Supervízia

Supervízia

Supervízia

• Manažment- supervízor v oblasti riadenia je človek, ktorý funguje v systéme pracovných rolí, pozícií, čiže je to človek, ktorý je väčšinou na úrovní stredného manažmentu a ten tých pracovníkov priamo riadi.
• Pomáhajúce profesie- sociálna práca, pedagogika- liečebná a špeciálna, psychológia, psychoterapia. Zasahuje do mnohých odborov. Teoretický základ sa príliš nemení. Supervízor nie je zamestnaný v danej firme/organizácii, neriadi ich, neodmeňuje ich.

Pojem:

• zložený z dvoch slov- 1. je super, 2. je vízia. Super sa vzťahuje k niečomu čo je extra, špeciálne, naj, a vízia je pohľad.
• Supervízia znamená nejaký náhľad alebo pohľad z hora. Keď riešime problémy s klientmi, veľmi často riešime problémy tak, že sme ich samotnou súčasťou. Chýba nám odstup alebo teda ten náhľad/ odosobnenie sa od problému.
• Supervízia sa primárne zaoberá tým, že sociálnemu pracovníkovi dáva pohľad zvonku, pohľad sprostredkovaný inými ľuďmi, čo by oni robili v danej situácii, ako by reagovali, povedali by svoje názory a Tento pohľad zvonku potom ovplyvňuje to, čo sa deje vo vnútri vzťahu a procese ku klientovi.
• Supervízia sa primárne vzťahuje na oblasť práce. Nie je to ako poradenstvo alebo terapia, sprevádzanie, mediácia a koučing- v nich sa riešia problémy klientov, ktorí za nami prichádzajú hľadať pomoc v ich životných situáciách, ale supervízia je poradenstvo pre odborníkov- pomáha im skvalitňovať služby, odborné intervencie, lepšie spoznanie seba samého a uplatniť ich potenciál. Najbližšie ku supervízii má koučing.
• V európskych supervíziách sú tieto metódy zmiešané- európska asociácia koučingu a supervízie. Prostredníctvom koučingu sa riešia primárne pracovné vzťahy, aj keď dnes je už koučing na všetko- hľadanie cesty životom, sexuálnych vzťahov,...... . Je to atraktívna forma zarábania peňazí, pretože ľudí, ktorí majú nejaké problémy stále pribúda a oficiálne zdroje to nie sú schopné pokryť, tak potom sa objavujú alternatívne možnosti, o ktorých kvalitách sa môže polemizovať. Aj v oblasti práce sa môžeme dotýkať nášho osobného sveta, našej rodiny, problémov v rodine, takže sa to nedá celkom mechanicky oddeliť a preto sa aj v práci dostávame k týmto témam- čiže aj v supervízii. Supervízor sa musí rozhodnúť, či je to téma pre supervízora alebo už pre poradenstvo. Ak to ide hlboko do osobnosti, cieľom je pracovať s osobnosťou klienta, tak to smeruje ku terapii/poradenstvu. Ak je problém primárne o práci tak je to prípad pre supervíziu.
• Je užitočné keď má supervízor výcvik v oblasti supervízie. Supervízia je profesia, ktorá sa objavuje v zákone. Supervízor musí mať kvalifikáciu, musí absolvovať výcvik, musí mať za sebou nejakú supervíziu. Množstvo ľudí sa tvári ako supervízori ale nespĺňajú kritéria- nemajú potrebnú prax, výcvik, vzdelanie.

História:

• koniec st. v USA- prvé zmienky v Buffale

• vznikli v zmysle sociálnej práce a dobrovoľníkov, migrantov a nezamestnaných
  • pracovali s týmito cieľovými skupinami a zisťovali, že potrebujú okrem toho, že majú nejakú základnú prípravu, tak sa potrebujú o nejakých veciach aj rozprávať, ďalej sa vzdelávať, rozširovať si kompetencie- začali sa stretávať a začali hovoriť o prípadoch a vznikla metóda, ktorá sa začala podobať supervízii.
  • Keďže vtedy supervízori ešte neboli, tak to čo robili, by sme mohli nazvať ako intervízia.
  • Intervízia- má podobné znaky ako supervízia, týka sa oblasti práce ale nevedie ju kvalifikovaný supervízor. Je to stretnutie odborníkov, ktorý spolu analyzujú a riešia otázky nejakých kazuistík, ktoré účastníci prinášajú a je to taká svojpomocná profesionálna skupina, ktorá pracuje v danej oblasti a na mnohých pracoviskách existuje dodnes- hlavne tam kde nemajú nablízku supervízora, alebo si ho nemôžu dovoliť. Spoločne hľadajú riešenie na daný problém.
  • Supervízia patrí medzi alternatívne metódy pretože vychádza z takej premisy kde je málo prípadov v ktorých by bolo len jedno riešenie. Na väčšinu prípadov existuje viac riešení čiže alternatív a potom je na klientovi, ktorú z nich si vyberie.
  • Veľká výhoda supervízie je v tom, že má veľa alternatívnych riešení. V našej profesii nie je možné mať jednu knihu s návodom ako riešiť nejaký problém, pretože každý problém je iný a vyžaduje si individuálne riešenie. Snažíme sa klienta zapojiť do procesu práce, rozhodovania, skvalitňovania životnej situácie v ktorej sa nachádza.
• Európa- Anglicko- Londýn
  • Táto činnosť sa dostala do zdravotníctva, kde ľudia, ktorí pracovali v oblasti medicíny tiež potrebovali rozšíriť repertoár ľudských kompetencií. Pretože sa učia všetko možné okrem toho ako pracovať s ľuďmi a ich rodinami.
  • Vznikli tu skupiny, ktoré vychádzali z dynamickej koncepcie práce s ľuďmi, ktorú koncipoval Freud na prelome 19/20. st. tu vnikla intervízia do oblasti medicíny.
  • Slovo supervízia sa prvýkrát objavilo na začiatku 20tych Toto slovo ako prvý použil Brackett, napísal aj prvú knihu a postupne sa dostala do prípravy sociálnych pracovníkov a objavuje sa aj ako metóda psychoterapie, aj v iných ako sociálnych oblastiach- zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo. Všade kde sa pracuje s ľuďmi.
• U nás- supervízia sa prvýkrát objavila na vysokých školách sociálnej práce v Čechách, začala sa využívať aj v praxi- pri klientoch a ich rodinách. Po 1947, keď vládu prevzali komunisti tak sociálne školy sa zrušili, ideológia tvrdila, že tento systém pomôže ľuďom žiť bez sociálnych problémov a tak ani nepotrebujú žiadne sociálne služby. Psychológia sa prestala vyučovať. Týmto sa tá kontinuita prerušila až do 90tych Vytvorilo sa vysoké sociálne školstvo. Vytvoril sa neziskový sektor. V 60 rokoch sa začali objavovať psychologické výcviky, psychoterapia, tu sa začala využívať Bálintovské skupiny v

Prahe. Na SK bol prvý výcvik Bálintovskej skupiny 88/89. spolupráca s Českom a Nemeckom. Jaroslav Skála. Mária Rodeth šéfka balintovskej skupiny.

• Milan Schavel- vedúci prípravy v supervízii pre sociálnych pracovníkov, psychológov, logopédov, pedagógov.

• 2002- formovanie asociácie supervízorov a sociálnych poradcov- výcvik nových supervízorov, ďalšie vzdelávanie,.....
• Európska asociácia supervízorov- ANSE, EAS
• Hodina 30 eur, v Nemecku 100
• Financovaná EU Joharyho okno:

• 2 psychológovia, sociológovia, riadenie
• Skrížili 2 roviny, ktoré sa týkajú človeka

1. Ja o sebe viem
2. Ja o sebe neviem
3. Iný o mne vedia
4. Iný o mne nevedia
   • U každého sú iné
   • 1 a 3- oblasť našej transparencie- naša otvorenosť, extroverzia, ako komunikujeme, čo sprostredkujeme iným ľuďom, čím sú ľudia otvorenejší, tým je to

okno väčšie, čím je väčšie, tým viac ľudí o nich vie. Supervízia smeruje k tomu, aby sa táto oblasť zväčšovala.

• 1 a 4- táto oblasť sa volá skrytá. Sú veci o ktorých nehovoríme, skrývame ich v sebe, to sú veci ktoré sa v tejto časti hromadia, vytvárajú nádobu, v ktorej sa veci hromadia, vynakladáme veľa energie aby tam tie veci zostali- depresívne príznaky, apatia, nezáujem, nezostáva energia na iné veci. Supervízia je na to, aby sa niektoré tieto veci dostali von a pomenovať čo nám vadí, čo nám je nepríjemné a následne s nimi pracovať a riešiť ich. Slúži na to, aby sa niektoré veci z tejto oblasti presunuli do oblasti transparencie. Potláčanie napomáha k vzniku syndrómu vyhorenia. Ak nádoba vybuchne všetky veci sa dostanú do oblasti transparencie a nič sa nevyrieši poriadne. Spolu s emočným návalom.
• 2 a 3- slepá oblasť- náš pohľad samých na seba je vždy jednostranný a trochu skreslený, lebo sa vnímame inač ako nás vnímajú iný ľudia. Supervízia sa zaoberá spätnou väzbou aby sme o sebe niečo zistili- negatívne aj pozitívne aspekty, ktoré by sme mohli využiť v našej práci.
• 2 a 4- oblasť neznáma- oblasť nevedomia, ktoré máme v nevedomí ale ovplyvňujú naše správanie, rozhodovanie, vzťahy s inými ľuďmi, spôsob emočného prežívania v určitých situáciách. Supervízia sa týmto zaoberá len občas. Viac sa touto oblasťou zaoberá terapia.

• Supervízia v kognitívnej rovine- typ poznania, rozšírenie znalostí a poznatkov, metódy práce s ľuďmi, lepšie chápanie súvislostí medzi vecami.
• Supervízia vytvára priestor aby sme spoznali samých seba a využívali to pri práci s klientmi, človek je spokojný s tým ako pracuje a že tak pracujú aj iný, menej ohrozujeme klienta- jatrogenizovať, neprimeranými reakciami, komunikáciou, pomáha nám hľadať svoje hranice, ak na to nemáme kompetenciu distribuovať ho niekomu inému, prevencia syndrómu vyhorenia. Pomáha riešiť vzťahy na pracovisku.

Funkcie supervízie:

1. Edukatívna- techniky behaviorálnej práce, nácvik, modelové situácie, hranie rolí
2. Podporná- hľadá pozitívne aspekty fungovania supervidovaného, čo sa mu podarilo, čo sa mu páči a až potom čo by urobil inak
3. Administratívna- vytvára sa rámec, snaží sa zlepšiť podmienky pre prácu s klientom, spoločná filozofia organizácie, ako chápe seba, akú má víziu

– Autovízia- analyzovanie vlastnej práce samým sebou. Dávam si spätnú väzbu, hľadám pozitíva. Dá sa to nazvať aj reflexia. Nemá supervízora.

Delenie podľa počtu:

1. Individuálna- supervidovaný sa stretáva so supervízorom, pracujú vo dvojici. Výhody: efektívnejšie venovanie klientovi, nikto ma neruší svojimi vstupmi, mám len 1 klienta, súkromná, zoči voči s klientom, venovanie len jemu, hlbšie ísť do problému, dá sa nadväzovať. Nevýhody: mlčanie, žiadne skúseností iných ľudí, menej názorov, menej pohľadov. 50eur
2. Skupinová- nevýhody: mlčanie, nestihne sa všetko vyriešiť, veľa rušivých podnetov. Výhody: skupinová dynamika, dá sa pracovať podrobnejšie s tým čo sa v tej skupine deje, môžeme použiť viac metód- hranie rolí, alternatívne metódy, skupina ponúka viac možností prenosu, jasnejšia štruktúra. Frekventovanejšia ako individuálna. Homogénne- s rovnakou profesiou, vekom,...- podobný spôsob myslenia, lepšie sa chápu,....... alebo heterogénne- ľudia s inou profesiou, viac pohľadov, názorov, skúseností.- psychológovia, opatrovatelia, sociálny pracovníci. 4-12 ľudí. 55eur
3. Tímová- supervidovaný nie je 1 človek ale celý tím. Nejaké zadanie/objednávka, chcú niečo riešiť- supervízor je objednaný na to aby to riešil. Najčastejšie sú to konflikty v tíme. Supervízor môže používať mediačné techniky. Ako skvalitniť komunikáciu, spoluprácu, odovzdávanie si informácií. Tento typ je zameraný skôr procesne. Zvládanie náročnej pracovnej situácie. Alebo ako prevencia. Outdoorové techniky, všímame si správanie, bariéry, komunikáciu. Skupina sa rozíde po skončení supervízie ale tím zostáva spolu.
4. Organizácie- na SK nemá až takú tradíciu, robilo ju len pár ľudí. Supervidovaná je celá organizácia. Má rôzne predstavy, plány. Ak je menšia zapája sa celá organizácia (do 100 ľudí) ak ich je viac robia sa fokusové skupiny. Každá skupina si vyberie svojich zástupcov a oni to potom prezentujú. Väčšinou sa delia na 3-4 skupiny (riadiaci pracovníci, sociálny pracovníci, zdravotnícky personál, podporný personál). Sú zmiešané. Organizácia chce zistiť aká kultúra v nej je, identifikácia kultúry je jeden

smer a druhý smer je ten, ako tú kultúru posunúť aby sa zmenila. Používa sa dotazník. Má 2 časti jedna je aktuálna situácia a druhá je predstava ako by chceli fungovať. Snažíme sa vytvoriť akčný plán a sledovať či sa tá zmena dosiahla. Štatisticky spracovať.

1. Pre riadiacich pracovníkov- pozícia v oblasti riadenia a chcú si zlepšiť svoje zručnosti- schopnosť viesť efektívne porady, motivovať k málo atraktívnym úlohám, zmeny v riadení organizácie.

Delenie podľa pohybu členov:

1. Otvorené- môžu prichádzať a odchádzať kedy chcú. Nemusia chodiť na každé stretnutie, môžu sa striedať- dlhodobé. Nevýhody: nevedia čo sa dialo na stretnutí kde neboli, nevytvoria si vzťah medzi sebou, nemajú kontinuitu. Najčastejšie prípadová supervízia- názory, skúsenosti.
2. Uzavreté- jasne limitovaný počet členov, krátkodobé 10-15 stretnutí. Využívajú sa viac ako otvorené.

Dve roviny supervízie:

1. Zameranie na obsah- popis klienta, popis situácie, bez interpretácie, reflexia stratégií a intervencií supervidovaného, kauzálne súvislosti, príčiny, vývoj situácie, sústreďuje sa na tému.
2. Zameranie na proces- proces je niečo od otvorenia dverí až po ukončenie spolupráce s Supervízor so supervidovaným spolu analyzujú všetky veci, ktoré sa týkajú procesov. Začína to akceptáciou klienta. Akceptácia nie je súhlas. Akceptácia znamená, že berieme klienta takého aký je, a s niektorými riešeniami situácie alebo so správaním nemusíme súhlasiť, ale napriek tomu ho prijímame. Je to predpoklad na spoluprácu. Využíva sa určitá miera empatie. Zaoberáme sa aj kongruenciou toho supervidovaného. Proces má podtémy:
   • Prvý kontakt s klientom- ako sme sa s ním stretli, zvítanie, čo nám klient povedal. Je to otvárací rituál spolupráce s klientom.
   • Miera spolupráce s klientom- ako spolupracoval, ako participoval, ako sa zapájal, ako je motivovaný.
   • Nástroje práce- komunikácia- analyzujeme ako prebiehala, koľko času komunikovaného zabral supervízor a koľko klient, či to bolo vyvážené, či klient mohol vyjadriť svoje názory, predstavy alebo ciele, ako supervízor pracoval s otázkami, ako ich využíval, či boli konkrétne, či boli zamerané na to, čo sa v tom procese deje, aby nemali formu vypočúvania, je dôležité vyhýbať sa otázkam ktoré sú formulované formou prečo, tieto otázky znejú skôr kriticky a malo by ich byť čo najmenej. Mali by sme sa vyhnúť alternatívnym otázkam- komplikujú proces spolupráce, lebo sa tvária tak, že existujú len dve varianty/ možnosti videnia alebo riešenia danej situácie. Niektoré situácie môžu byť klientovi ľahostajné, takže práca s otázkami je veľmi dôležitá.

• Neverbálna komunikácia- dá sa analyzovať, čo sa dialo celý čas v tej verbálnej komunikácii, pozorovanie alebo vnímanie neverbality klienta. Neverbalita sa spája s prežívaním a pocitmi.
• Aké intervencie použil supervízor, v akej situácii, či boli dobre načasované, či ich nepoužil moc skoro alebo či niečo nezabudol, niečo nevytesnil, ako boli tie techniky efektívne a účinné, v čom bol úspešný, v čom mal pocit že sa to pohlo ďalej, pomohol klientovi pochopiť danú situáciu/ nový pohľad na situáciu, rozhodnúť sa pre zmenu v živote.
• Úroveň vzťahu- aký má supervízor vzťah s klientom, koho mi pripomína, v čom je klient podobný ako ja. Prenos a protiprenos. Ako sa vzťah mení počas vzájomnej spolupráce, čo ten vzťah ovplyvňuje.

Je dôležité zistiť čo je centrálny záujem supervidovaného, väčšinou to býva téma kde nemusíme interesovať seba samého. V otázke vzťahu je to už zložitejšie.

Delenie podľa zamerania:

1. Sedenie- môžeme sa zamerať na jedno sedenie s klientom a analyzovať toto
2. Prípad- nepracujeme len s jedným sedením ale pracujeme s riešením nejakého prípadu, ktorý trvá viac sedení a s klientom sa stretávame niekoľkokrát.
3. Incident- môže sa stať počas Niečo nezvyčajné, niečo čo nás zaskočí, o čom chceme rozprávať, čo chceme zanalyzovať, čo si chceme rozobrať reakciu na nejakú situáciu, hľadať alternatívy reagovania na danú situáciu. Incident: plač, keď sa klient rozplače- ľútosť, precitlivenosť, bezmocnosť, hnev, agresivita klienta- agresívna

komunikácia alebo ohrozovanie,..... mlčanlivosť- nekomunikuje, odmieta komunikovať, len sedí a hľadí, výbuch emócií- rôzne emócie.

Delenie podľa miesta odohrávania:

1. Interná- keď si organizácia nechá vyškoliť supervízorov a oni robia supervízie svojim kolegom. Riziko: nebude to nestranné, spoločná minulosť sa môže miešať, ak máme dobrý vzťah sme benevolentnejší, ak nemáme dobrý vzťah tak sme kritickejší. Výhody: väčšia otvorenosť, pozná kultúru organizácie, lepší náhľad do problému.
2. Externá- organizácia si pozýva supervízorov z vonku a snažia sa, aby sa na to pozrel človek nezaťažený nejakou vzťahovou situáciou v práci. Riziko sú vzťahy, ktoré môžu zasahovať do supervízie. Výhody: príde človek nezaťažený daným prostredím, môže sa vyhnúť stereotypu, nové skúsenosti, nové nápady/predstavy.

Delenie podľa priamosti:

1. Priama- supervízor nás sleduje pri práci a spolu analyzujeme čo sa v tej práci dialo, zastavujeme sa pri tom, čo sa supervidovanému podarilo, čo bolo fajn, o čom by sa dalo diskutovať, či ho napadajú aj iné riešenia ako by mohol danú situáciu riešiť. Výhoda: vidíme človeka pri práci, nemusíme sa len spoliehať na to čo nám povie, pracujeme s reálnou situáciou. Klienta musíme požiadať o súhlas, povedať mu

prečo sme tam, klient by mal byť informovaný o tom čo sa bude diať. Klient by mal podpísať informovaný súhlas.

1. Nepriama- využívame 3 formy supervízie:
   1. Ústne zdelenie- supervidovaný príde a hovorí nám o svojej práci s klientom. Najmenej spoľahlivý Akonáhle hovoríme o svojej práci tak niektoré veci zabudneme, vytesníme, rozdeľujeme si čo je viac podstatné a čo je menej podstatné a tým pádom o tom nepovieme. To čo je pre nás nepodstatné tak pre supervíziu to môže byť podstatné. Vyberáme si čo a ako povieme, niečo možno zatajíme. Využívame techniky, ktoré nepracujú len s racionalitou ale vnášajú do toho procesu supervízie prežívanie (analogické techniky). Najčastejšie využívajúca forma. Je dôležité uvedomiť si riziká a obmedzenia.
   2. Audio nahrávka- rozhovor s klientom si nahráme. Nahrávka prináša bohatší materiál na spracovanie. Reálny odraz verbálnej komunikácie, okrem paralingvistiky ktorú tam môžeme počuť- smiech, vzdychnutie, plač, ale

ostatné formy- gestika, mimika, proxemika, polohy tela- to tam nie je a nemôžeme s tým pracovať. Výhody: môžeme sa k nej spätne vrátiť, vždy objavíme niečo nové, máme to uchované v celej podobe, nemusíme písať záznamy, prevencia proti žalobe, keď človek nahrá sám seba a potom to počúva znie úplne inač ako sa sami počujeme a môžeme si spraviť autovíziu. Začali s tým Američania, lebo tam sa každý s každým súdi a je to ako dôkaz.

1. Videonahrávka- najviac sa podobá ústnemu zdeleniu. Je na nej nahratý celý proces s klientom, vidíme na nej verbalitu aj neverbalitu, najviac približuje reálnu situáciu. Najčastejšia metóda v supervízii.

Modely:

• Sú ľudia, ktorí pracujú len s jedným modelom a ľudia, ktorí pracujú eklekticky a využívajú viacero modelov.

CYKLICKÝ MODEL- Page a Wosketová

• Úvodná fáza- pýtať sa na očakávania
• Má 5 etáp:

1. Kontrakt: vytvára líniu spolupráce supervízora a supervidovaného. Určuje podmienky spolupráce. Kontrakt je zmluva. obsah- mzda/odmena, počet stretnutí, doba trvania jedného sedenia, frekvencia stretnutí, na ako dlho sa zmluva uzatvára. Stanovenie témy- kotvenie, pravidiel stretnutí, etika- mlčanlivosť, ochrana osobných údajov, informovaný súhlas, hranice supervízie, kompetencie. Úvodná príprava na ďalšiu spoluprácu.
2. Zameranie: tému by mal priniesť supervidovaný. Môže sa aj zmeniť, potom sa stretnutia prerámcujú na danú tému. Je dôležité určiť si priority. Ciele- konkrétne, merateľné, uskutočniteľné, prezentácia (nahrávky).
3. Priestor: spolupráca medzi supervízorom a supervidovaným. Je dôležité vymedziť si vzťah medzi odborníkom a klientom. Spolupráca je založená aj na tom, že vychádzame z toho, že každá životná situácia má viac riešení. Máloktorý problém má len jedno riešenie. Riešenia si vyberá sám My s ním môžeme prebrať riziká daného

riešenia. Ponúkame alternatívy. Empatia, akceptácia, konkrétnosť, reflexia, hľadanie, motivácia k zmene, práca s pocitmi, ocenenie, posilnenie. Môže nastať odpor, keď tam ide z donútenia alebo sa ocitne v téme ktorá ho ohrozuje a necíti sa bezpečne.

1. Most: využitie nových zistení v praxi- transfer zo supervízie do práce, ako riešiť bariéry. Nácvik, modelovanie, nové ciele, akčný plán.
2. Zhrnutie: sumarizácia, spätná väzba, naplnenie očakávaní, posilnenie pozitív, spoločné vyhodnotenie, dohoda o pokračovaní.

SEDEMOKÝ MODEL- Hawkins, Shohet

• Najčastejšie využívaný model, prepája 2
• Sedem etáp:

Dve roviny- práca supervízora s klientom

– spolupráca so supervízorom

1. Zameranie na obsah- hľadanie témy, dohoda na téme, hľadanie priorít. Supervidovaný rozpráva o klientovi- výzor, ako rozpráva, neverbálne prejavy, jeho životný príbeh.
2. Reflexia stratégií- supervízor so supervidovaným reflektujú aké stratégie by boli užitočné pri riešení tohto problému, výber stratégií, hľadanie efektívnosti a účinnosti tých stratégií. Reflexia intervencií- využitie nejakých techník, metód, spôsobu práce. Dôležité je načasovanie daných intervencií. Stáva sa že robíme predčasnú diagnózu, nemáme dostatok informácii. Dôležitý je teda časový rámec. Ak klient nie je na danú intervenciu pripravený môže sa to prejaviť mlčaním alebo
3. Reflexia vzťahu- aký je vzťah medzi supervidovaným a jeho klientom, prečo si vybral práve jeho ako odborníka, prvý dojem z klienta, emócie pri prvom kontakte, ako sa tie emócie menili, ako sa mu darilo podporiť vzťah, alebo sa mu nepodarilo prelomiť bariéry. Zážitkové procesy. Využívanie analógií.
4. Proces práce supervidovaného s klientom- silné a slabé stránky, procesy, priebeh stretnutia s klientom, prenos, protiprenos, pocity supervidovaného, neverbálna komunikácia.
5. Vzťah supervízor a supervidovaný- zameranie na profesionála, paralelný proces- neriešime súčasne len vzťah medzi klientom a supervidovaným ale aj vzťah medzi supervidovaným a supervízorom. Spätná väzba supervízora. Využíva sa identifikácia a reflexia paralelného procesu. Pocity medzi nimi.
6. Zameranie na supervízora- autovízia, zameranie supervízora na jeho prácu, jeho pocity a prežívanie.
7. Zameranie na širší kontext- dodržiavanie noriem, pravidiel, etiky, nezávislosť supervízora.

VÝVINOVÝ MODEL

• Vychádza z filozofie, že všetci pracovníci nie sú na rovnakej úrovni a každý typ pracovníka potrebuje špecifický prístup a metódy supervízora. Tak ako sa vyvíja profesionál tak tak sa vyvíja supervízia.

Stupeň vývoja supervidovaného:

1. Študent- Supervízia by mala začínať na školách aby študenti zistili, čo im môže supervízia poskytnúť a dať. Najčastejšie býva využívaná v rámci popraxových seminárov.
2. Začiatočník- začiatočný supervízor, vo svojej roli si nie je ešte celkom istý, potrebujú sa adaptovať na praktické prostredie v ktorom začínajú pracovať, ďalej rozvíjať svoje vedomosti a zručnosti. Býva iná ako pre skúsených pracovníkov.
3. Zrelý sociálny pracovník- kolegiálna supervízia. Dvaja profesionáli, ktorí si vymieňajú svoje poznatky a skúsenosti.

Hogan- 4 úrovne vývoja pracovníkov

1. Začínajúci pracovník- nové prostredie, nové úlohy, kompetencie, ktoré ešte nie úplne celkom zvládajú a potrebujú nejakú adaptačnú fázu aby sa rýchlo prispôsobili situácii a podávali maximálny výkon. Neistota, tútor, potreba závislosti,....
2. Pracovníci s nejakými skúsenosťami- Premenlivá motivácia- zvýšená miera empatie, nové skúsenosti, upadnutie do pasivity, averzia, neangažovanosť, práca je považovaná za spôsob obživy, práca im neprináša vnútorné Motivácia a podpora pozitívnych postojov. Stimulačný charakter.
3. Stabilita profesionálnej role- kolegiálny prístup, rozvoj. Málo sebaistoty na prevzatie zodpovednosti. Podporná supervízia.
4. Produktívny profesionalizmus- samostatnosť, možnosť stať sa supervízorom. Prevzatie zodpovednosti, minimálna direktívnosť, vzájomná podpora a spolupráca. Rozvoj ďalších zručností.

BÁLINTOVSKÉ SKUPINY

• Michal Bálint- maďarský psychoanalytik. Robil stretnutia pre lekárov, vykonával intervíziu, nemal supervízne vzdelanie. So svojou ženou robil autovíziu u sociálnych pracovníkoch v nemocnici a s rodinami Skupiny tvorili so sestrami a lekármi a tak začala vznikať Bálintovská supervízia.
• Sú založené na tom, že Bálint považoval školskú prípravu lekárov a sestier nie celkom užitočnú, vychádzal z toho, že sa počas štúdia veľa dozvedia o postupoch, chorobách, farmakoterapii, ako využívať rôzne prístroje, ale neučia sa o tom ako využívať samých seba ako liečebný prostriedok pri práci s klientom. Nevyužívajú svoj potenciál, skúsenosti a znalosti pri práci s klientom.
• Cieľom bolo, aby sme zamýšľali sami nad sebou, vedeli sme identifikovať svoje silné stránky, možnosti uplatniteľné v liečebnom procese.
• Rekonvalescencia bola kratšia.

• Nemá veľa edukatívnych a administratívnych prvkov, sú zamerané na vzťah medzi terapeutom a klientom a čo v tom vzťahu je podporné, pomáhajúce a kde ten vzťah tvorí nejaké bariéry a brzdí kvalitu odbornej intervencie.
• Prevažuje naše racionálne zmýšľanie a zapája do toho prežívanie, city, emócie.
• Skupina je relatívne malá, má stabilnú štruktúru od 4 do 12 členov.
• Prvý kto ju priniesol v Čechách bol Jaroslav Skála. Začali prvé skupiny, tvorili sa nový inštruktori. Na začiatku to bolo zložité lebo sa pracovalo s pojmami ako nevedomie, prenos, protiprenos, pretože sú to centrálne témy dynamickej psychoterapie a predpokladalo sa, že dobrý inštruktor by mal mať absolvovaný dynamický výcvik a výcvik v skupinovej dynamike- zručnosť viesť skupinu.
• Základná jednotka je
• Samostatný špecifický
• Pre začínajúcich supervízorov je veľmi užitočné, že ako predchádzajúce modely, tak aj Bálintovská supervízia má svoju štruktúru. Má svoje etapy, ktorými ten proces supervízie prechádza. Etapy sú štandardné, sú časovo ohraničené, každá má svoj význam a podľa toho sa danej etape venuje.

Etapy:

1. Hľadanie témy- účastníci navrhujú témy a ich poradie v akom sa budú tieto témy riešiť. Každá navrhnutá téma by mala byť riešená. Téma sa prezentuje jednou vetou. Platí pravidlo, že každý musí priniesť jednu tému.
2. Prezentácia problému- ten kto bol zvolený ako prvá téma tak ten prezentuje daný problém niekoľkými vetami. 5-7 minút. Nemalo by to trvať dlhšie. Tzv. objasnenie témy.
3. Klarifikácia- dopĺňanie informácií. A autor problému odpovedá na otázky. Tiež by to nemalo trvať dlho. 8-10 minút. Supervízor odhaduje, či by sa mal nejak zapojiť.
4. Jadro- pracuje sa s nástrojmi, s ktorými dostávame pohľad na riešenú situáciu z iných aspektov. Zapája sa prežívanie, pracuje sa s nevedomými prostriedkami, využívajú sa analogické prostriedky- buď prirovnanie (prirovnávame ľudí a problém k niečomu inému. Napríklad farby alebo zvieratká, veci, kvety, farba má širokú škálu významov.

Niektoré sú štandardizované a využívajú sa v testoch. Buď ich je 8 alebo 16 a každá farba má daný význam. Druhý význam farieb je subjektívny. Čo si pod danou farbou predstavuje, u zvierat platí to isté ale nie sú štandardizované.). využívajú sa fantázie-

príbehy, báje, rozprávky, filmy, pesničky. Asociácie sú veľmi dôležité. Čím ich je viac, tým väčší priestor máme na riešenie daného problému. Posledný aspekt je zážitkový aspekt- hovoríme o vžití sa do situácie daného človeka, hovoríme o pocitoch. Ten kto prezentoval problém už nezasahuje do diskusie. Len sedí a vníma to, čo počuje. Nebráni sa a neobraňuje čo prečo začo. Supervízor sa pýta, čo si pod danou vecou predstavuješ,... všetko sa asociuje na oblasť práce. 30-40 minút.

1. Zameranie na zamýšľanie- čo si predstavujú pod situáciou toho problému, čo by riešili, ako by to riešili, aký je ďalší postup, čo by zmenili, prijali, potvrdili a spracovali. Supervízor bráni tomu aby ostatný hovorili mal by si robiť to a to a nie to a Ide o to, aby hovorili o tom, čo by oni urobili v danej situácii a autor problému si potom z tých

návrhov vyberie to, čo mu najviac vyhovuje. Pragmatická fáza- zo sveta fantázie do reality. Autor problému sa nezapája.

1. Zameraná na autora problému- zamýšľa sa nad tým čo ho oslovilo, čo bolo preňho užitočné, čo možno skúsi. Formuluje ako sa tie veci pokúsi uplatniť v práci.

Supervízor:

• Legislatíva- zákon o sociálnych službách
• Osobnostné predpoklady- tolerancia, empatia, akceptácia,.....
• 4-5 ročná prax v obore
• Supervízny výcvik- 2 roky, robí sa výber, 260 hodín
• Mať za sebou 30 hodín supervízie + 40 hodín po výcviku
• 3 nahrávky (video, audio a komplet)- analyzujú sa v skupinách
• Na konci potvrdenie o absolvovaní supervízie
• Štartovacie programy- skúsený supervízor a nový supervízor
• Nadstavba- žiadna
• Špecializácia- supervízia rodiny, tímová supervízia, supervízia organizácie
• Zodpovednosť za proces Supervidovaný:
• Prichádza za supervízorom
• Chce sa niečo dozvedieť, overiť, potvrdiť si, chce sa niečo opýtať
• Má iný typ zodpovednosti- zodpovedný za tému a riešenie
• Riešiteľ svojej pracovnej situácie
• Človek, ktorý potrebuje dostať základné informácie o supervízii
• Mal by byť ubezpečený o ochrane osobných údajov, mlčanlivosť, etické princípy Metódy:

Supervízia nemá vlastné metódy, používa metódy z iných odborov.

• Reflexia- spracovávanie a následné vyjadrenie niečoho o čom sa rozprávame a je to obohatené o emocionálnu stránku.
• Informácia- dozvieme sa niečo nové, poskytneme niečo nové niekomu inému. Poznatok, vedomosť, ktorý odovzdávame ďalej.
• Ventilácia- vyjadrenie emócií, vypustiť frustráciu,
• Klarifikácia- objasnenie reakcií, problému, dopĺňanie informácií.
• Podpora- podporenie klienta, motivovanie, povzbudenie, ocenenie, posilnenie
• Interpretácia- hľadanie súvislostí prečo klient reaguje tak a tak, prečo zlyháva a inokedy
• Hranie rolí- zahratie si nejakej situácie, ako by sa vtedy správali, čo by Vymenenie si pozície.
• Modelovanie- hranie konkrétnej situácie za konkrétnych nové riešenia situácie.
• Úlohy- ja sa niečo dozviem a naučím a supervízor mi dá úlohu aby som si to vyskúšal. Ako preniesť niektoré veci do praxe.

• Nácvik- trénovanie zručností, opakovanie činností-
• Analógia- prirovnanie ku farbám, zvieratkám, príbehy, postavy,....
• Činnostná diagnostika- dáme klientovi niečo spraviť, pozorujeme, analyzujeme a zhodnotíme ho.
• Akceptácia- bezpodmienečné prijatie klienta, nekladieme si S názorom nemusíme súhlasiť ale akceptujeme ho.
• Empatia- vcítiť sa do niekoho, do jeho situácie.
• Distribúcia- odporúčanie k inému odborníkovi, keď sa jeho problém netýka jeho práce ale týka sa osobného života.

Syndróm vyhorenia

• V supervízii sa objavuje 2 spôsobmi. Ako ťažisková téma- pracovník príde a referuje o svojich príznakoch a situácii ktorú zažíva v práci alebo rodine. Často vzniká fenomén syndróm práce a rodiny. Ak mám nepohodu doma, môžem si tie problémy preniesť do práce alebo naopak ak mám problémy v práci, môžu mi zasahovať do rodinného života.

1. Ako prírodná téma- človek neprichádza s tým že prezentuje svoje príznaky ale hovorí o svojej práci a syndróm vyhorenia sa objavuje ako sprievodný jav.

• Mali by sme klientom pomáhať predchádzať syndrómu vyhorenia, naučiť ich zvládať stresové situácie, pomôcť im rozdeliť si prácu.
• Zdroje syndrómu vyhorenia: 1. človek a ľudia okolo neho- Osobnostné predpoklady, vzťahy na pracovisku, vzťahy s klientmi, úspech alebo neúspech, zvýšené profesionálne ašpirácie,... a organizácia v ktorej človek pracuje- podmienky na pracovisku, traumy, miera záťaže od zamestnávateľa, veľa klientov, krátke prestávky, proti stresový program. Najčastejšie je podnecovaný obidvomi zložkami.
• Ak nemáme miesto alebo činnosť pri ktorej by sme si dobili baterky, tak v práci začíname vegetovať, netešíme sa do nej, je pre nás záťaž, tešíme sa že nemusíme nič robiť, máme tej práce pokrk.
• Štyri etapy/fázy
• Je v zozname chorôb vo WHO
• fáza- pasivita, frflanie, kritizovanie, negatívne pocity, nič sa im nepáči, prehnané ašpirácie, zbieranie vnútorného napätia a neschopnosť ventilácie.
• Tréning asertivity