Staroveké odkazy a príslovia

Staroveké odkazy a príslovia

STAROVEKÉ ODKAZY

– Aká matka, taká dcéra. / Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka./

– / Qualis mater talis filia./

– Ak chceš, aby ťa nazývali múdrym, hovor málo a rozvážne. / Vis sapiens dici, pauca at meditata loquare./

– Ak sa dobre pamätám je päť dôvodov na pitie. / Si bene memini, sunt quinque causae bibendi./

– Básnik sa nestáva, ale sa rodí. / Non fit poeta, nescitur./

– Čím je kto múdrejší, tým je skromnejší. / Quo quisque est doctior, eo est medestior./

– Človek bez svedomitosti / je ako / kôň bez uzdy. / Homo sine religione, equus sine freno./

– Človek krášli miesto a nie miesto človeka. / Homo ornat locum, non hominem locus./

– Človek sa nenarodil iba pre seba, ale aj pre vlasť a pre svojich. /Non sibi soli natus est homo, sed patriae et suis./

– Hodnosti menia mravy, ale zriedka na lepšie. /Na hodnosť vyšiel, o mravy prišiel. Iný stav, iný mrav/. /Honores mutant mores, sed raro in meliores./

– Jedni slúžia sláve, druhí peniazom. / Alli bloriae serviunt, alii pecuniae./

– Každého pokladáme za statočného, kým nedokáže opak. / Bonus quilibet praesumitr, nisi contrarium probetut./

– Každý má toľko práva, koľko má moci. /Kde moc, tam právo./ / Unusouisque tantum iuris habet, quantum potentiae habet./

– Každý zamilovaný hovorí bláznivé slová. / Verba dat omnis amans./

– Kážu piť vodu, ale sami pijú víno. / Vodu káže, víno pije.// Praedicant aquam bibunt autem vinum./

– Keď rinčia zbrane, mlčia múzy. /Inter arma silent musae./

– Kráľ je pre kráľovstvo a nie kráľovstvo pre kráľa. / Rex datur propter regum, non regum propter regem./

– Kto hreší v opilosti, nech sa zodpovedá v triezvosti. / Qui peccat ebrius, luat sobrius./

– Kto chce dobre hovoriť, musí vopred dobre uvážiť. / Qui bene vult fari, debet bene praemeditari./

– Kto je ďaleko spred očí, je ďaleko aj od srdca. /Preč z očí, preč zo srdca.//Stratil sa z očí, vypadne zo srdca.//Pokiaľ na očiach, potiaľ na mysli./ / Quid procul ex oculis, procul est a limine cordis./

– Kto miluje žabu, myslí si, že žaba je /krásna ako/ Diana./ / Qui amat ranam, ranam putat esse Dianam./

– Kto nemá peniaze, nech platí telom. / Qui non habet in aere, luat in corpore./

– Kto nevie prosiť, nech sa učí plaziť /plaviť/. /Qui nescit orare, discat navigare./

– Kto nevie trpieť, nevie panovať. /Kto nevie poslúchať, nevie rozkazovať./ / Qui nescit pati, nescit dominari./

– Kto priveľmi dokazuje, nič nedokazuje. /Reč pravdy je krátka./ /Qui nimium probat, nihil probat./

– Kto stojí na čelnom mieste, toho vidno. /Do vysokého stromu hrom udiera./ /Qui praestat, videtur./

– Lekár lieči, príroda uzdravuje. /Medicus curat, natura sanat./

– Mať zlého suseda je veľké nešťastie. /Zlý je oheň, zlá povodeň, zlé krupobitie, ale horší planý sused./ /Vicinum habere malum magnum est malum./

– Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať. /Sapiens nihil affirmat, quod non probet./

– Múdry svoje rozhodnutie bez vážneho dôvodu nemení; hlupák sa mení ako mesiac. /Prudentis est mutare consilium; stultus sicut luna mutatur./

– Nádej udržuje človeka pri živote. / Spes est, quae hominem alit./

– Na dôkaz, že máme menej hovoriť a viac počúvať, dala nám príroda jeden jazyk a dve uši. /Potok kričí, rieka mlčí./ / Ut nos pauca logui, plura autem audire moneret, linguam unam natura, duas dedit omnibus aures./

– Najlepšou ochranou proti občianskej vojne je zabudnutie. /Optimum civilis belli praesidium est oblivio./

– Na zlý uzol zlý klin. /Krivej diere krivý klin. Na hrubé vrece hrubá záplata./ /Malo nudo malus quaerendus cuneus./

– Nesluší sa, aby statočný muž klamal. /Čo muž, to slovo./ / In bonum virum non cadit mentiri./

– Nie všetkým všetko, ale každému to najlepšie. / Non omnibus omnia, sed omnibus optima./

– Odporný je vták, ktorý znečisťuje vlastné hniezdo. / Turpis avis, proprium qui foedat stercore nidum./

– Podobné sa podobným lieči. /Klin sa klinom vybíja./ /Similia similius curantur./

– Povedz mi ako varíš a ja ti poviem aký si.

– Pre každého je pekné to, čo je jeho. /Každá líška svoj chvost chváli, pokiaľ si ho neopáli./

– /Suum cuique pulchrum./

– Priazeň pánov nie je stála. /Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na zajačom chvoste visí./ / Gratia magnatum nescit habere statum./

– Proti mnohovravným nechci bojovať slovami: reč je daná všetkým, múdrosť ducha len nemnohým. /Contra verbosos noli contendere verbis: sermo datur cunctis, animi sapientia paucis./

– Skutky majú prednosť pred slovami. / Gesta verbis praeveniunt./

– Trpezlivý a statočný človek sám seba robí šťastným. /Patiens et fortis se ipsum felicem facit./

– Veľké veci padajú pre závisť, malé zas rastú láskou. / Alta cadunt odiis, parva extolluntur amore./

– Víno robí latinčinu výrečnou. / Častý pohár vína jazýček rozvíňa. Voda ženie mlyny, víno jazyky./ / Vinum disertum facit latinum./

– V nevyhnutných veciach /nech vládne / jednota. V pochybnostiach voľnosť, no vo všetkom láska. / In necessariis unitas, in dubiis libertas, in omnibus autem caritas./

– Vojna všetkých proti všetkým. / Bellum omnium contra omnes./

– V slovách nemáme hľadať slová, ale veci a zmysel. / In verbis non verba sed res et ratio quaerenda est./

– Žiadny strom nespadne po prvej rane. / Arbor per primus non quaevis currit ictum./

STREDOÁZIJSKÉ PRÍSLOVIA

– Aj ten najmohutnejší strom vyrastie z malého semienka, aj najvyššie schodište má prvý schod.

– Medzi priateľskými ľuďmi je aj voda sladká.

– Múdry človek nehovorí, čo vie, hlupák nevie, čo hovorí.

STREDOVEKÉ ODKAZY

– Ani kráľ nemá lepšie topánky, než aké mu ušije jeho obuvník.

– Pamätaj, že ponáhľať sa treba pomaly.

– Začni, veď začiatok je už polovica diela.

SUDANSKÉ PRÍSLOVIE

– Sto mravcov premôže leva.

SUMERSKÉ PRÍSLOVIA

– Keď ľúbiš, jarmo vlečieš.

– Nepokojná žena v dome pridáva ku starosti bolesť.

– Priateľstvo trvá deň, príbuzenstvo večne.

– Žena je budúcnosť muža.

SWAHILSKÉ PRÍSLOVIA

– Byť manželom je pocta, nie oddych.

– Hada netreba učiť štípať.

– Kde je úmysel, nájde sa aj cesta.

– Kto chce všetko, stratí všetko.

– Kto raz ochutná med, neochutná ho len raz.

– Kto sa zamiluje, je ako opitý.

– Muž neustráži more, ktorým prichádzajú lode.

– Nie ja, moje srdce ťa miluje.

– Podozrievavosť nie je dobrá.

– Proso je vždy rovnaké, len kuchári sú rôzni.

– Vtáka možno ustrážiť, ale ženu nie.

– Zamilovaný je blázon, ničomu nerozumie.

– Žena je ako vietor.

SÝRSKE PRÍSLOVIA

– Keď je osol, musí byť aj bič.

– Najcennejšie, čo môžeš priniesť z cesty, je zdravá koža.

– Oheň srdca vypúšťa dym do hlavy.

ŠKÓTSKE PRÍSLOVIA

– Láska nikdy nemôže byť škaredá.

– Ľahké večere – dlhý život.

– Úsmev je nielen lacnejší než elektrina, ale dáva aj viacej svetla.