Existencializmus

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 19.08.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 673 slov
Počet zobrazení: 13 276
Tlačení: 619
Uložení: 602

Existencializmus 

OTÁZKA Č. 34

 „Existencialistov zaujíma existencia jednotlivca v jeho absolútnej jedinečnosti, jeho konečnosť, smrť. Pre nich je život človeka vnútorná záležitosť, každý žije svoj život  sám: človek je vrhnutý do sveta, ktorý mu je nepriateľský, ktorý stojí proti nemu v opozícii. Človek žije, aby zomrel – z toho pramení pocit absurdity, nezmyselnosti života. Ak zomrieme, nič nemá zmysel a všetko potvrdzuje východiskovú nezmyselnosť existencie.

Pretože si človek uvedomuje svoju ničotnosť, zmocňuje sa ho strach. Ak je určením a cieľom ľudskej existencie smrť, vyplýva z toho pre človeka pocit osamelosti, pocit uzavretia vonkajšiemu svetu.
  Ako čelí filozof pocitu absurdnosti? Človek sa slobodne rozhoduje, volí si sám svoju podstatu, stáva sa tým, čo zo seba urobí.“
(J. P. Sartre)

- Na základe uvedenej myšlienky charakterizuje filozofiu existencialistov.
- Prezentujte svoj vlastný názor na ich predstavy o živote. 

Existencializmus 

- najznámejší a najvýznamnejší filozofický smer 20. storočia
- vznik:  20. roky 20. storočia v Nemecku

+ výrazný rozvoj zaznamenal vo Francúzsku po 2. svetovej vojne

- situácia, ktorá podmienila jeho vznik a rozvoj:

- kríza po 1. svetovej vojne – tradičné hodnoty sú rozbité, v myslení sa prejavuje zúfalstvo, beznádej, neistota
- veľká hospodárska kríza
- fašizmus
- stalinizmus
- studená vojna

- predstavitelia:
- Nemecko: Martin Heidegger, Karl Jaspers
- Francúzsko: Jean Paul Sartre, Albert Camus, Gabriel Marcel, Simone de Beauvoire, Maurice Merleu-Ponty

- Iné členenie:
- Ateistický smer:   Jean Paul Sartre, Albert Camus, Martin Heidegger
- Teistický smer: Karl Jaspers, Gabriel Marcel

- Názov: existencia = existencia človeka, jeho bytie. Človek jediný existuje, pretože si svoje bytie uvedomuje, rastliny a zvieratá len jestvujú
- Existencializmus nadväzuje na:

- Kierkegaarda (preberá jeho názory na: úzkosť spojená so životom, osamelosť a tragickosť ľudstva; pojem hraničná situácia)
- Iracionalizmus (všetky vedecké pokusy odpovedať na závažné otázky ľudského života stroskotali – nedôvera vede a technike)

Martin Heidegger 

- zakladateľ tohto smeru, hoci neskôr sa od týchto názorov odvrátil
- dielo: Bytie a čas
- úlohou filozofie je skúmať bytie človeka (H. no nazýva „pobyt“) prostredníctvom intuície (logicky, racionálne sa totiž pochopiť nedá)
- bytie  

- autentické
- neautentické – priemerná, všedná existencia, „vegetovanie“

→ prechod nie je jednoduchý – od človeka si to vyžaduje odhodlanosť a odvahu stretnúť sa so sebou samým v hraničných situáciách

- človek je jediný tvor, ktorý si uvedomuje svoju existenciu, ale aj jej konečnosť

→ľudské bytie preto označuje ako „bytie k smrti“

- preto sa samotná existencia stáva pre človeka problémom, základným životným pocitom človeka je preto úzkosť a strach

Karl Jaspers

- existencia človeka má 3 kategórie (vlastnosti)

- sloboda – človek je slobodný, stále sa rozhoduje, vyberá z viacerých alternatív, neustále volí buď-alebo
- komunikácia – človek nie je izolovaný, žije v kontakte s inými ľuďmi, a to ovplyvňuje jeho život
- časovosť (dočasnosť) – naša existencia je konečná, ohraničená časom

- človek nemôže racionálne preniknúť k podstate vlastnej existencia a pochopiť, čo je bytie a čo človek samotný

- Môžeme však neustále hľadať v sebe samom a približovať sa k podstate vlastnej existencie
- Môžeme tiež spoznávať svet okolo nás – môžeme sa snažiť pochopiť prírodu, kultúru, dejiny. Vtedy prichádzame k jedinému – za všetkým je Boh (odkrývame šifry, za ktorými sa skrýva Boh)

- v tzv. hraničných situáciách, keď sa „zrúti“ všetko ostatné (smrť, utrpenie, vina ...) objavujeme samého seba a Boha

Jean Paul Sartre

- Začiatkom 50. rokov 20. storočia existencializmus vo Francúzsku znamenal určitý životný postoj (existovali kaviarne a kluby, kde sa franc. intelektuáli stretávali)
- Existencializmus ovplyvnil aj francúzsku literatúru
- Dielo: Bytie a ničota
- Vo svojej filozofii sa venoval otázkam ľudskej existencie – tzv. autentickej existencie a slobody
- Človek existuje vo svete bez Boha – existencia človeka znamená byť tu a teraz, kde nič nie je vopred dané – ľudské bytie je ničota
- Človek sa stáva niečím (t.j. človekom) až vlastným pričinením.

→ Človek je totiž slobodný a môže sa rozhodovať („projektovať“) a vytvárať tak vlastnú existenciu

- Človek je „vrhnutý do slobody“

→ tá sloboda ho však desí – základné pocity ľudského bytie: strach, obavy, úzkosť

- Z ničoty svojej existencie sa vymaňujeme vlastným „sebautváraním“ – vlastným rozhodovaním

sme tým, čím sa staneme
nesieme však zodpovednosť za to, čo sme, ale aj za to, čo sa deje okolo nás

- Ľudské bytie je absurdné, lebo speje k smrti (to je jediná istota)

→ paradoxne až tvárou v tvár smrti (v tzv. hraničnej situácii) je všetko dané a jasné – až vo chvíli smrti pochopíme zmysel vlastnej existencie
 
* zopakovať si literárne dielo J. P. Sartra a A. Camusa 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z filozofie



Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu