Podpora zdravia

Podpora zdravia

Definovanie témotvorných pojmov je vždy zložité. Koncept podpory zdravia (health promotion) v súvislosti s dokumentami OSN a WHO ako celospoločenský proces možno chápať ako:

• ako znovu objaviť a vyvolať záujem o verejné zdravie,
• presvedčenie miestnych a národných vládnych inštitúcií, aby konali v prospech zdravia občanov,
• nový prístup spoločnosti k vytváraniu zdravých podmienok pre obyvateľstvo,
• nový prístup k preventívnym snahám,
• právo na zdravie pre všetkých (Kicbush, 1990).

Proces podpory zdravia obsahuje množstvo činiteľov, podmienok a princípov, ktoré sa premietli do rôznych definícií pojmu.

Podľa Broniša (1995) „...ide o spôsob života, o preferenciu aktivít akéhokoľvek druhu v záujme zdravia“.

„Spôsob ako znovu objaviť, vyvolať záujem o verejné zdravie a vytvárať zdravé podmienky pre život populácie“, tak pristupuje k definovaniu Černay (1997).

Ottavská charta podpory zdravia z roku 1986 uvádza, že ide o „proces zvyšovania schopnosti ľudí ovplyvňovať a zlepšovať svoje zdravie“.

Jakartská deklarácia z roku 1999 definuje podporu zdravia ako „ Proces urobiť jednotlivcov a komunity schopnými, aby cieľavedome usmerňovali determinanty zdravia a tým zlepšovali i svoje zdravie.“

Hanzlíková (2004) vyzdvihuje „ preferenciu najrôznejších programov, ktoré sú realizované v prospech zdravia.“

„Dlhodobý proces, súčasťou ktorého je realizácia zmysluplnej zdravotnej výchovy a podpora zdravého spôsobu života a iných sociálnych, ekonomických a enviromentálnych faktorov, ktoré vedú k posilneniu zdravia“, tak vníma podporu zdravia Wiegerová (2005).

Podpora zdravia sú všetky úkony, ktorými prispievame k zlepšeniu zdravia a zvýšenie telesnej pohody. Je to proces umožňujúci jednotlivcovi, rodine a spoločnosti vytvárať podmienky na udržanie a upevnenie a zlepšenie všeobecnej úrovne zdravia a získanie určitej kontroly nad ním. Ide o správanie, ktoré má za úlohu sledovať určitý cieľ. Cieľom môže byť zvýšenie pohody, väčšia aktivita a iné. Hanzlíková (2004) cituje hlavnú sestru WHO Maglacasovú, ktorá uvažuje o „pozitívnej podpore zdravia ako o procese umožňujúcom jednotlivcovi i populácii vytvárať podmienky na udržanie, zlepšenie zdravia a kontroly nad ním.“ Cituje tiež Penderovú, ktorá konštatuje, že upevňovanie zdravia je ,,...napomáhanie k rozkvetu“ a prevenciu definuje ako ,,...predchádzanie výskytu“.

Podstata podpory zdravia je v celospoločenskom význame a jej prepojení s obsahom zdravotnej výchovy a iných oblastí, kde je dôležité získať informácie o otázkach zdravia, zmene postoja a správania k vlastnému zdraviu a zmene postoja k zdraviu všeobecne a k zdraviu iných. Proces podpory zdravia sa realizuje v každej kultúre a krajine inak a je ovplyvnený základnými tézami WHO.

Základné princípy a ciele zdravotníctva sa zameriavajú na dosiahnutie zdravotnej politiky WHO pre európsky región. Slovenská republika sa k nim hlási tiež.

Hlavné princípy WHO

Medzi hlavné princípy WHO patria:

• zlepšenie zdravia – ochrana a podpora zdravia sa musí stať primárnym záujmom každej spoločnosti
• zdravotnícke systémy sa musia riadiť hodnotami, ktoré predstavujú dôstojnosť, rovnosť,

solidaritu a profesionálnu etiku

• treba vytvoriť také podmienky, aby názor občana a jeho voľba rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovali organizáciu a činnosť zdravotníctva
• občania musia niesť spoluzodpovednosť za vlastné zdravie
• reformné kroky musia obsahovať ciele a prostriedky na trvalé zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vrátane nákladovej efektívnosti
• financovanie zdravotníctva zabezpečí zdravotnú starostlivosť všetkým občanom
• podpora sa sústredí najmä do oblastí prvého kontaktu
• vytvoria sa podmienky na rozvoj ľudských zdrojov, vzdelávania, vedy a výskumu.

Tieto princípy však nestačia na účinnú prevenciu, ochranu a udržanie zdravia. Súčasný trend v zdravotníctve má tendenciu zameriavať sa na podporu zdravia, čoho výsledkom je vznik organizácií na podporu zdravia a programov zdravia.

Zdravie sa musí chrániť starostlivosťou o zdravé životné podmienky, ktoré sú dané stavom ovzdušia, vody, pôdy a ostatných zložiek životného prostredia, o zdravé podmienky vývinu detí a mládeže, zdravú výživu obyvateľstva, zdravé pracovné podmienky.

,,Ochrana zdravia je súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku a šíreniu ochorení a v obmedzovaní ich výskytu a iných porúch zdravia, v zlepšovaní zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života a vo výkone štátneho zdravotného dozoru.“

Ochrana zdravia spočíva i v pochopení jednoty organizmu a prostredia v zdraví a v chorobe, v chápaní nevyhnutnosti aktívnej účasti pri ochrane zdravých životných podmienok a v osvojení si preventívneho myslenia a konania v otázkach zdravia.

Úloha ošetrovateľstva je stupňovito rozdelená podľa potrieb, ktoré sa v ochrane zdravia vyskytujú. Pritom najnižší stupeň je podporné pôsobenie a najvyšší starostlivosť poskytovaná v plnom rozsahu.

Prevencia

Prevencia je starostlivosť o zdravie predovšetkým zdravých ľudí. Je významnou súčasťou zdravotníctva, usiluje sa o zachovanie zdravia človeka. Hlavným poslaním je predchádzanie a zabraňovanie vzniku choroby a poruchy zdravia. Cieľom prevencie je ochraňovať zdravie a podporovať pozitívny rozvoj a zlepšenie duševných a fyzických schopností ľudí. Prevencia má byť komplexná, včasná, sústavná, plánovitá a účelná. Dôležité je, aby sa realizovala vo všetkých fázach života, na všetkých stupňoch zdravia a choroby. Najdôležitejšia je v prvých mesiacoch a rokoch života. V produktívnom veku a v starobe je zdravie ovplyvňované zvyklosťami a vplyvmi prostredia po celý život. Podľa toho, na koľko ľudí sa prevencia zameriava, rozdeľuje sa na individuálnu a na kolektívnu prevenciu.

Prevencia sa člení na nešpecifickú (spoločenskú) a špecifickú (zdravotnícku).

Do spoločenskej prevencie patria ekonomické, právne, sociálne, zdravotnícke a výchovné opatrenia spoločnosti, ktoré sú zamerané na utváranie a ochranu zdravých životných a pracovných podmienok. Usmerňujú ju a koordinujú zdravotné orgány ochrany zdravia ľudí.

Zdravotnícka prevencia predstavuje konkrétnu ochranu pred určitou chorobou alebo poruchou zdravia. Rozdeľuje sa na tri fázy a to podľa toho, či sa preventívne opatrenia uskutočnia pred vypuknutím choroby alebo až po nej. Schematicky sa člení na primárnu, sekundárnu a terciárnu prevenciu.

Ošetrovateľstvo zastáva veľmi dôležitú úlohu v ochrane a podpore zdravia. Sestry sa podieľajú na ochrane zdravia na všetkých úrovniach prevencie (primárnej, sekundárnej, terciálnej).

Primárna prevencia je systém opatrení zameraných na znižovanie, prípadne vylúčenie rizika výskytu porúch zdravia ľudí, na ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické podmienky, spôsob života, a opatrení zameraných na kladné ovplyvňovanie zdravia.

Hlavnou úlohou primárnej prevencie je posilnenie zdravia, ochrana pred chorobami, včasné vyhľadávanie rizikových faktorov. Podpora zdravia sa uskutočňuje formou poradenstva, ktoré je zamerané na jednotlivé zložky životného štýlu. Jej súčasťou je zisťovanie rizikových faktorov niektorých ochorení, ktoré sa rozvíjajú ako dôsledok nezdravého spôsobu života.

„Za primárnu prevenciu možno pokladať zdravotnú výchovu, ktorá upozorňuje na nebezpečenstvo a škodlivosť fajčenia, alebo špecifickú obranu proti určitým ochoreniam. Patrí sem i včasné vyhľadávanie rizikových faktorov a úsilie o kontrolu a intervenciu u rizikových osôb“ (Farkašová et al., 2005).

Sekundárna prevencia má svoje miesto až po vzniku ochorenia. Jej cieľom je zvládnuť vývoj chorobného procesu, zabrániť tvorbe komplikácií, trvalých následkov, invalidity alebo prechodu do chronického štádia ochorenia. Obnovenie dobrého zdravotného stavu môže zahrňovať zmenu pacientovho správania, dodržiavanie liečebného režimu, zvládnutie starostlivosti o seba a sebestačnosti.

Terciárna prevencia je zameraná na najlepšie využitie možností zdravého života. Nadväzuje na predchádzajúcu liečebnú starostlivosť v prípade, ak nenastalo uzdravenie. Jej cieľom je obnoviť zdravie a zabezpečiť optimálne fungovanie organizmu v rámci možnosti určitého ochorenia

Národný program podpory zdravia (NPPZ)

Charakteristika

Je to integrovaný program vyplýva zo štátnej politiky zdravia a dokumentu WHO „Zdravie 21 zdravie pre v Zdravie 21 zdravie pre všetkých Jedná sa o model komplexnej prevencie, starostlivosti o zdravie a jeho rozvoj, ktorý je pravidelne aktualizovaný podľa analýzy výsledkov sledovania zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia populácie na z na základe dokumentov a výziev, prijatých EK a WHO.

Ciele a postupy NPPZ z roku 1992

Bol schválený parlamentom v roku 1992 spolu so zriadením Štátneho fondu zdravia a Národného centra pre podporu zdravia. Vychádzalo sa z porovnania 28. európskych štátov, kde sme sa ocitli na posledných miestach, preto vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi zdravotníctva vypracovať návrh NPPZ. Vychádzalo sa pri tom z faktických údajov o stave zdravia a z programu WHO. Program je otvoreným dokumentom, ktorý sa periodicky dopĺňa, aby čo najpresnejšie odrážal trendy vývoja zdravotníctva a zdravotného stavu obyvateľstva.

Ciele programu:

Zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva v súlade s programom WHO.

Vytvoriť efektívne, vzájomne späté mechanizmy a metódy integrovanej medzisektorovej prevencie, kontroly chorôb, podpory zdravia.

Redukovať spoločné rizikové faktory hromadne sa vyskytujúcich chorôb za účelom zníženia ich výskytu, predčasnej úmrtnosti a predĺženia aktívneho ľudského veku.

Základné postupy:

1. Stratégia ochrany zdravia:

• zvýšiť informovanosť občanov o rizikách,
• využiť najnovšie poznatky, ktoré zohľadňujú zdravotné aspekty,
• riešiť ekologické problémy, zvýšiť starostlivosť o ochranu zdravia pri práci,
• aplikovať programy starostlivosti o životné

1. Stratégia rozvíjania zdravia:

• sú to postoje k zdravej racionálnej výžive, k pohybovej aktivite pre zdravie,
• aktivity na zlepšenie zdravia detí a mládeže obmedzovať alkohol, drogy, fajčenie,
• venovať pozornosť psychohygiene (eliminovať stres, zlepšiť medziľudské vzťahy, zodpovedné sexuálne správanie).

1. Stratégia zdravotníckej prevencie:

• uplatňovať preventívne opatrenia cestou primárnych zdravotníckych zariadení,
• realizovať zdravotnú výchovu (TV, časopisy, škola).

Prvá aktualizácia 1995

Ďalšie obdobie prinieslo nutnosť aktualizácie NPPZ, ktorá sa v roku 1995 sústredila na šesť priorít: zvýšenie pohybovej aktivity, ozdravenie výživy, podpora nefajčenia, prevencia drogových závislostí, výchova k partnerstvu, k rodičovstvu, k manželstvu a prevencia chorôb prenášaných pohlavným stykom vrátene HIV/AIDS, nefarmakologické ovplyvňovanie zvýšeného tlaku krvi (Broniš, 1995).

Druhá aktualizácia 1999

V novembri 1999 bola prijatá druhá aktualizácia NPPZ, ktorá je úzko spätá s programom WHO Zdravie pre všetkých v 21. storočí. Jej prioritou je hodnotenie dosahu riadenia a lepšia spolupráca so zdravotníkmi na úseku prvého kontaktu. Program kladie dôraz na podporu zdravia ako celoživotný proces, kde aj výchova k zdraviu má svoje významné miesto. Úlohou NPPZ je vytvorenie priestoru a zastrešenie rôznych aktivít vo všetkých zložkách spoločnosti cez jednotlivca až po štát (Guliš, 2000).

,,Cieľom programu je za účasti všetkých priebežne zabezpečovať ochranu a posiľňovanie, ako aj trvalé zlepšenie zdravia obyvateľov Slovenskej republiky v období rokov 2000 – 2010 “ (Hanzlíková et al., 2002). Základnými nástrojmi na dosiahnutie cieľa sú: výkon, monitorovanie, hodnotenie a korekcia postupu, prostriedkov, cieľov. Hlavné smery realizácie sú zamerané na:

• Zmenšovanie rozdielov a rovnosť v zdraví.
• Posilňovanie zdravia počas celého života.
• Determinanty
• Multirezortná zodpovednosť za
• Spoločenské hnutie za

Monitorovanie, hodnotenie a aktualizácia programu sú nevyhnutným predpokladom hodnotenia úspešnosti.

Aktualizácia z roku 2005

Hlavným cieľom súčasne aktualizovaného NPPZ, z roku 2005, je iniciovanie partnerstiev jednotlivých zložiek spoločnosti k zabezpečovaniu podpory a rozvoja verejného zdravia tak, aby sa dosiahlo trvalé zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva.

Ďalšie ciele sú nasledovné:

• zdravý životný štýl, kde sa predpokladá zlepšenie verejného zdravia kombináciou výchovy k zdraviu a účinnej stratégie podpory zdravia,
• starostlivosť o zdravie s apelom na prevenciu,
• zdravá výživa ako hlavný pilier zdravého spôsobu života,
• zníženie škôd spôsobených alkoholom, drogami a tabakom,
• prevencia úrazovosti, zníženie výskytu infekčných a neinfekčných chorôb,
• zdravá rodina ako základ zdravej spoločnosti,
• zdravé pracovné a životné podmienky,
• pohybová