Pondelok, 27. februára 2017, meninyAlexander, zajtra Zlatica
Dnes prezretých 55847 študentských prácOnline: 1617 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Pragmatizmus a fenomenológia

Autor: Chlapec studak (27)
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 419 slov
Počet zobrazení: 2046
Tlačení: 122
Uložení: 135
OTÁZKA Č. 33 - Zaraďte pragmatizmus a fenomenológiu do kontextu dejín filozofie.

- Stručne priblížte základné myšlienky oboch filozofických smerov. Využite tieto pojmy: eidos, esencia, fenomenologická redukcia, objektívna pravda = pravda ktorá je pre všetkých nie len pre mňa, konsenzuálna teória pravdy

Pragmatizmus
- z gr. pragma = konanie, čin
- prvá pôvodne americká filozofia. Začiatkom 20. st. sa rozšírila do Európy
- predstavitelia: Charles Sanders Pierce, John Dewey, William James
- vystihuje „americkú mentalitu“ – je zbytočné zaoberať sa niečím, ak to neprináša zisk (úžitok)
- je to praktická (nie teoretická) filozofia, ktorá našla uplatnenie najmä v politike
- pravdivé je to, čo je človeku užitočné → všeobecné pravdy neexistujú (podobne ako sofisti)

Kritériom  pravdy je užitočnosť, prospech, úspech a nie zhoda s objektívnou realitou. → Nie je podstatné, či sa predstavy, pojmy, súdy zhodujú so skutočnosťou – dôležité je, aby boli prínosom pre naše konanie (t.j. pre praktický život). Akýkoľvek poznatok sa najprv musí v praxi osvedčiť, až potom má zmysel podrobnejšie sa ním zaoberať.

- konsenzuálna teória pravdy

- pravda je len konvencia – vec dohody. Je preto relatívna a môže sa meniť
- pravda je potom to, na čom sa zhodne väčšina kompetentných vedcov

- napr. ešte donedávna sme sa učili, že Pluto je jednou z planét slnečnej sústavy. V r. 2006 sa vedci na medzinárodnej konferencii zhodli, že Pluto nie je planéta → tak čo je teda pravda?

- svet treba chápať ako dynamický, premenlivý
- pluralizmus – nemožno vychádzať z jedného názoru
- zdravý skepticizmus (pochybovanie)  voči všetkému – nič netreba brať definitívne

Fenomenológia
- z gr. phainomenon = jav
- zakladateľ: Edmund Husserl
- poznávame fenomény – javy – „to, čo sa ukazuje“
- fenomén obsahuje 2 vrstvy:

- vonkajšia – vnímame ju zmyslami
- vnútorná = podstata (eidos – idea, esencia) – je dostupná akejsi vnútornej skúsenosti, duchovnému aktu (Husserl ho nazýva noesis = nezmyslové poznanie)

- skutočné poznanie musí byť oslobodené od všetkého subjektívneho (pocity, nálady, názory ovplyvnené dobou, kultúrou), aby zostala čistá podstata → návrat k objektívnemu, všeobecne platnému

Husserl tvrdí: „ ... späť k veciam samotným“

- úloha filozofie: filozofia má byť „čistou vedou“

- má objavovať večné, nemenné pravdy, t.j. „svet čistého vedomia“. Husserl požaduje od filozofie vedeckú presnosť s cieľom, aby sa stala základom pre ostatné vedy. Jeho zámerom teda nebolo vytvoriť systém, ale metódu.
- Husserl ju označuje ako eidetickú vedu (vedu o podstatách), kým ostatné vedy sú empirické vedy (vedy o faktoch)

- k podstate sa dostaneme fenomenologickou metódou – tzv. fenomenologickou redukciou

- pred zátvorku vyjmeme všetko subjektívne, kultúrne, dejinné → v zátvorke ostane čistá ideálna podstata (eidos – idea, esencia)
- odhalíme tak absolútnu filozofickú pravdu – má rovnakú platnosť ako matematické pravdy

„Človek pravdu nevytvára, len ju chápe, nazerá na ňu, opierajúc sa o zákony logiky a matematiky.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Maturitné otázky z filozofie

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Filozofia – láska k múdrosti 361 slov
Slovenčina Hľadanie arché 352 slov
Slovenčina Do tej istej rieky vstupujeme a predsa nevstupujeme, sme a nie sme 384 slov
Slovenčina Arché - grécki atomisti a pluralisti 314 slov
Slovenčina Sofisti – filozofi či učitelia všeobecného vzdelania? 300 slov
Slovenčina Viem, že nič neviem - Sokrates 205 slov
Slovenčina Etické názory Aristotela a Platóna 742 slov
Slovenčina Helenizmus 605 slov
Slovenčina Filozofia v dobách staroveku a v stredoveku 531 slov
Slovenčina Filozofia v období patristiky a scholastiky 312 slov
Slovenčina Stanovisko v spore o univerzálie 237 slov
Slovenčina Pojmy humanizmus a renesancia 255 slov
Slovenčina Názory na štát v dielach N. Machiavelliho, J. Bodina, T. Mora a T. Campanellu 291 slov
Slovenčina Teória poznania – kľúčová disciplína novovekej filozofie 298 slov
Slovenčina Prínos F. Bacona a R. Descartesa pre rozvoj novovekej filozofie 494 slov
Slovenčina Myšlienky B. Spinozu a G. W. Leibniza 485 slov
Slovenčina Pojem solipsizmus 515 slov
Slovenčina Človek človeku vlkom - Hobbes 166 slov
Slovenčina Podmienky nástupu osvietenstva 302 slov
Slovenčina Rousseau a jeho osobitné postavenie 163 slov
Slovenčina Materializmus, idealizmus, teizmus, deizmus, ateizmus 392 slov
Slovenčina Či je potrebné, aby v štáte existovala deľba štátnej moci 539 slov
Slovenčina Postoj I. Kanta 253 slov
Slovenčina Kantove gnozeologické názory 184 slov
Slovenčina Idealizmus J.G. Fichteho a F. W. J. Schellinga. 332 slov
Slovenčina G. W. F. Hegel 446 slov
Slovenčina Črty filozofie v polovici 19. storočia 312 slov
Slovenčina Postavenie filozofie v 19. storočí 684 slov
Slovenčina Marxistická filozofia 1066 slov
Slovenčina Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche 780 slov
Slovenčina Filozofické školy 20. storočia 560 slov
Slovenčina Existencializmus 676 slov
Slovenčina Postmoderná filozofia 408 slov
Slovenčina Herakleitos z Efezu, Empedokles, John Lock 436 slov
0.073