Rudolf Carnap

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 01.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 787 slov
Počet zobrazení: 4 365
Tlačení: 383
Uložení: 401
Rudolf Carnap /1891- 1970/
Bol jeden z hlavných predstaviteľov logického pozitivizmu- podobne ako Russell. Tu už ide o 3. fázu pozitivizmu, hlavní predstavitelia: Russell, Carnap. Schlick, Neurath, Reichenbach. Carnap bol zrejme najvýraznejšou postavou Viedenského krúžku- filozofického združenia orientovaného pozitivisticky.
Vyštudoval filozofiu, matematiku a fyziku. Bol veľkým odporcom metafyziky. Ak sa sporia dvaja matematici, jeden si môže vynútiť súhlas druhého logickým dôkazom. Ak sa o niečo sporia dvaja fyzici, jeden môže druhého vyvrátiť tak, že ukáže fakty, ktoré oponujú protivníkovmu tvrdeniu – pozorovaním a experimentom. No ako to je vo filozofii? Pozná vari filozofia iba riešenia, otázky, ale nie odpovede? Jestvuje vôbec vo filozofii nejaký pokrok?
Filozofia má mať nový smer pôsobenia. Úlohou filozofie je skúmať výpovede vied. Filozofia nemá čo pojednávať o reálnom svete. O tom má pojednávať veda, úlohou filozofie je hľadať zmysel tvrdenia a pýtania sa. Filozofická práca má byť takou činnosťou, ktorá robí vety a ich vzájomné logické vzťahy jasnými.

Tu je potrebné sa opýtať, čo to je zmysluplná veta, aká má byť veta, ak ju máme považovať za zmysluplnú. Veta má zmysel vtedy, ak sa dajú uviesť okolnosti, za ktorých je pravdivá a za ktorých je nepravdivá. Veta, okrem toho že je správne utvorená podľa gramatických pravidiel, je zmysluplná iba vtedy, ak ju možno verifikovať, čiže poukázať na jej pravdivosť a nepravdivosť pomocou skúsenosti. Ak to nemožno overiť skúsenosťou- veta nemá význam. Nemôžeme hovoriť o tom, že vec o sebe je číslo, lebo sa to nedá overiť, ale o tom že vesmír sa rozpína hovoriť možno.

Takto možno kritizovať filozofické náuky.
Tu obzvlášť kritizuje Carnap metafyziku. Za metafyzické výroky označuje všetky tie, ktoré si nárokujú vyjadrovať sa o niečom, čo je nad alebo za skúsenosťou -pravá podstata, absolútno, vec o sebe... . Zovšeobecňovanie vedy, čo ako smelé nie je metafyzikou, nech to niektorí tak nazývajú, skôr to patrí do vedy. Metafyzika nutne musí produkovať neverifikovateľné výroky, inak by patrila do oblasti empirických vied. Metafyzika ako neverifikovateľná plodí nezmyselné výroky.
Filozofické výroky delí Carnap na tri skupiny: výpovede vyjadrujúce čisté logické súvislosti- tie sú správne a bezrozporné- no sú to čisto analytické tvrdenia a nehovoria nič o reálnom svete. Druhé typy sú empiricky verifikovateľné a patria do prírodovedy a nie do filozofie, to sú syntetické tvrdenia. A ďalej sú to známe metafyzické výroky, ktoré nemožno verifikovať a tak sú bez zmyslu. Apriórne syntetické výroky nejestvujú- Kant sa mýli!
Jazyk má podľa Carnapa dve funkcie- reprezentatívnu a expresívnu. Reprezentatívna funkcia jazyka niečo tvrdí, vyslovuje, vypovedá. Okrem toho jestvuje expresívna funkcia jazyka. Je to tá funkcia, ktorá vyjadruje náladu, pocity atď.. Niekedy sú obe funkcie jazyka v istom slovnom spojení zmiešané- smejem sa a hovorím že som veselý. Niekedy je tam prítomná iba reprezentatívna funkcia- stolička je drevená. Niekedy majú slová iba expresívnu funkciu- výkriky ó, jéj, fíha, ľaľa etc. Rovnako tomu zodpovedajú básnické verše lyrickej povahy- napr. Hollého Selanky.

A rovnaké sú aj metafyzické výroky.
Vyjadrujú len emocionálne a vôľové dispozície, ale nie verifikovateľné fakty. Povedať základom sveta je idea má taký význam ako zakričať nejakú nadávku- nadávajúci ožran v krčme a jeho výroky a Tao- te ťing majú rovnakú výpovednú hodnotu. Carnap tvrdí, že monizmus je vyjadrenie harmonického, pokojného životného štýlu, dualizmus je zasa typický pre človeka, ktorý zvádza životný boj, atď.. Toto je kritika metafyzických výrokov ako nezmysluplných. Okrem toho za zmysluplné nepovažuje ani etické výroky- sú totiž hodnotiace.

Tým kritika metafyziky nekončí. Metafyzika sa prehrešuje aj tak, že užíva slová, ktorým nič skutočné nezodpovedá, napr. svetový duch, idea dobra. Druhý prehrešok je v tom, že spája vety proti pravidlám gramatiky alebo sa pýta úplne nezmyselne. Sú to napr. Heideggerove vety nič ničuje, či Heideggerova otázka ako je možné poznať nič. Roku 1931 mal počas choroby nejaké vízie a vznikla z toho jeho významná kniha Logická syntax jazyka. Ide o to, že o jazyku je možné hovoriť a viesť výskumy, jazyk je možné skúmať. Jazyk, ktorý skúmame nazýva jazyk- objekt a jazyk v ktorom jazyk skúmame volá metajazyk. Carnap v tejto práci okrem iného prišiel aj na tvrdenie, že mnoho problémov sa dá vyriešiť skorej skúmaním jazyka ako skúmaním empirického sveta, že sa dajú vyriešiť už pred skúsenosťou zo svetom skúmaním jazyka. A práve to je jedno z hlavných východísk analytickej filozofie!

Carnap navrhuje skúmanie syntaxe, ale súčasne aj sémantiky. Tvrdí, že filozofia by mala skúmať jazyk aj zo stránky sémantiky, aj zo stránky syntaktickej. Jednou z úloh filozofie by malo byť vytvorenie ideálneho jazyka. Bol by to medzinárodný jazyk, vytvorený tak, aby bol čo najjednoduchší, neobsahoval nijaké logické protirečenia, tento jazyk by mal základ v symbolickej logike, bol by to ozajstný mathesis universalis. Bol by to proste jazyk určený pre medzinárodný styk. Vo svojom období života v USA- posledných 35 rokov života Carnap prispel do logiky ako priekopník modálnej logiky. Rozvíjal tu i staršie myšlienky o metóde empirických vied. Namiesto všeobecne prijímateľnej verifikácie- definitívneho rozhodnutia o platnosti či neplatnosti zaviedol pojem potvrditeľnosť / confirmability. / Veta je potvrditeľná, ak observačné výroky prispejú k jej potvrdeniu. Predovšetkým fyzika sa vyvíja a nemôže byť definitívne potvrditeľná a teda aby to bolo voľnejšie, zavádza miesto verifikácie potvrditeľnosť.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013