Pragmatizmus a fenomenológia

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: studak
Typ práce: Maturita
Dátum: 14.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 419 slov
Počet zobrazení: 6 291
Tlačení: 474
Uložení: 486
OTÁZKA Č. 33 - Zaraďte pragmatizmus a fenomenológiu do kontextu dejín filozofie.

- Stručne priblížte základné myšlienky oboch filozofických smerov. Využite tieto pojmy: eidos, esencia, fenomenologická redukcia, objektívna pravda = pravda ktorá je pre všetkých nie len pre mňa, konsenzuálna teória pravdy

Pragmatizmus
- z gr. pragma = konanie, čin
- prvá pôvodne americká filozofia. Začiatkom 20. st. sa rozšírila do Európy
- predstavitelia: Charles Sanders Pierce, John Dewey, William James
- vystihuje „americkú mentalitu“ – je zbytočné zaoberať sa niečím, ak to neprináša zisk (úžitok)
- je to praktická (nie teoretická) filozofia, ktorá našla uplatnenie najmä v politike
- pravdivé je to, čo je človeku užitočné → všeobecné pravdy neexistujú (podobne ako sofisti)

Kritériom  pravdy je užitočnosť, prospech, úspech a nie zhoda s objektívnou realitou. → Nie je podstatné, či sa predstavy, pojmy, súdy zhodujú so skutočnosťou – dôležité je, aby boli prínosom pre naše konanie (t.j. pre praktický život). Akýkoľvek poznatok sa najprv musí v praxi osvedčiť, až potom má zmysel podrobnejšie sa ním zaoberať.

- konsenzuálna teória pravdy

- pravda je len konvencia – vec dohody. Je preto relatívna a môže sa meniť
- pravda je potom to, na čom sa zhodne väčšina kompetentných vedcov

- napr. ešte donedávna sme sa učili, že Pluto je jednou z planét slnečnej sústavy. V r. 2006 sa vedci na medzinárodnej konferencii zhodli, že Pluto nie je planéta → tak čo je teda pravda?

- svet treba chápať ako dynamický, premenlivý
- pluralizmus – nemožno vychádzať z jedného názoru
- zdravý skepticizmus (pochybovanie)  voči všetkému – nič netreba brať definitívne

Fenomenológia
- z gr. phainomenon = jav
- zakladateľ: Edmund Husserl
- poznávame fenomény – javy – „to, čo sa ukazuje“
- fenomén obsahuje 2 vrstvy:

- vonkajšia – vnímame ju zmyslami
- vnútorná = podstata (eidos – idea, esencia) – je dostupná akejsi vnútornej skúsenosti, duchovnému aktu (Husserl ho nazýva noesis = nezmyslové poznanie)

- skutočné poznanie musí byť oslobodené od všetkého subjektívneho (pocity, nálady, názory ovplyvnené dobou, kultúrou), aby zostala čistá podstata → návrat k objektívnemu, všeobecne platnému

Husserl tvrdí: „ ... späť k veciam samotným“

- úloha filozofie: filozofia má byť „čistou vedou“

- má objavovať večné, nemenné pravdy, t.j. „svet čistého vedomia“. Husserl požaduje od filozofie vedeckú presnosť s cieľom, aby sa stala základom pre ostatné vedy. Jeho zámerom teda nebolo vytvoriť systém, ale metódu.
- Husserl ju označuje ako eidetickú vedu (vedu o podstatách), kým ostatné vedy sú empirické vedy (vedy o faktoch)

- k podstate sa dostaneme fenomenologickou metódou – tzv. fenomenologickou redukciou

- pred zátvorku vyjmeme všetko subjektívne, kultúrne, dejinné → v zátvorke ostane čistá ideálna podstata (eidos – idea, esencia)
- odhalíme tak absolútnu filozofickú pravdu – má rovnakú platnosť ako matematické pravdy

„Človek pravdu nevytvára, len ju chápe, nazerá na ňu, opierajúc sa o zákony logiky a matematiky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné otázky z filozofie



Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu