Herakleitos - filosofos skoteinos

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 01.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 703 slov
Počet zobrazení: 5 465
Tlačení: 434
Uložení: 435
Filozof pochádza z Efezu. Nazývame ho temný filozof, pretože mnohé jeho zlomky sú hádankami, len v kontexte zachovaného diela dávajú istý zmysel, aj to viacznačný. Celkovo sa dá povedať, že sa dá interpretovať toľkými spôsobmi, že jestvuje mnoho interpretácií Herakleita.

Základným textom je zlomok B 30: „Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril žiaden z bohov, ani z ľudí, ale vždy bol, je a bude večne živým ohňom roznecujúcim sa podľa miery a hasnúcim podľa miery.“ Všetko vychádza z ohňa a vchádza do ohňa. Je to vlastne vyjadrenie koncepcie večného návratu, ktorá pochádza z mytológie vo filozofickom monizme. Herakleitos viac než jeho predchodcovia zdôrazňuje poriadok, logos v ustavičnom pohybe procesuálnej podstaty sveta. V popredí je neustále vznikanie a zanikanie.

Dôležité je, že vesmírny oheň je chápaný ako stála zmena, ktorá sa deje podľa určitých pravidiel, podľa rozumu. Takto sa dá interpretovať miera. Logos u Herakleita je ekvivalentný s pojmami rozum, miera. Pohyb chápe Herakleitos ako princíp neustálej zmeny, ktorá sa deje podľa logu, t. j. nie bezhlavo, ale je obmedzená rozumnou povahou procesu ako podstaty sveta ako takého.

Procesuálna povaha stálej zmeny sa prejavuje v dialektickom princípe. Dialektika znamená opak komplementarity, protiklady sa nevylučujú, ale sú v jednote. Ak parafrázujeme určité zlomky, chladné sa otepľuje, teplé sa ochladzuje, vlhké schne, suché vlhne; dobro a zlo je jedno; súzvučné a nesúzvučné, zhodné a nezhodné, zo všetkého jedno a z jedného všetko. Nebolo by harmónie, keby nebolo vysokého a nízkeho tónu, ani živých bytostí bez samice a samca, v tom všetkom je jednota protikladov. Celý dialektický proces je riadený logom. Ako príklad temného dialektického zlomku môže byť napr. zlomok B 62 „Nesmrteľní sú smrteľní, smrteľní sú nesmrteľní, sú živí smrťou tamtých a zasa mŕtvi životom tamtých.“ Rovnako dialektický môže byť zlomok, ktorý v parafráze znie- cesta hore a dole je predsa tá istá. Akoby tu Herakleitos anticipoval /vopred načrtol/ Einsteinov postulát o tom, že počiatok inerciálnej sústavy môže byť daný do akéhokoľvek bodu.
Filozofický je aj jeho pohľad na náboženstvo. „Jedno, ktoré je jediné múdre, chce i nechce byť nazvané Diom.“

U Herakleita možno hovoriť nanajvýš o monizme, no v nijakom prípade o materializme, pokiaľ ho nechceme interpretovať striktne marxisticky. Aristotelova predstava o predsokratikoch nám hovorí, že Herakleitos v hádke filozofov z akej látky pochádza súcno odpovedal na túto otázku, že z ohňa. Zlomok B 90 hovorí „Ohňom sa mení všetko a všetkým sa mení oheň, ako sa zlato mení za zbožie a zbožie za zlato.“ Aristotelovo videnie Herakleita je silne zjednodušené, napriek nesmiernej úcte k Aristotelovi si dovoľujeme vysloviť presvedčenie, že Aristoteles Herakleitovi nerozumel. Svetový cyklus 10 800 rokov, je to čas kým svet znova periodicky vyhorí. Herakleitova kozmológia spočíva v boji živlov. Vznikne more, z neho ½ sa prevráti na zem, ½ zo zeme sa zmení na vzduch a z neho ½ na oheň. Oheň žije smrťou zeme, zem smrťou vody, voda smrťou vzduchu, vzduch smrťou ohňa. Podľa Patočku je táto kozmológia veľmi primitívna.

Múdrosť /fronésis/ spočíva v jednej veci:
poznať myšlienku, ktorá rozumom riadi všetko až do jednotlivosti. Najväčšou cnosťou je rozumné myslenie. Múdry človek hovorí pravdu a v duchu pravdy aj koná. Na jednej strane Herakleitos vyzýva mysliteľov, že filozof by mal byť znalý mnohých vecí, no na druhej strane varuje pred mnohoučenosťou. Mnohoučenosť je nanič, pokiaľ neprenikneme k podstate. Ako mnohoučencov kritizoval najmä pytagorejcov, aj na nich padá kritika, keď ľudí nevidiacich podstatu nazýva v zlomku B1 nechápaví ľudia /axynetoi anthrópoi/. Nechápu, pretože podstatné veci sa nedajú iba tak spoznať. Ako hovorí známy zlomok B 123, povaha vecí sa rada skrýva.

Herakleitos sa zamýšľa i nad podstatou ľudského ja, na otázku Gnothi se autón /spoznaj sám seba/ odpovedá /edizesamén emeúton/- skúmal som sám seba. V tejto súvislosti hovorí v zlomku B 45 „Ani ten, kto prešiel všetky cesty, nenájde hranice duše, tak hlboký má logos“ Hovorí sa tu o potenciálnej nekonečnosti duše. Duša pochopí základ fungovania všetkého, a ak toto pochopí, znamená to že nie je viazaná nijakou medzou. Potom je úplne neobmedzená v možnostiach poznania, ako aj akoby príbuzná všadeprítomnému princípu stálej zmeny. Herakleitos, človek bývajúci v Artemidinom chráme v Efeze, ktorého Platón v diele Theaitétos volá divý muž z Efezu uznával iba podľa neho podstatné veci a na konvencie si vôbec nepotrpel. Keď vstúpil k nemu do príbytku jeho priateľ a zháčil sa, lebo Herakleitos sa sprchoval, Herakleitos sa smial, že veď aj tu sú bohovia. O mrtvolách hovoril, že by sa mali vyhadzovať skorej než hnoj.
Zaujímavo vysvetľoval alkoholické opojenie. Duša, ktorá keďže je chápajúca má ohňovú podstatu je vo svojej prirodzenosti suchá. No z alkoholu zvlhne, a človek sa potáca. Preto hovorí, suchá duša- najmúdrejšia a najlepšia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019