Zenón z Eley

Zenón previedol Parmenidovu metafyziku ad absurdum. Kým Parmenides hovorí o nehybnosti súcna ako takého, o nemožnosti pohybu v zmysle pohybu súcna z hľadiska ontológie, Zenón z Eley odmieta pohyb vôbec. Snaží sa dokazovať parmenidovské tvrdenie o nehybnosti, jeho metafyzickú myšlienku prevádza do matematickej roviny. Sú to jeho známe apórie- dôkazy proti zdanlivým skutočnostiam. Apórie proti mnohosti, nimi sa snažil dokazovať nemožnosť mnohosti vecí, súcno je jedno a plné a mnohosť je len klam. Ak jestvuje mnohosť vecí, nemôže ich byť ani menej ani viac, iba toľko koľko ich je. Ale museli by byť ohraničené, keďže je ich iba istý počet. Medzi nimi sú však iné veci, a tak nemôžu byť ohraničené, preto ich nemôže byť ani mnoho. V inej apórii hovorí, že ak existuje mnohosť vecí, sú tak malé, že ani žiadnu veľkosť nemajú.

Argumentuje i proti jestvovaniu priestoru. Ak by jestvoval priestor, musel by jestvovať v niečom, toto znova v niečom a tak by to bol nekonečný regres. Preto priestor nemôže jestvovať. Tu už ide na iné tvrdenia ako hovorí Parmenides. Takisto sa snaží vyvrátiť, že sa veci skladajú z častí. Ak proste delíme veci, posledný etalón by mal nulovú dĺžku.

Najznámejšie sú apórie proti pohybu. Najjednoduchší je dichotómia. Ten, kto sa pohybuje a chce ubehnúť určitú trať, musí prejsť polovičku, z nej zasa polovičku a to trvá do nekonečna. Paradox Achillés a korytnačka hovorí, že aj pokiaľ legendárny bežec Achillés dá korytnačke istý náskok, musí prv dosiahnuť bod, z ktorého korytnačka štartovala, ale ona za ten čas niečo ubehne, a tak do nekonečna, a tak ju nikdy nedobehne. V paradoxe šípa sa hovorí, že pohybujúci sa šíp v skutočnosti stojí. Čas sa skladá taktiež z viacerých teraz a tie sú tiež nekonečne malé. Paradox štadióna: pokiaľ sa pohybujú tri rady na štadióne, dva oproti seba a a jeden rad uprostred medzi nimi stojí, nastane nasledovná vec. Zenón predpokladá atomistickú štruktúru času, t. j. že elementárny čas jestvuje a tak pohyb horného radu k strednému sa udeje za istý jeden časový okamih čo pohyb dolného oproti hornému. A tak je jeden časový okamih ten, keď sa body 1234 podajú každý na inú stranu, no bod I 2 musí dosiahnuť bod III 1 najprv a až potom sa môžu vyrovnať do polohy o 1 bod za sebou. A to sú vlastne 2 časové okamihy a nie jeden, a tak čas ak je deliteľný atomárne, potom pohyb nie je možný.
Apórie sú riešiteľné, jednak matematicky, Newton- Leibnizovou vetou o konečnom súčte nekonečného radu, poňatím nekonečnosti ako odpočítateľnej /Cantor/, i fyzikálne, Planckovým časom a Planckovou dĺžkou.
Rozprúdil tým filozofické, fyzikálne a matematické diskusie, a tak ho Aristoteles nazýva prvým dialektikom.
 
Melissos zo Samu
Povolaním vojnový námorník , roku 441 porazil Perikla. Vždy bolo to čo je a vždy aj bude. Ak čosi vzniklo, muselo vzniknúť z niečoho, pretože ex nihilo nihil fit. Ak by sa vesmír ontologicky zmenil čo len o vlas, zanikne v čase. Súcno nemôže zmeniť  svoje usporiadanie, musí byť plné, ak nie je prázdne a nie je plné, nehýbe sa. Súcno je neohraničené a je nehybné aj v čase a priestore. Výslovne je zdôraznená netelesnosť súcna- je to inak ako u Parmenida. Súcno je plné, neohraničené, nedeliteľné, nemá emócie. Melissov výrok- „Keby bolo mnoho vecí, museli by byť všetky ako jedno.“