Čínské príslovia

Čínské príslovia

ČIERNOHORSKÉ PRÍSLOVIA

– Lenivému kopáčovi je motyka tupá.

– Lepšie je, keď stará sedí a kára, ako keď mladá šije a pára.

– Lepšie je z polcesty sa vrátiť, než zlou cestou do konca ísť.

– Lož je ako les. Čím ďalej do lesa, tým ťažšie sa dostaneš z neho von.

– Niekomu aj olovo pláva, inému sa aj slama topí.

– Od mieru hlava nebolí.

ČÍNSKE PRÍSLOVIA

– Aby ste pochopili lásku vašich rodičov, musíte vychovávať deti.

– Aj najvyššia hora vyrastá zo zeme

– Ak daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na deň; ak naučíš ho loviť , dáš mu potravu na celý život.

– Ak chceš byť šťastný jeden deň, vypi si, ak chceš byť šťastný mesiac, chovaj sviňu, ak chceš byť šťastný celý život, obstaraj si záhradu.

– Ak je v duši svetlo,

– v človeku je krása.

– Ak je v človeku krása,

– V jeho dome vládne harmónia.

– Ak v jeho dome vládne harmónia,

– V krajine je pokoj.

– Ak je v krajine pokoj,

– vo svete je mier.

– Ak je cesta ďaleká, poznáš silu koňa, ak niečo dlho trvá, spoznáš srdce človeka.

– Ak môžete človeka naučiť niečomu dobrému a neurobíte to, strácate brata.

– Ak nepriznáš svoju chybu, robíš ďalšiu. / Ak neuznáš svoju chybu, robíš ďalšiu chybu./

– Ak odchádzaš z domu na desať dní, mysli na dážď a vietor, ak odchádzaš na sto dní, mysli na horúčavy a zimu, ak odchádzaš na tisíc dní, mysli na smrť.

– Ak počujem, zabudnem, ak vidím, zapamätám si, ak robím, robím to.

– Ak stojíš rovno, neboj sa, že máš krivý tieň.

– Ak ti blaho svojich detí leží na srdci, nechaj, nech skúsia trochu zimy a hladu.

– Buďte prísni sami k sebe a zhovievaví k iným a nebudete mať nepriateľov.

– Cena človeka nie je v jeho veku, cena slov nie je v ich množstve.

– Človek bez úsmevu by nikdy nemal obchodovať. Ak chcete, aby vás mali ľudia radi, usmievajte sa!

– Človek denne upravuje svoje vlasy. Prečo nie aj svoje srdce?

– Človek má v živote urobiť najmenej tri veci. Postaviť dom, zasadiť strom a zachovať svoj rod po meči.

– Dávaj pozor na to, čo ľudia hovoria, neposudzuj ich podľa toho, čo robia.

– Dbajme skôr na to, s kým jeme a pijeme, než čo jeme a pijeme.

– Dobrý priateľ – skutočný poklad.

– Hlúposť a pýcha na jednom dreve rastú.

– Hlúposť má dno, múdrosť nie.

– Hoci cesta nie je dlhá, k cieľu nedôjdeš, keď k nemu nesmeruješ.

– Hovorím , ryžu neuvaríš.

– Chatrč zo slamy, v ktorej sa ľudia smejú, má väčšiu cenu ako palác, v ktorom ľudia plačú.

– Iba blázon sa zohýba pre kamene, ktoré neudvihne.

– Iba cudzími očami môžeme vidieť vlastné škvrny.

– Jednoduchý rozhovor za stolom s múdrym človekom je cennejší, ako keď mesiac študujete múdre knihy.

– Je lepšie mať zatvorené ústa a byť pokladaný za hlupáka než ich otvoriť, a tým odstrániť všetky pochybnosti.

– Kapor hľadá kapra a želva želvu.

– Každý vták vie, kde si má stavať svoje hniezdo. Vediac, kde je jeho domov, dáva najavo, že pozná svoje poslanie. A človek, najrozumnejší zo všetkých tvorov, by nemohol tiež vedieť to, čo vie každý vták?

– Keď dôjde olej, lampa zhasne.

– Keď je neobvyklé počasie, robia ľudia podivné veci.

– Keď knihu znova prečítal – akoby znova stretol starého priateľa.

– Keď neuznáš svoju chybu, robíš ďalšiu.

– Keď prídeš domov, zbi ženu, veď ona už bude vedieť, za čo.

– Keď sa bojíš, aby sa to nikto nedozvedel, nerob to!

– Keď stojíš rovno – neboj sa, že tvoj tieň padne šikmo.

– Keď sú traja chlapi jednotní vo svojich cieľoch, môžu aj z hliny urobiť zlato.

– Keď už nemožno nič vynechať, vtedy je to skutočné umenie.

– Kop studňu skôr, než ťa pochytí smäd.

– Kto chce jesť, nesmie uraziť kuchára.

– Kto nemá čo stratiť je bohatý.

– Kto otvára svoje srdce ctižiadosti, zatvára ho pred pokojom.

– Kto píše zákony, má byť prísny, kto ich vykladá má byť mierny.

– Len cudzími očami možno vidieť svoje nedostatky.

– Len keď nastanú mrazy, poznáme, že jedlička a kyparis sú večne zelené stromy.

– Lepšie je rodičov živiť hydinou a bravčovinou ako na hrobe im obetovať býka.

– Ľudia, ktorí hovoria kvetnato a umelo a príjemným chovaním, vládnu zriedkakedy

– cnosťou ľudomilstva.

– Muži si myslia, že vedia, ale žena to vie lepšie.

– Najmocnejší je ten, kto premôže sám seba.

– Naše orgány ronia také slzy, aké nevyronia naše oči.

– Nebesá sú vysoko a cisár ďaleko.

– Nešťastie vstúpi len tými dverami, ktoré mu otvoríme.

– Nie je to víno, čo človeka robí opitým, je to on sám.

– Novorodené teľa sa nebojí ani tigra; až mu vyrastú rohy, bude sa báť i vlka.

– Od vína nie je ďaleko k nešťastiu.

– Oheň do papiera nikdy nezabalíš.

– Omyly múdreho človeka sa podobajú zatmeniam slnka a mesiaca. Keď sa mýli, všetci ľudia to vidia práve tak, ako keď sa opravuje.

– Opilstvu sa najlepšie ubrániš pohľadom na opilca.

– Ponáhľaj sa pri práci, ale nie pri jedení.

– Poznávať a nemať rád ľudí je ako zapáliť lampu a zavrieť oči.

– Prvý raz prečítal dobrú knihu a akoby získal dobrého, úprimného priateľa.

– Raňajky sám, s obedom sa rozdeľ so svojím priateľom a večeru daj svojmu nepriateľovi.

– S priateľom nie je žiadna cesta dlhá.

– Sto mužov môže vytvoriť tábor, ale len žena vie vytvoriť domov.

– Tri dni deti netrestaj a vylezú na strechu.

– Ten, kto opatrne našľapuje, dôjde ďaleko.

– Ten, kto vie všetko, je blažený; kto nevie nič, tomu sa dá pomôcť; avšak ten, kto vie iba polovicu, zničí nebo i zem.

– Trikrát rozmýšľaj, kým niečo urobíš.

– Troška vône vždy zostane na ruke, ktorá ružu podala.

– Ťažko je byť chudobným a neskúsiť nedobrý pocit. Naproti tomu je veľmi ťažko byť bohatým a nechváliť sa tým.

– Uvidieť je lepšie než počuť, poznať je lepšie než vidieť, urobiť je lepšie než poznať.

– Veľká rieka tečie ticho – múdry človek nekričí.

– V hneve nediskutuj.

– Víno pi z malého pohára, vedomosti z veľkého.

– V jaskyniach nášho ducha je zabudnutý priestor i čas. Na ostrovy našich snov bolesť ani radosť nemajú prístup.

– Vôňa ruží prichádza od tých rúk, ktoré ich darujú.

– Vrabec je malý vtáčik, ale má srdce i žlč.

– Vretenica hovorí: Ja sa nezvíjam, to cesta je krivá.

– Všetky peniaze sveta nemajú takú cenu ako v pravú chvíľu pohár najlepšieho vína.

– Vzdelanec je pokladom svojej krajiny.

– Zdravý chudák je polovičný boháč. / Zdravý chudobný je polovičný boháč./

– Zdvíha kameň, aby mu spadol na nohy,

– Žatva z celého roku závisí na jari, kedy sa seje.

– Žiak, ktorý sa bez kníh učí, ten sa veľa nenaučí.