Gnóza

Gnóza ponúka exkluzívne - výlučné poznanie ktoré má priniesť spásu. Má za úlohu plne pochopiť fenomén zla a od tohto zla sa odpútať naveky a takto zabezpečiť človeku spásu. Pôvodné pohľady na gnózu hovorili o nej ako o helenizovanom kresťanstve. Toto by však bolo veľmi nepresné hodnotenie. Pred rokom 1945 jestvovalo pomerne málo zachovaných gnostických spisov, napr. známa Pieseň o perle. Okrem niekoľkých málo apokryfných spisov sa bádatelia spoliehali predovšetkým na odkazy Hipollyta /Refutatio/ a jeho učiteľa Eirenaia /Adversus haereses/. Už z porovnania oboch spisov je odborníkovi jasné, že títo dvaja polemickí autori zákonite nemôžu mať vždy priame pramene. Ich hodnotenia jednotlivých gnostických smerov si totiž odporujú. Napr. pohľady na jedného z notoricky známych gnostikov- Valentína sa u nich líšia, úplne odlišne opisujú učenia tých istých skupín napríklad u ofitov. No majú i spoločné prvky.

V prvom rade musíme konštatovať, že najmä Eirenaios nie vždy pochopil zmysel daného odkazu. Snaha oboch je úprimným úsilím brániť čistotu teológie založenú na exkluzívnom vychádzaní zo štvoro evanjelií, no pri tom dochádza k skresľovaniu gnostického odkazu. Preto absencia širšej vrstvy pôvodných spisov znemožňovala väčšie priblíženie sa k pôvodným učeniam. A sám Eirenaios, ktorý ide proti gnóze tvrdšie než Hipollytos sa netají: „Uvidíte, s ako šelmou máte česť, bude možné ju vidieť, kryť sa pred jej útokmi, tĺcť ju zo všetkých strán, zraňovať ju a zabiť ju. Takto sa vec má pre nás, ktorí sme práve vyniesli na denné svetlo jej tajomstvo, skryté a zahalené do mlčania: nemáme potrebu ďalších pojednaní, aby sme zahubili jej učenie.“ Hipollytos vystupuje miernejšie a jeho cieľ nie je taký agresívny: „Dokážeme, že ich názory majú pôvod v gréckej múdrosti, v záveroch autorov filozofických systémov, v domnelých tajomstvách a bludoch astrológov.“

Nálezy v Qumráne a Nag Hámádí umožnili nahliadnuť do celých gnostických knižníc. Gnosticizmus zapadá do všeobecnejšieho poľa a nemá čisto kresťanský pôvod, i keď judaizmus a kresťanstvo sú veľmi často nosníkom učení týchto smerov. Gnóza ale taktiež vychádza zo samárskeho, babylónskeho, egyptského, perzského a samozrejme i gréckeho kultúrneho okruhu /najmä Pytagorom, Platónom, stredným platonizmom a hermetizmom/. Jej ovplyvnenie indickou filozofiou je marginálne, no preukázateľné.
Aj keď v gnosticizme ide o pluralitu skupín často rozdielneho smerovania, predsa len môžeme konštatovať, že jestvujú určité spoločné rysy, ktoré aspoň vo veľkej väčšine môžeme považovať za spoločný odkaz gnostikov.
Je to v prvom rade gnostický dualizmus. Sama gnóza mala vo svojich prameňoch trojaký dualizmus: zoroastrovský, pytagorejsko- orfický a platónsko-aristotelovský.

Gnostický dualizmus predpokladá: radikálny rozdiel medzi bohom a svetom. Svet je uzavretý a je oddelený od boha prekážkami- nebesiami, sférami, priepasťami etc.. Najvyšší boh nie je stvoriteľ sveta, svet stvorili nižšie mocnosti alebo nižší bohovia, ktorí najvyššieho buď nepoznajú, alebo majú k nemu zlý vzťah. Svet je ríša zla a temnôt. Zlo je identifikované s hmotou! Tu je základný rozdiel medzi väčšinou kresťanského myslenia a gnózou- zlo je hmota a svet z nej vytvorený. Malo to predchodcu zrejme v orfizme a pytagoreizme, niekedy ale iba okrajovo môže ísť aj o ovplyvnenie hinduizmom. Protiklad vidí i v človeku- človek má protikladný vzťah k najvyššiemu bohu a svetu a i v ľudskej duši je protiklad- sila pozemská a sila božská, nazývaná iskra. Musíme si však pamätať jedno- gnostický dualizmus stojí na monistickom základe, všetko v konečnom dôsledku pochádza od najvyššieho boha. Práve toto si interpretácie antignostických spisov svätých otcov nevšimli.

Najvyšší boh je transcendentný - neznámy. Výborne to dokumentuje Tajná kniha Jánova /je preložená z koptštiny/. Píše o bohu ako a o monáde. Monáda, výraz absolútnej transcendencie je tu prevzatý z hermetizmu. Boh je najvyšším a je svetlom. Počiatok predčí všetky kategórie. Gnosticizmus využíva apofatickú i katafatickú teológiu 2. Okrem najvyššieho boha jestvuje ešte aj demiurgos. V mnohých systémoch je nazývaný Jaldabaoth, no aj Archigenetor. Jeho úloha je negatívna. Usporiadal svet ako čosi zlé /z hmoty/ žiarli na najvyššieho boha a on sa chce prehlásiť za toho pravého boha. Je to prevzaté: metóda dedukcie od boha zo židovského midráša- ale naopak, demiurgos z Timaia a celé je to napojené na Starý Zákon. Je to v podstate starozákonný JHWH, ktorý je tu chápaný ako klamár, ktorý sa usiluje vystupovať ako najvyšší boh. Je krutý a na to gnóza cituje zo Starého Zákona, naproti nemu najvyšší boh je boh lásky. Demiurgos je teda boh Starého Zákona a je to zlý boh a navyše klamár. 3

Poznanie pravého boha je spojené so sebapoznaním. Gnóza rozlišuje poznanie a vieru, veria ľudia ktorí sú jednoduchí, no rýchlo k spáse sa možno dostať jedine poznaním. 4 Poznanie seba znamená poznanie, že máme v sebe akúsi božskú iskru, čosi čo nás spája s najvyšším bohom a vieme sa k nemu dostať. To je pravda o nás, ktorá je spojená s poznaním transcendentného boha.

No jestvuje aj kozmos ako to čo utvoril demiurgos. Gnostická kozmológia a kozmogónia má svoje špecifické rysy. Zem sa nachádza v strede kozmu /geocentrizmus/, je obklopená vzduchom a ôsmymi nebeskými sférami. Je to 7 planét plus zverokruh ako ôsma sféra. Sedem planét je ponímaných ako antibožské sily. Hlava archontov, demiurgos sám sídli v siedmom alebo ôsmom nebi. V niektorých systémoch je ôsme nebo už počiatkom sféry slobody, sféry smerujúcej k neznámemu najvyššiemu bohu. Mimo toho sa nachádza kráľovstvo najvyššieho boha- hierarchický svet odstupňovaný eónmi. Poriadok vo vesmíre ktorý vytvoril demiurgos je utláčajúci poriadok. Kozmos je u gnózy negatívnym pojmom, pozitívne je len božstvo z ďalekého absolútna.

V kozmológii má veľmi zaujímavé postavenie Duch Svätý. Je ženou 5. Ruah- duch je totiž v hebrejčine ženského rodu. Gnóza ju nazýva Sofia alebo Barbeló. Je to personifikovaná múdrosť božia. V gnózi Šimona Mága prijíma postavu Heleny. Sofia chcela priamo porozumieť bohu, ale hranica ju ďalej nepustila. Jej vstup k bohu uviedol do procesu stvorenie, cez nižších eónov bol stvorený aj demiurgos ako usporiadateľ vesmíru. 6 Človek síce bol stvorený z hliny, ale vstúpil do neho vyšší, duchovný človek. Ten má vyššiu podstatu ako telo z hliny ktoré vytvoril demiurgos. Táto vyššia podstata pochádza z Pračloveka alebo prvého Adama, to nie je ten čo bol stvorený v Genesis, duchovný Adam bol stvorený skôr. A on sa vtelil do telesného človeka. Duša musí byť spojená s bohom- spasená- na základe poznania vystúpi k najvyššiemu bohu.

Na to je potrebný spasiteľ. V tejto úlohe vystupuje v gnóze najmä Kristus. No spasiteľom môže byť v niektorých systémoch aj Adam, Eva, Ábel, Set, Henoch, Melchisedech, archanjel Eleleth, anjel Baruch, dokonca i Duch Svätý ako Sofia- Múdrosť božia. No gnostici niekedy rozlišujú medzi Ježišom- človekom a Kristom ako nebeským a večným. Špecifikom gnózy je, že ten spasiteľ je sám spasený. On sám je tej istej prirodzenosti čo človek a dovádza človeka k poznaniu a tým k spáse.