Vznik, charakter a otázky filozofie

Vznik, charakter a otázky filozofie

Vznik a charakter filozofie

Základné otázky filozofie

Filozofia: grécke slovo – FILOS = priateľ, milovník

– SOFIA = múdrosť

Filo-sofia, filozofia znamená lásku k múdrosti, teda filozof je milovník múdrosti . Dešifrácia tohto pojmu však neodhalí všetko, čím sa filozofia zaoberá. Podstata F spočíva v kladení otázok a hľadaní odpovedí na ne. Najčastejšie ide o otázky, ktoré sa týkajú sveta, poznania, hodnôt, spoločnosti, človeka a ducha.

1.krát pojem filozof použil Pytagoras a Herakleitos z Efezu. O filozofoch hovorí aj Herakleitos z Efezu. Pojem filozofia / láska k múdrosti, pravde, dobru a kráse / použil Sokrates.

Filozofia je veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývoja prírody, spoločnosti a ľudského myslenia.
Filozofia je jedna z foriem spoločenského vedomia.
Filozofia ako špecifická veda, ktorá rieši problém vzťahu myslenia a bytia, vedomia a hmoty.

Filozofii predchádzalo mýtické myslenie – spôsob vyjadrovania vzťahu k tomuto svetu cez obrazné predstavy. / mytológia : grécky mythos = povesť rozprávanie, logos = učenie slovo. Mytológia je niečo ako ústna ľudová tvorivosť, obsahuje obrazy o bohoch, legendárnych hrdinoch. Je to špecifická forma svetonázoru v starovekej spoločnosti / Mýtus odhaľuje minulosť v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta. V mytológii sa v chápaní javov prejavuje:

– antropomorfizmus: ľudské vlastnosti sa prisudzujú javom, bohom, prírode

– hylozoizmus: oživovanie = všetky veci v prírode ožijú

– sociomorfizmus: stotožnenie spoločnosti a prírody, platia tu rovnaké zákony

Filozofia -> pojmové poznanie. Výklad o svete, problematika bytia cez pojmy.
Počiatok filozofovania je na hranici medzi skúsenosťou a odhaľovaním toho, čo nie je naším zmyslom prístupné -> prechod od mýtu k logu.
Filozofia dáva racionálne odpovede na podstatu sveta / veci, javy, vzťahy, konanie, správanie,... /

Sokrates začal tým, že si uvedomil „ viem, že nič neviem „ , „ poznaj seba samého „

Aristoteles delil F poznanie na 3 skupiny:

1. teoretické / o bytí – fyzika, botanika, zoológia, matematika, metafyzika /

2. praktické / ľudské konanie – etika, politika, stratégia, rétorika /,

3. poetické / tvorivosť človeka pri uskutočňovaní niečoho krásneho /

Filozofické úvahy

– vznikli na základe východiska poznania, hodnotenia, konania. Nemáme „ riešenie „– vzniká hraničná situácia => filozofické otázky týkajúce sa :

1. ľudskej existencie = bytie – odkiaľ prichádzame?, kto sme?, čo je prapočiatkom sveta?, kam smerujeme?, aký je zmysel života?, sme slobodní, čo je po smrti?, prečo vôbec existujem?, ...

2. poznania, pravdy, dobra, slobody a hodnotenia
Predpoklady vzniku a vývinu filozofie:

– spoločenské: ekonomické a sociálne vzťahy, sociálne usporiadanie / demokracia /

– individuálne: schopnosť samostatne myslieť, pojmové myslenie, kategoriálny aparát

Znaky filozofie

1. filozofické pýtanie sa / nie vedieť AKO?, ale PREČO? /

2. antropologizmus / otázky týkajúce sa ČLOVEKA /

3. filozofia žije iným časom ako veda / filozof. otázky sú nadčasové /

4. predmet skúmania – f ilozofia nemá exaktne definovaný svoj predmet a nepoužíva formalizovanú metodológiu. Ale i napriek tomu niektoré disciplíny, ktoré sa v rámci filozofie rozvíjajú / axiológia, epistemológia, logika / môžu nadobudnúť vedecký charakter.
Kedysi / teda pôvodne / filozofia zahŕňala všetko teoretické poznanie, ale postupne sa z nej vyčlenili exaktné, prírodné a spoločenské vedy.

Charakter filozofie

– pre filozofiu platí že je:

1. základná veda – pýta sa na pôvod všetkého empirického.

2. univerzálna veda – skúma empirickú skutočnosť celostne

3. rozumova – rozumové argumenty

4. kritická – posudzuje každý názor, obraz sveta. F je univerzálnou kritikou.

Zdroje poznania : 1. senzualistické poznanie – prostredníctvom zmyslov

2. empirické poznanie – prostredníctvom skúsenosti

3. racionálne poznanie – prostredníctvom rozumu
Nástroje – metódy F poznania:

– formálna logika – učí správne argumentovať, analyzovať

– dialektika – viesť spor na základe otázok a odpovedí, viesť besedu,debatovať, metóda skúmania protirečení

– metafyzika – u Aristotela to, čo nasleduje po fyzike – prvá filozofia

– to, čo je nadzmyslové, len rozumom postihnuteľné – antika

– antitialektický spôsob myslenia, veci a javy sú nemenné, navzájom nezávislé