Peter Abelard

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 04.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 607 slov
Počet zobrazení: 4 336
Tlačení: 498
Uložení: 493
V otázke univerálií prišiel na tretie stanovisko, v podstate kompromisné, ktoré nazývame konceptualizmus. Nejestvuje žiadna všeobecná vec. Veci jestvujú iba ako jednotliviny, oddelene. Veci sa zhodujú v tom, čím sú, nepodliehajú opačným zmenám a nepripúšťajú kvantitatívnu zmenu viacej a menej. No nejako tie veci musia byť zhodné, pretože by sa realita rozpadla. Táto zmena nemôže ustanoviť nijakú vec v zmysle všeobecnej veci. Z Martinku a ani z Patočku nestvoríme človeka. Realita veci práve spôsobí, že sa konkrétna vec zhoduje s ostatnými ľuďmi. Vo svete druhy a rody spolu v istom zmysle súvisia. Jestvuje aj podobnosť v tom, že vec niečím nie je. Napríklad kôň a krokodíl sú si podobní aj tým, že nie sú odrodami zemiakov. Vzťah zhodnosti nemá podľa Abelarda viac reality ako vzťah nezhodnosti. V tom nie je rozdiel, pretože človek ako taký nie je existujúcou vecou. Status človeka nie je vec.

Človek ako taký nie je prítomný. Ako hovorí Abelard „postavením človeka rozumieme výlučne skutočnosť bytia človekom, čo nie je vec, ale spoločná príčina mena človek všetkým rôznym jednotlivým ľuďom, v tom sa vzájomne zhodujú.“ Sama príčina mena človek nie je vecou. Nie je tam účasť na nej ako u Platóna. No ontológia neredukuje všeobecné pojmy- univerzálie na mená. Pojem človeka je vyjadrený ako vypovedanie predpokladaného, všeobecný pojem je iba sám predikát /to čo sa o veci usudzuje/. Nie je to vec, iba predikát /predikabília/. Presným významom univerzálií sú konkrétne reálne jednotliviny, stávajú sa tým istým menom vďaka spoločnej príčine, ona zakladá tento predikát konkrétnej jednotliviny.

Významný je v etike. Obnovil ju ako samostatnú filozofickú disciplínu. Skutok je dobrý podľa intencie, podľa zameranosti, v ktorej je vedený. Predstavme si 2 veriace slobodné ženy. Jedna nemá rada sex a druhá áno. Obe však dodržujú 6. prikázanie. No jedna ho dodržuje kvôli Bohu a stojí ju to úsilie a druhá by konala rovnako aj ako ateistka. Chovajú sa rovnako ale hodnota skutku je u oboch iná. Intencia dáva podnet na etické hodnotenie. Ide o samo vnútorné chcenie. Abelard sprísňuje etiku. Nie skutok, ale chcenie. Žiadostivosť sama nie je hriechom, ale konanie v duchu a súhlas v tom, že keby mi to podmienky nezabránili, urobil by som to. Je irelevantné, či skutok bol či nebol vykonaný. Jeden a ten istý skutok môže byť dobrý a zlý podľa úmyslu. Opiť sa z nedbalosti o telo hoci sme si ho sami nedarovali, opiť sa z nešťastnej lásky, opiť sa z presvedčenia že aj opiť sa je dar boží, opiť sa aby sme sa zachránili protijedom pri požití metylalkoholu. Jeden skutok, no iné hodnotenia. Nevedomosť hriech nečiní. Tí, ktorí ukrižovali Krista nemajú hriech ako vrahovia Krista, lebo ho nepoznali. Ak konali podľa svedomia a z nevedomosti, sú dokonca bez hriechu. Neveriaci vôbec nemusia byť zatratení- v tomto predbehol dobu o mnoho storočí.

Zaujímavá je jeho teória omylov v teológii, ako ju opisuje v diele Sic et non /Áno a nie/. Ten spis je proste perla. Jestvujú výroky svätých i Biblie, ktoré si proste protirečia. Vtedy netreba odsudzovať autorov, ale prosiť o viac milosti pri pochopení. Chýba nám ten duch, pod pôsobením ktorého autori písali a tak tomu nerozumieme. Často sa menili výrazy aby to nebolo nudné a teraz to môže zapríčiniť nezrovnalosti. V latinčine občas vznikali novotvary, neustálené slová. No takto môže dôjsť k zámene významu. Treba milovať pravdu v slovách a nie slová samotné. Chyby vznikli i tým, že na apokryfy dali mená svätých ako autorov. V textoch Písma je plno chýb zásluhou odpisovačov. Omyly sú v tom, kedy bol Kristus ukrižovaný, namiesto 6ky je 3ka, zle to prečítali. Niekedy odpisovači pospomínali všetky názory a neoznačili, kto čo hovorí. Aj samo Písmo občas nazve sv. Jozefa otcom Ježiša. Niekedy ide o isté nepresnosti hovorovej reči. Povieme že ulica je prázdna. Ale je tam vákuum? Prečo sa povie, že nebo je hviezdnaté? To je veľmi relatívne. Duch Svätý nemusel stále všetko zjaviť. Aj sám Peter prepadol bludu o platnosti Mojžišovho zákona pre pohanokresťanov. Svätí otcovia sa môžu mýliť, treba ich kriticky porovnať s Písmom.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#pierre abelard #filozofia ako doba - stredovek #dobry skutok #abelard


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011