Kierkegaard

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 31.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 611 slov
Počet zobrazení: 5 542
Tlačení: 468
Uložení: 473
Soren Aabye Kierkegaard je jediný veľký dánsky filozof. Dominantným priestorom je pre neho priestor ľudského. Tým smerom sa má filozofia vydať. Musíme hlavne zodpovedať na otázku, čo to znamená existovať. Ak človek zabudol, čo znamená existovať nábožensky, potom ani nevie, čo znamená existovať ako ľudská bytosť. Odmieta Hegla, hovorí že on si skutočnosť vymyslel. Sám ani neverí, že by bolo možné vybudovať systematickú filozofiu. Ľudské bytie je iné, nestále a nedá sa nijako schematicky uchopiť. Ako metódu postuluje sebaskúmanie. Je to podobné ako Sokratova maieutiká, ale tu ide o to pýtať sa seba samého na seba samého.

Kierkegaard absolútne neuznával vedu, myslel si že je pre filozofiu úplne neplodná a nevýznamná. Úsilie o vedecké poznanie pokladal za nešťastie doby. Neuznáva ani delenie na objekt a subjekt, ozajstný filozof má byť subjektivista, ale nie ako Berkeley, že popiera objektívny svet. Tento problém ho absolútne nezaujíma. Byť znamená existovať, ale nie v zmysle metafyziky. Je to existovať ako usilovať sa, chcieť, trápiť sa, milovať, nenávidieť, báť sa, tešiť sa, snažiť sa, nudiť sa etc., teda rozličné činnosti špecifické pre človeka. Človek by mal svoje filozofovanie sústrediť na svoju vlastnú existenciu, aj keď to možno vzťahovať aj na iné osoby /skúmanie i výsledky/. No človek to musí mať prežité. Nemožno všetko pochopiť a nič neprežiť. Existovať znamená vlastne stávať sa. V tomto zmysle je existencia tým dôležitým predmetom filozofie. Práve stávanie sa je neustála zmena človeka. Človek je vždycky niečím iným, je to diskrétny proces. Stávanie sa je sled okamihov, ale nie je to žiaden zákonitý proces.

Pojem okamih je ústrednou kategóriou u Kierkegaarda. Okamih je nejaký iracionálny moment v stávaní sa, je to boží dar veriacemu. Takéto okamihy ako blesk osvetľujú temné hlbiny duše. Takéto okamihy zažíva iba pravý hlboko veriaci človek. Je to človek, ktorého ntrápia starosti každodenného života. Dôležitá je pre človeka budúcnosť, pre jeho stávanie. Ale je to stávanie dialektické v zmysle že je procesné. Je to diskrétny proces, stávanie sa je to, že človek je stále niečím iným, stáva a mení sa. Človek je neustálou slobodou, jeho konanie je buď- alebo. Netreba hľadať pravdu, ale vnímať život, túto špecifickosť života a vôbec problémy života treba uprednostniť pred vedeckou evidenciou. Subjektívny život človeka, to je existencia. Táto existencia sa úplne vzpiera akejkoľvek vede a pokusu začleniť ju pod súbor všeobecných javov. Ak sa veda usiluje o nejakú objektívnu pravdu, stále sa k nej približuje, ale nikdy sa jej nezmocní. No sama existencia je pravdou, toto je to čo treba brať ako prvoradé. Pravda je subjektivita, je to ak sa človek odcudzí sám sebe, nepozerá na svoj prospech, ale sa stará o vyššie veci v zmysle svojho života. Existencia je vyrovnávanie sa so sebou, práca nášho vnútorného života, je to aj uvedomovanie si vnútornej rozpornosti.
Najvyššia vášeň človeka je viera. Ľudský život bez Boha je prázdny. No vo viere má človek pokročiť, ísť ďalej, viera nemá ostať nerozvinutá. Vzťah k Bohu nesprostredkuje ani cirkev, ani kňazi, ale musí byť osobný. Človek pociťuje úzkosť v náboženskom zmysle. Je zúfalý, pretože smeruje k smrti. Vierou a prebudením vedomia hriešnosti, sa človek s úzkosťou vyrovnáva. Rozhoduje sa žiť v blízkosti Boha. Človek vie že je smrteľný, ale vie že Bohu nič nie je nemožné.

Kierkegaard rozdeľuje tri štádiá ľudského života. Prvé je estetické štádium. Základom je carpe diem, využi deň. Treba využiť každý deň, aby sme sa mohli z neho tešiť, človek sa orientuje na veci okolo seba, žije iba v prítomnosti a iba pre krásu. Takýto človek je prirodzene nezodpovedný. Všetky jeho dni sa podobajú na seba. Etické štádium je žiť podľa kategorického imperatívu. Dominujú mravné zákony a povinnosti. Zmyslom života je vtedy pomáhať iným a obetovať sa. Toto je autentický život, stále sa rozhodovať buď- alebo. Náš filozof tvrdí, že ak človek stojí pred smrťou, rozhodne sa vždy správne. Najvyššie stojí religiózny človek. Modelom správania je tu Abrahám. Božie je nad ľudské.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013