slovenčina Pojem solipsizmus 515 slov
Slovenčina Človek človeku vlkom - Hobbes 166 slov
Slovenčina Podmienky nástupu osvietenstva 302 slov
Slovenčina Rousseau a jeho osobitné postavenie 163 slov
Slovenčina Materializmus, idealizmus, teizmus, deizmus, ateizmus 392 slov
Slovenčina Či je potrebné, aby v štáte existovala deľba štátnej moci 539 slov
Slovenčina Postoj I. Kanta 253 slov
Slovenčina Kantove gnozeologické názory 184 slov
Slovenčina Idealizmus J.G. Fichteho a F. W. J. Schellinga. 332 slov
Slovenčina G. W. F. Hegel 446 slov
Slovenčina Črty filozofie v polovici 19. storočia 312 slov
Slovenčina Postavenie filozofie v 19. storočí 684 slov
Slovenčina Marxistická filozofia 1066 slov
Slovenčina Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche 780 slov
Slovenčina Filozofické školy 20. storočia 560 slov
Slovenčina Existencializmus 676 slov
Slovenčina Postmoderná filozofia 408 slov
Slovenčina Herakleitos z Efezu, Empedokles, John Lock 436 slov
Slovenčina Pragmatizmus a fenomenológia 419 slov
0.021