Niektorí filozofi vrcholného a pozdného stredoveku

Robert Grosseteste /1170- 1253/ vytvoril metafyzickú teóriu svetla. Inšpiroval sa zrejme Ibn Gabirolom. Boh na počiatku stvoril formu i hmotu- v podobe svetelného bodu. Podľa zákonov optiky je vytvorený radiáciou svetla celý svet. Základnými stavebnými prvkami sú svetelný bod, priamka, kružnica a pyramída. Hmota je neoddeliteľná od formy a preto sú veci plné aktivity. Žriedlom tejto aktivity je Boh sám, ktorý preniká ako svetlo. Prejavuje sa to v svetle fyzikálnom. Ale nielen tam, aj v duchovnom svetle ktoré osvetľuje dušu. Hmota je nositeľom svetla a jestvuje nerozdeliteľne so svetlom, môže byť úspešne študovaná podľa zákonov matematiky a fyziky. Matematiku považuje proste za nástroj prírodovedcov.

Jan Fidanza /Bonaventura/. Rovnako ako Aristoteles hovorí o zložení všetkého z formy a hmoty. V jednej veci môže byť súčasne viacero foriem /povedal to Augustín aj R. Bacon/, najmenej dve- svetlo a konkrétna forma veci. Svetlo je najprvšou podobou hmoty. Hmota sama nie je ani telesná ani netelesná, ale to určuje až forma. V hmote driemu zárodky vedúce k budúcim veciam, vložil ich tam Boh. Rozdeľuje esenciu a existenciu a hovorí, že Boh musí jestvovať, lebo nijaké súcno nemá v sebe podstatu svojej existencie. Boh je poznateľný zo stôp vo svete ktoré po sebe zanecháva, ale hlavne z obrazu v duši. Boh nám je stále blízky a prítomný. Boh je číry akt a svet stvoril v čase.

Johannes Buridan /1300- 1358/. Stál na pozíciách medzi nominalizmom a realizmom. Človečenskosť je rovnako reálna ako Martinka alebo Patočka. Odmieta Ockhamovu kritiku príčinnosti, odmieta aj atomizmus. Hovorí, že na základe určitej veci je možné poznať inú vec. Rozum má primát, no vôľa určuje čo a ako bude vykonané. Chceme nutne dobro, to najlepšie. Cieľom človeka je šťastie a na dokonalom poznaní Boha mu nezáleží. Pre človeka je typická jeho aktivita.

Najvýznamnejším je Buridan vo fyzike. Aristoteles hovorí, že napr. vrhnutý predmet je pohybovaný silou a tlakom okolitého vzduchu, ktorý pohne vrhač predmetu. Buridan inšpirovaný jednoduchým Ockhamovým vyjadrením vypracoval vlastnú teóriu. Zotrvačnosť pohybu spôsobuje impetus. Táto sila slabne s odporom vzduchu. Záleží vždy na sile impetu. Keby nebolo protichodných síl /odpor/, tak by impetus pôsobil do nekonečna a teleso by sa pohybovalo. Je tu naznačený pojem zotrvačnosť, aj keď ho Buridan nevyslovuje. Skrze impetus vysvetľoval i voľný pád. Tiaž spôsobila pád a tá pôsobením impetu narastá. Impetus aplikoval i do astronómie. Známy Buridanov somár nie je podľa odborníkov jeho výmysel.  Ide o dokazovanie slobodnej vôle.

Ak by živočíchy nemali slobodnú vôľu, potom keď by sme veľmi hladného somára dali presne na rovnakú vzdialenosť medzi dve kopy sena, zdochol by od hladu, pretože by sa nevedel rozhodnúť pre nejakú kopu.
Nicolas Oresme /14. st./ je významným mysliteľom stredoveku, aj keď je často opomínaný. V matematike zaviedol používanie súradníc už pred Descartom, jasne vysvetľuje voľný pád a taktiež aj otáčanie Zeme okolo svojej osi. Hovorí, že zákony pozemskej mechaniky platia i v astronómii, teda nestojí na pozíciách aristotelizmu. Vedel, že Zem nie je stredom vesmíru. Uvedomoval si dokonca to, že obrysy kontinentov sa časom menia. Významný je aj v dejinách ekonomických teórií.