Charakteristika metódy, formy a prostriedku výchovy k zdraviu

Charakteristika metódy, formy a prostriedku výchovy k zdraviu

Metodika výchovy k zdraviu tvorí ucelený systém, ktorý býva v literatúre delený a interpretovaný rozdielne.

Všeobecná metodika tvorí teoretický základ a obsahuje všeobecne platné zákonitosti.

Špeciálna metodika má aplikačnú úroveň v oblasti cieľov a úloh jednotlivých medicínskych odborov a oblastí výchovy k zdraviu ako napríklad pediatria a oblasť metodiky výchovy k zdraviu v otázkach racionálnej výživy, pohybovej aktivity.

Prostriedok výchovy k zdraviu úzko závisí od cieľa, pričom sa jedná o konkrétne opatrenie, jav a činnosť, akou sa má dosiahnuť. Vo výchove k zdraviu poznáme špecifické prostriedky prostredníctvom ktorých dosahujeme čiastkové ciele. Existujú však aj prostriedky, ktoré nesúžia

výhradne výchove k zdraviu ako beletristická literatúra, detská hra, rozhovor zo známou osobnosťou, ale tvoria výrazný podporný systém zdravotno-výchovných aktivít.

Forma výchovy k zdraviu má vyššiu mieru konkrétnosti, z ktorej sa určitý obsah dostáva priamo k jednotlivcom. Zahŕňa metódy a pomôcky, ale aj organizačné aspekty vonkajších podmienok. V každej forme sa môže uplatniť viacero metód. Rozoznávame individuálnu, skupinovú a hromadnú formu zdravotno-výchovného pôsobenia.

Metóda je cieľavedomý postup na ceste od edukátora k edukantovi pri osvojovaní si vedomostí, návykov, zručností, postojov, smerom k pozitívnej zmene. Platí však, že neexistuje jediná správna, univerzálna metóda na dosiahnutie cieľa. Z hľadiska praxe sa javí optimálne jednotlivé metódy kombinovať. Výber metód determinujú: zákonitosti výchovného procesu, ciele, cieľové skupiny a ich vek, osobnostné charakteristiky vychovávaných, vonkajšie podmienky, erudovanosť a skúsenosť vychovávateľa.

Metódy výchovy k zdraviu delíme:

• Podľa objektu zdravotno-výchovného pôsobenia: metódy individuálneho pôsobenia (rozhovor, inštruktáž, konzultácia, korešpondencia), metódy skupinového pôsobenia (prednáška, diskusia, beseda, panelová diskusia, sociálne učenie, inscenačné metódy), metódy masového pôsobenia (tlač, rozhlas, televízia, činnosť centier podpory zdravia).
• Podľa foriem pôsobenia zdravotnej výchovy: metódy hovoreného slova – monologické a

dialogické (prednáška, diskusia, rozprávanie, rozhovor, beseda), metódy tlačeného slova s rozmanitými formami ako sú heslo, leták, článok, brožúra, časopis, kniha, metódy priamej skúsenosti a názorných pomôcok (predvádzanie skutočných predmetov a javov, realistické zobrazenia predmetov, symbolické zobrazenie, nácvik zdravotných zručností).

Uvedené metódy je možné používať v ošetrovateľstve samostatne, ale aj kombinovane.

Formy výchovy k zdraviu delíme podľa počtu účastníkov na: individuálne, skupinové a hromadné.

Charakteristika jednotlivých metód

Metódy hovoreného slova sa používajú vo výchove k zdraviu veľmi často. Pôsobenie slovom je v praxi veľmi účinné pre odovzdávanie poznatkov, formovanie postojov, vytváranie názorov a žiaducich foriem správania. Výhodou metód je ich použitie v širšom časovom rámci modifikované podľa potrieb jednotlivcov, skupín, komunít. Lektor, vychovávateľ by mal využívať pri svojom pôsobení poznatky z komunikácie, vyjadrovať sa zrozumiteľne, vzhľadom na prijímateľov informácií, spisovne, prispôsobiť tempo reči možnostiam prijímateľov informácií, primerane gestikulovať, udržiavať vizuálny kontakt, používať spätnú väzbu. Metódy hovoreného slova sa delia na: monologické (prednáška), dialogické (rozhovor, diskusia, hra, demonštrácia).

• Prednáška je výrazne štruktúrovaná metóda, prostredníctvom ktorej lektor verbálne sprostredkúva informácie recipientom, klientom, obyvateľom s cieľom ich slovnej informovanosti o zvolenej téme. Patrí k najstarším a najpoužívanejším metódam.

Efektivita prednášky sa zvyšuje využitím diskusie, obrázkov, slaidov, handoutov. Vhodné je využiť power-pointovú prezentáciu so stručnou štruktúrou prednášky doplnenou o grafy, obrázky, tabuľky a prepojenie na internetové zdroje. Uvedenú metódu volíme vtedy, keď poskytujeme teoretické informácie, objasňujeme podstatu správneho konania.

• Rozhovor (metóda otázok a odpovedí) patrí k tradičným metódam výchovy k zdraviu,

môže sa realizovať s jedným klientom alebo so skupinou. Je to aktivizujúca metóda s informačným alebo inštruktážnym charakterom. Cieľom rozhovoru je vopred pripravenými, logicky kladenými otázkami prispieť k novému poznatku, zmene správania, štýlu života.

Otázky však musia byť kladené jednoznačne, zrozumiteľne, primerane k možnostiam klienta, recipienta. Pýtame sa vždy iba na jednu vec a nepoužívame latinské výrazy.

• Diskusia je menej štruktúrovanou metódou vhodnou pre menšiu Uplatňuje sa pri

stretnutí napríklad diabetikov, v prenatálnej poradni, v poradni zdravia, ak sa k problematike vyjadrujú viacerí odborníci môže sa jednať o besedu za okrúhlym stolom alebo panelovú diskusiu. Ciele diskusie musia byť vopred známe, diskutujúci musia mať o danej téme už vedomosti nadobudnuté vopred. Výhodou metódy je výmena skúseností a myšlienok, umožňuje korekciu predchádzajúcich názorov a myšlienok.

• Hra je metóda, ktorá sa realizuje podľa vopred dohodnutých Cieľom je

pochopenie určitej témy prostredníctvom príbehu, súťaže. Využíva sa v širokom vekovom spektre recipientov. Hry sa pripravujú pre stanovený cieľ a obsah podľa vzoru známych hier ako hľadanie slov, bingo, milionár a iné. Hra má však aj limitácie týkajúce sa priestoru, podmienok a schopností recipientov.

• Demonštrácia je vhodná metóda na predvedenie činnosti, postupu, techniky potrebnej

pre recipienta ( demonštrácia aplikácie inzulínu a meranie hladiny glykémie u diabetikov), po ktorej by malo nasledovať nacvičovanie, motorický tréning. Môže sa robiť priamo alebo sprostredkovane cez videozáznamy. Musí byť presná so zohľadnením

schopností recipientov.

Metóda tlačeného slova sa používajú na ovplyvnenie veľkého počtu obyvateľstva prostredníctvom textu, výhodnejšia je pre ľudí s lepším vizuálnym vnímaním. Jedná sa o metódu drahšiu a prácnejšiu. Pripraviť edukačné materiály výchovy k zdraviu znamená zohľadniť didaktické princípy. Edukačné materiály tlačeného slova majú rozmanité formy ako heslo, leták, článok, plagát, brožúra, časopis, kniha, noviny.

• Heslo predstavuje najstručnejšiu formu tlačeného slova s novátorským prístupom, kde je možné použiť príkaz, zákaz.
• Leták je tlačovina menšieho rozsahu lístok, skladačka, zošit. Jeho cieľovú skupinu

predstavuje verejnosť, prípadne skupiny s určitými spoločnými znakmi ako vek, povolanie, pracovné zaradenie.

• Článok spracováva problematiku výchovy k zdraviu ako správu, úvodník, reportáž, fejtón, komentár, recenzia a iné.
• Plagát je názorný prostriedok hromadného šírenia zdravotno-výchovnej informácie s

cieľom upútať pozornosť, podporiť záujem o danú problematiku. Účinnosť závisí od výtvarného spracovania a zvoleného miesta.

• Brožúra patrí medzi prostriedok hromadného pôsobenia s populárno-náučným charakterom pre potreby prevencie, starostlivosti v súvislosti s ochorením, informovanosti o účinkoch farmák.
• Kniha s problematikou výchovy k zdraviu spracováva zdravotný problém komplexne

alebo parciálne. Tematická oblasť je zameraná najmä na oblasť životosprávy, výživy hygieny, hygiene práce, prevencie abúzov.

• Časopis – jedná sa o časopis ako špecializovaný druh periodickej tlače popularizujúci informácie a poznatky o zdravom životnom štýle a prevencii chorôb, s charakterom odborným a populárno-náučným.
• Noviny sú špecializovaným druhom periodickej tlače so zdravotno-výchovným

charakterom. Okrem špecializovaným novín existujú aj prílohy o zdravotníckej problematike v bežnej dennej tlači.

• Prostriedky výchovy k zdraviu úzko závisí od cieľa, pričom sa jedná o konkrétne opatrenie, jav a činnosť, akou sa má dosiahnuť. Vo výchove k zdraviu poznáme špecifické prostriedky prostredníctvom ktorých dosahujeme čiastkové ciele. Patria sem naturálne predmety, umelecké predmety, prístroje, filmy, diapozitívy.
• Naturálne predmety: prostriedky osobnej hygieny, lieky, náradie, potraviny, prostriedky na poskytnutie prvej pomoci.
• Umelé predmety: demonštračné pomôcky, modely, makety, exponáty v múzeu, schémy

,diagramy, kresby

• Prístroje: glukomer, váhy, technické zariadenia na meranie fyziologických

Charakteristika rodiny

Pojem rodina je objasňovaný z mnohých definícií a pohľadov. Podľa sociológov je rodina sociálna inštitúcia alebo malá sociálna skupina, z pohľadu pedagogiky je dôležitá výchovno-socializačná funkcia rodiny, sociálni psychológovia sa o rodine vyjadrujú ako o primárnej skupine, právnici používajú pojem rodinná kolektivita – rodina ako základný článok spoločnosti. Názor ekonómov považuje rodinu za výrobnú resp. spotrebnú jednotku. (Kraus, Poláčková, 2001)

Jedna z definícii rodiny podľa sociologického slovníka je:

„Rodina – obecne pôvodná a najdôležitejšia spoločenská skupina a inštitúcia, ktorej základným článkom sociálnej štruktúry základnou ekonomickou jednotkou a jeje hlavnými funkciami, je reprodukcia trvania ľudského, biologického druhu a výchova, resp. Socializácia potomstva, ale i prenos vzorov a zachovanie kontinuity kultúrneho vývoja“ ( Fišerová, 1996, s. 940 )

Možno povedať, že rodinu tu chápeme ako celok, ktorý plní určité funkcie vždy a všade. Modernejšia definícia rodiny je z pohľadu Krausa a Poláčkovej, ktorí hľadia na rodinu ako na:

„systémový celok, ktorý je schopný reprodukcie svojich základných podmienok.“ (Kraus, Poláčková, 2001, s. 78 )

Rodinu rozdelili do subsystémov:

1. dynamický subsystém reprodukuje svoje základné podmienky predovšetkým a hlavne tým, že pôvodný predpoklad svojho vzniku ( narodenie dieťaťa ) mení na svoj výsledok, ktorý sa stáva potenciálnym východiskom vzniku ďaľšieho, nového systému,
2. spoločenský subsystém, ktorý zabezpečuje primárne, individuálne a celospoločenské záujmy a potreby,
3. štrukturovaný celok, ktorého zmyslom, účelom a náplňou je utvárať relatívne bezpečný, stabilný priestor a prostredie pre reprodukciu a produkciu života ľudí. (Kraus, Poláčková, 2001)

Lepiešová definuje rodinu: „Je to prirodzená sociálna skupina, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje fyzický, psychický a sociálny vývin ľudského jedinca.“ (Lepiešová, 1997, s. 47)

Dôležitou úlohou rodiny je socializácia jej členov a ich ochrana. Z pohľadu vplyvu rodiny na zdravia a chorobu sú potrebnými súčasťami emocionálna podpora, uspokojovanie potreby istoty a bezpečia, lásky, vzájomnej empatie a komunikácie.

Citové vzťahy dávajú rodine pocit spolupatričnosti.

Úlohou rodiny je aj zabezpečenie biologických a materiálnych potrieb, akými sú napríklad potreba výživy, bývania, či obliekania.

Životný štýl rodiny ovplyvňuje formovanie postojov človeka, hierarchiu hodnôt i zdravia. Správne fungovanie rodiny vedie k zdravému duševnému vývinu ako aj k usporiadanému psychosociálnemu rozvoju jej členov.

Podľa Friedmana je rodina vzájomné spojeni dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí sú si citovo blízki a žijú spolu v určitom spoločnom geografickom prostredí (Friedman, 1981). Rodina je najdôležitejším a prvým vychovávateľom jej členov. Výchova dieťaťa od narodenia je súvislým a dôležitým dejom, ktorý odzrkadľuje postupné začleňovanie dieťaťa do rodinného života, vytváranie jeho postojov k rodine, vzdelávaniu i zdraviu. Tieto postoje nadobúdajú u človeka väčšinou trvalý charakter.

Súčasné ošetrovateľstvo zdôrazňuje holistický pohľad na zdravie ako celok, a nie oddeľovanie jednotlivých oblastí zdravia. Zdravie je proces rozvíjania, používania a ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, rodiny, komunity a prostredia. V definícii pojmu ošetrovateľstva sa hovorí o

poskytovaní odbornej starostlivosti pacientom, ale aj komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti zdravým i chorým jedincom v každom vekovom období.

Jedným z aplikovaných odborov ošetrovateľstva je komunitné ošetrovateľstvo. Práve toto ošetrovateľstvo je cielené na primárnu, sekundárnu a terciárnu starostlivosť o jedincov, rodiny a skupiny žijúce v komunite. V oblasti primárnej prevencie je cieľom posilňiť zdravie ľudí a zvýšiť ich odolnosť voči chorobám, patrí sem zdravotná výchova, ktorá upozorňuje na škodlivosť alebo špecifickú obranu proti itým ochoreniam, ale aj včasné vyhľadávanie rizikových faktorov. Cieľom sekundárnej prevencie je zvládnuť vývoj chorobného procesu, zabrániť tvorbe komplikácií, trvalých následkov alebo prechodu do chronicity. Ciele terciálnej prevencie sa uberajú smerom ako ľudí čo najlepšie naučiť využiť možnosti zdravého života.

Základ ošetrovateľskej starostlivosti tvorí ochrana, udržiavanie a prinavracanie zdravia. Aj starostlivosť o rodinu však zahŕňa nielen ponímanie somatického zdravia členov rodiny, ale aj duševného a sociálneho zdravia rodiny. Berie do úvahy potreby a očakávania členov rodiny, emócie, či túžby z pozitívnej i negatívnej stránky.

Rodina vždy bola, je a bude musieť byť v centre pozornosti ošetrovateľstva a tak napĺňať myšlienky tohto odboru rešpektovaním záujmov a empatie rodín v našej spoločnosti.

Rodina a zdravie

Zdravie je základným kameňom filozofie ošetrovateľstva primárnej zdravotnej starotlivosti. Jednotlivci i celá spoločnosť by mali vnútorne akceptovať, že zdravie má v hierarchii hodnôt prioritné postavenie. A to by sa malo prejaviť i v uvedomelom preberaní osobnej zodpovednosti za zdravie. Zdravie sa

charakterizuje ako stav duševnej, fyzickej a sociálnej pohody, keď môžeme naplno využívať svoje sily a záleží len na nás, ako sa svojimi postojmi k zdraviu snažíme udržať tento stav.

Holistické posúdenie zdravia rodiny je pre sestru primárneho kontaktu veľmi dôležité. Názory na zdravie prevládajúce v rodinách, zdravotné návyky aj činnosti pri upevňovaní zdravia, sú informácie pre plánovanie a realizáciu ošetrovateľského procesu.

Kozierová cituje Logana a Dawkinsa, ktorí sa zhodli, že: „Zmyslom posudzovania rodiny je stanoviť stupeň funkčnosti rodiny, objasniť vzťahy v rodine, odhaliť jej silné i slabé stránky a zhodnotiť zdravotný stav rodiny a jej príslušníkov.“ (Kozierová, 1995)

Celkové posúdenie rodiny:

• Identifikácia členov rodiny
• Opis životného prostredia
• Zdravotný stav členov rodiny
• Názory na zdravie a jeho ciele v rodine
• Ekonomická situácia, zdravotné poistenie a využívanie zdravotníckej starostlivosti
• Vzdelanie a ambície v rodine
• Zamestnanie členov rodiny
• Využívanie spoločenských aktivít
• Sociálne usporiadanie rodiny

Nezabúdame i na spôsob života rodiny, spôsob výchovy detí, zdravotných návykov a riešenie problémov.

Poznanie typu rodiny, vekového zloženia, spôsob fungovania, psychosociálnych, sociálnych, spoločenských i ekonomických faktorov je základom pre realizáciu plánovaných aktivít na podporu a upevňovanie zdravia rodiny.

Zdravotná anamnéza. Obsahuje informácie o výskyte ochorení, disponujúcich a rizikových faktoroch v rodine, napríklad diabetes mellitus.

Enviromentálne faktory. Charakter prostredia, v ktorom rodina žije a pohybuje sa, ovplyvňuje zdravie rodiny napr. zlé bytové podmienky môžu mať za následok rôzne infekcie, chovanie niektorých zvierat alebo nesprávna starostlivosť o ne môže vyústiť do alergie.

Sociálne a ekonomické vplyvy. Dnešná finančná situácia je problémom v mnohých rodinách. Rodina často nechce, aby jej finančná závislosť bola poznaná, či už z dôvodu solventnosti alebo insolventnosti, čo je častejší prípad, ale i táto stránka má vplyv na zdravie a preto je vhodné ju poznať.

Psychosociálne faktory. Fyzické zdravie sa nedá oddeliť od emocionálneho prežívania a psychickej vyrovnanosti. Spôsob, akým sa rodina vyrovnáva so záťažovými, stresovými situáciami, je takisto potrebné poznať.

Spoločenské a kultúrne faktory. Väčšina rodín je odkázaná na poskytovanie poradenských služieb a ich sociálnych otázkach, napr. rodina, ktorá poberá sociálnu podporu. Očakávanie pomoci aj v tomto smere a jej poskytnutie je opodstatnené.

Výsledky posúdenia zdravia by mali viesť k poznaniu o tom, ako chápu jednotliví členovia rodiny zdravie, aké s ním majú problémy a či sú dané potiaže schopní eliminovať, a či majú uspokojovanie potrieb zabezpečené samostatne alebo s pomocou najbližšieho okolia, na akej úrovni sa nachádza zdravotný stav každého rodinného príslušníka a aké faktory vplývajú na zdravie a chorobu v rodine.

Rodina ako činiteľ ochrany zdravia sa má zúčastňovať na procese upevňovania ochrany zdravia a plniť tieto úlohy:

• realizovať opatrenia na prevenciu chrôb a aktivity na podporu zdravia,
• podieľať sa na ošetrovateľských a medicínskych aktivitách pri narušení stavu zdravia u člena rodiny a jeho uzdravovaní,
• byť vzorom zdravého spôsobu života a pozitívnym postojom ovplyvňovať zdravie,
• byť oporou v ťažkých životných situáciách,
• zabezpečovať citové zázemie, stabilitu a zdroj istoty a bezpečia počas celého života jedinca,
• starať sa o materiálne a telesne nesebestačných členov (deti, starí ľudia).

Posudzovanie rodiny

Posudzovanie rodiny v ošetrovateľstve predpokladá i holistický prístup, teda chápať rodinu ako bio- psycho-sociálny celok. Spôsob posúdenia rodiny má poskytovať informácie o postojoch a zvyklostiach v danej rodine.

Rodina ako sociálny systém. Rodina je základný sociálny systém. Pozostáva zo skupiny ľudí, ktorí sa podieľajú na spoločnej charakteristike a je typická závislosť jeden od druhého. Táto môže byť sťažujúcim alebo napomáhajúcim faktorom pre prácu komunitnej sestry s jednotlivými členmi rodiny, lebo „pôsobenie na jedného člena rodiny, bude pôsobiť na celú rodinu a naopak.“ (Hanzlíková, 2002 )

Vzájomná závislosť, ktorá vystihuje sociálny systém, zoskupuje faktory komunikácie, role a operácie subskupiny vo vnútri rodiny. Vplývajú na riešenie každodenných problémov.

Rodina ako kultúrny systém. Kultúra rodiny je veľakrát determinovaná hodnotovým systémom a môže mať vplyv na zdravie a poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Rodiny majú svoju hierarchiu hodnôt a kultúrne dedičstvo, čo vedie k formovaniu rodinnej štruktúry, vzájomných vzťahov, starostlivosti o zdravie a spolunažívaniu. Práve rodinné hodnoty a správanie môžu byť ore komunitnú sestru podporou alebo opakom- prekážkou v úsilí o podporu zdravia a prevenciu chorôb.

Štruktúra a funkcia rodiny. Je schémou organizácie členov čiže interakciou medzi nimi. Ako sa rodina vzájomne doplňa, jej rebríček hodnôt, komunikačné schopnosti. Dominantné miesto v rodine zastávajú väčšinou rodičia, ktorí zodpovedajú za smerovanie rodiny.

Funkcia rodiny znamená aktivity smerujúce k prispôsobeniu potrebám členov rodiny, ktorí musia mať uspokojené biopsychosociálne a duchovné potreby.Rodiny všetkých typov majú spoločné základné potreby. Rodina ich vyžaduje pre svoju funkciu a prežitie. (Hanzlíková, 2002 )

Pohľad na posúdenie funkčnosti rodiny podáva i Apgarovej skóre rodiny. Ukazuje chápanie stupňa funkčnosti rodiny ako celku jej členmi. Posudzuje adaptáciu, partnerský vzťah, rast, citové prejavy a rozhodnutia.

Rodinná sestra

Rodiny sú isté charakteristické jednotky, ktoré sú súčasťou spoločnosti. Rodina je komunita, ktorú tvoria jednotlivci, ale i skupiny jednotlivcov. Členovia rodinnej komunity vytvárajú vzájomné vzťahy založené na láske, porozumení, dôvere a potrebe rady a pomoci.

Čo znamená pojem rodinná sestra? Aké sú jej úlohy a ciele?

Rodinná sestra plní úlohu edukátora, ošetrovateľa, psychológa, pedagóga a zaoberá sa starostlivosťou o rôzne komunity. Rodinnú komunitu netvoria len tradičné, úplné rodiny, ale i rôzne typy rodín. Či úplná rodina alebo akákoľvek iná, v každej z nich sa občas vyskytne nejaký problém,

ktorý môže ovplyvniť komunitná sestra poskytujúca ošetrovateľskú starostlivosť určitým členom rodiny alebo rodine ako celku.

Štruktúra zdravotnej politiky pre Európsky región Svetovej zdravotníckej organizácie v programe ZDRAVIE 21, predstavuje kľúčového spolupracovníka v multidisciplinárnom tíme poskytovateľov profesionálnej zdravotníckej starostlivosti, a tým je práve rodinná sestra, a jej pole pôsobenia je obsiahnuté v 21 cieľoch zdravotnej politiky pre 21. storočie.

V programe Zdravia 21 sa v cieli 18 nachádza: „Do roku 2010 by mali všetky členské štáty zaistiť, že všetci zdravotnícki profesionáli a profesionáli v iných sektoroch získajú správne vedomosti, postoje, vzťahy a zručnosti na ochranu a podporu zdravia.“

Tento cieľ hovorí o vývoji humánnych zdrojov pre zdravie. Vyčleňuje dve skupiny profesií a to lekársku a ošetrovateľskú. Úlohy rodinných lekárov a sestier v dokumente zdravotnej politiky predpokladajú vzdelanosť pre nevyhnutné a spoľahlivé vedomosti a zručnosti.

Súčasný dokument upriamujúci sa na vzdelanostnú prípravu rodinnej sestry v rámci politiky Zdravia 21 preferuje naplnenie cieľa dosiahnuť plný zdravotný potenciál pre všetkých presadzovaním dvoch hlavných zámerov. Sú to: propagácia a ochrana zdravia ľudí počas života a zredukovanie utrpenia a bolesti zapríčinených závažnými chorobami. Etický základ Zdravia 21 predstavuje tri hodnoty:

• zdravie ako základné ľudské právo,

• spravodlivosť a solidarita pri podpore zdravia v spolupráci s jednotlivými krajinami,
• zodpovednosť jednotlivcov, skupín, komunít, organizácií za rozvoj

Zdravie 21 dáva do popredia skutočnosť, že rodiny a ich domácnosti sú základnými jednotkami spoločnosti a poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti budú schopní určovať a zohľadňovať somatické problémy, ale i psychické a sociálne aspekty stavu klienta.

Očakávania kladené na rodinnú sestru

Aké očakávania vyplývajú z roly rodinnej sestry? Rodinná sestra bude napomáhať jednotlivcom a rodinám vyrovnať sa s chorobou a chronickou neschopnosťou, v stresových situáciách tráviť dostatok času prácou v domovoch – domácnostiach klientov a s ich rodinami.

Sestry tohto typu sa zaoberajú i oblasťami životného štýlu a rizikových faktorov v správaní sa, a tak sú nápomocné rodinám v záležitostiach vplývajúcich na zdravie. Vedomosti z verejného zdravotníctva, či sociálnej problematiky jej môžu pomôcť identifikovať účinky sociálno-ekonomických faktorov na zdravie rodiny, zaistiť riešenie zdravotných problémov rodín vo včasnom štádiu. Môžu mať účasť na včasnom prepustení ľudí z nemocnice poskytovaním domácej ošetrovateľskej starostlivosti a zastúpiť lekára v prípadoch, ak potreby klienta sú viac relevantné s ošetrovateľským výkonnostným stupňom.

Jej rola zahŕňa všetkých ľudí v komunite, či už žijú sami alebo s inými, či majú domov alebo nie, alebo sa nachádzajú na okraji spoločnosti. „Rodinná sestra je osobitná kombinácia jednotlivých prvkov, má osobitné zameranie sa na rodinu a ich domov, ako aj na prostredie, kde by sa členovia rodiny mali spoločne začať venovať svojim vlastným zdravotným problémom a vytvoriť koncepciu zdravej rodiny.“

Práca rodinnej sestry je interaktívna činnosť, v ktorej sú sestra a rodina partnermi. Výsledným cieľom pôsobenia sestry je udržiavať, možno i zlepšovať rovnováhu v rodine, zvyšovať úroveň zdravia napomáhaním rodine, vyhnúť sa alebo vyrovnať so stresom i ohrozeniam zdravia. Rodinná sestra realizuje štyri zásahy na úrovni:

• primárnej prevencie – hodnotí prítomnosť negatívnych stresorov, ohrozenie zdravia, pracuje proaktívne – monitoruje integritu systému proaktívnou definíciou potenciálne škodlivých faktorov, pomáha rodine pri budovaní si rezistenčných zdrojov, vzdeláva o zdraví a podpore,
• sekundárnej prevencie – je aktívne zapojená vo vyšetrovacích a očkovacích programoch,

zisťuje výskyt zdravotných problémov v začiatočných štádiách, plní kľúčovú úlohu sprostredkovateľa s iným personálom,

• terciárnej prevencie – zúčastňuje sa rehabilitácie a opätovného vytvorenia zdrojov odolnosti rodiny,
• priameho poskytovania starostlivosti – tradičná úloha sestry, keď pracuje v partnerstve s rodinou či jednotlivcom, aby bol zvládnutý narušený mechanizmus rezistencie, napr.

Kompetencie rodinnej sestry predpokladajú tieto intervencie:

• poskytovať potrebnú starostlivosť,
• robiť správne rozhodnutia,
• účinne komunikovať,
• viesť komunitu,
• manažovať

Proces vývoja uvedených kompetencií umožní sestre:

1. identifikovať a zhodnotiť stav zdravia a zdravotné potreby jednotlivcov a rodín v komunite
2. robiť rozhodnutia na podklade etiky
3. plánovať, podporovať a poskytovať starostlivosť rodinám v problémových stupňoch zaťaženia
4. posilňovať zdravie jednotlivcov, rodín a komunít
5. oboznamovať získanými vedomosťami z rôznych vzdelávacích stratégií rodiny, jednotlivcov a komunity
6. využívať rôzne techniky komunikácie
7. presadzovať prevenciu ochorení
8. riadiť a koordinovať starostlivosť vrátane delegovanej od iných spolupracovníkov
9. cieľavedome a systematicky dokumentovať svoju činnosť
10. vytvárať, riadiť a používať výskumne podložené, štatisticky a klinicky spracované údaje pre plánovanie starostlivosti a postupov v stave zdravia i v priebehu choroby
11. podporovať účasť jednotlivcov a rodiny v procese starostlivosti o zdravie
12. vytvárať a hodnotiť efektívnosť štandardov v činnostiach v rodinnom ošetrovateľstve
13. pracovať v nezávislej i tímovej pozícii
14. triediť činnosti v zdraví a v chorobe
15. riadiť zmenu a jej ovplyvňujúce aktivity
16. udržiavať profesionálne vzťahy a posilňovať princíp kolegiality
17. celoživotne sa profesionálne vzdelávať.

Koncepcia rodinnej sestry je nová a zatiaľ neexistuje jej presný model. Ako sa bude tento typ primárnej ošetrovateľskej starostlivosti integrovať do zdravotníckeho systému jednotlivých štátov Svetovej zdravotníckej organizácie, závisí od prístupu odborníkov v jednotlivých krajinách. Aj u nás bude potrebné najskôr kriticky posúdiť súčasný systém a možnosti zaradenia tejto koncepcie do praxe. Potom bude nutné vytvoriť a zakomponovať do transformácie zdravotníckeho systému taký model, ktorý bude participovať potrebám u nás.