Maturitné témy z náuky o spoločnosti

Maturitné témy z náuky o spoločnosti

Psychológia – veda o človeku a jeho psychike

– predmet psychológie

– systém psychologických disciplín

– vývin psychiky, úloha dedičnosti a prostredia

Poznávacie psychické procesy

– pociťovanie, vnímanie, predstavivosť

– pamäť

– pojmové poznanie

Dynamika psychiky

– motivácia a typy motívov

– emócie a ich vplyv na jedinca

Osobnosť a jej poznávanie. Psychické zdravie a stres

– osobnosť, jej charakteristika

– typy osobnosti

– stres a jeho štádiá

– význam duševnej hygieny pre jedinca

Sociológia ako veda. História a súčasnosť sociológie

– predmet sociológie a jej rozčlenenie

– sociologický výskum

– socialogické koncepcie minulosti ( Comte, Marx, Durkheim, Weber ) a súčasnosti

Socializácia jednotlivca a sociálna kontrola

– socializácia a jej význam pre začlenenie jednotlivca do spoločnosti

– sociálna rola, sociálny status, fázy socializácie

– sociálna skupina, druhy sociálnych skupín

– deviácia a sociálna kontrola, jej formy

Rodina, komunita, náboženské spoločenstvo

– charakteristika rodiny, typy rodiny a manželstiev

– životný cyklus rodiny

– komunita a jej formy

– komunity v tradičnej a modernej spoločnosti

Základné problémy prežitia v spoločnosti

– problém prežitia v prostredí

– problém legitimizácie sociálnych nerovností

– problém orientácie vo svete

– problém sociálnej kontroly

Pramene európskej právnej kultúry. Systém práva

– vzťah civilizácia – právna kultúra

– myšlienkové zdroje

– systém práva

– štádiá legislatívneho procesu

Právny štát, ľudské a občianske práva

– história vzniku koncepcie právneho štátu

– znaky a charakteristika právneho štátu

– náprava nezákonnosti v právnom štáte

– filozofia a štruktúra ľudských práv

– ochrana ľudských práv

Poslanie a úlohy štátu. Štátna moc

– zvrchovanosť štátu, jeho právny charakter

– občianstvo človeka, občianske slobody, práva

– deľba štátnej moci

– formy štátu a vlády

Politické strany a nátlakové združenia

– volebný systém

– vznik politických strán a ich klasifikácia

– ekonomické a neekonomické nátlakové skupiny

Ekonómia ako veda. Vývoj ekonomického myslenia

– predmet a rozdelenie ekonómie

– základné ekonomické zákony

– ekonomika a jej rozdelenie

– ekonomické teórie ( merkantilizmus, fyziokratizmus, klasická, marxistická, neoklasická ekonomická teória, monetarizmus )

Trh a trhový systém. Fungovanie trhového mechanizmu

– základné ekonomické otázky a spôsoby ich riešenia

– trh, typy trhu a jeho subjekty

– procesy trhového mechanizmu

Výrobné faktory. Základné formy podnikania

– pôda a prírodné zdroje

– práca a ľudský kapitál

– trh kapitálu

– podnik, podnikanie a členenie podnikov

Ekonomická úloha štátu. Ekonomická integrácia

– funkcie štátu a jeho hospodárska politika

– monetárna politika, peniaze, bankový systém

– fiškálna politika

– národné a svetové hospodárstvo

Základy religionistiky

– charakteristika teológie a religionistiky

– klasifikácia náboženstiev

– svetové náboženstvá

Filozofia ako veda. Filozofia ako súčasť kultúrneho celku

– vzťah filozofia – mytológia

– predmet a základné disciplíny filozofie

– vzťah filozofie, vedy, náboženstva a politiky

Antická grécka filozofia – predsokratovské obdobie

– podmienky vzniku gréckej filozofie

– hľadanie arché vo filozofii milétskej školy, pytagorovcov, Herakleita, pluralistov a atomistov

Klasická grécka filozofia

– antropologický obrat vo filozofii sofistov

– život a filozofia Sokrata

– objektívny idealizmus a štátoprávna teória Platóna

– logika, metafyzika, kozmológia, antropológia a štátoprávna teória Aristotela

Poklasické obdobie antickej filozofie

– filozofia obdobia helenizmu – stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus

– rímska filozofia – eklekticizmus, stoicizmus, novoplatonizmus, novopytagoreizmus

Orientácia filozofie v stredoveku

– rozčlenenie stredovekej filozofie

– patristika, filozofia A. Augustína

– scholastika – spor o univerzáli, Anselm, Abelárd

– filozofia T. Akvinského

Vznik novodobého filozofického myslenia v období humanizmu a renesancie

– podmienky vzniku renesančnej filozofie

– prírodná renesančná filozofia ( Kuzánsky, Bruno )

– sociálna renesančná filozofia ( Machiavelli, Bodin, Grotius, Morus, Campanella )

Racionalizmus v novovekej filozofii

– filozofia R. Descartesa

– ontológia a etika B. Spinozu

– pluralizmus T. W. Leibniza

– filozofia T. Hobbsa

Empirizmus v novovekej filozofii

– filozofia F. Bacona

– empirizmus J. Locka

– empirizmus a solipsizmus G. Berkeleyho

– agnosticizmus D. Huma

Osvietenstvo v európskom filozofickom myslení

– podmienky vzniku filozofie

– F. M. Arouet – Voltaire

– Ch. L. Montesquieu a jeho sociálna filozofia

– J. J. Rousseau

– Encyklopedisti

Nemecká klasická filozofia

– filozofia I. Kanta

– dialektika a idealizmus G. W. F. Hegela

– filozofia Fichteho a Schellinga

Poklasické filozofické myslenie

– scientistické prúdy poklasickej filozofie – pozitivizmus, novokantovstvo, marxizmus

– antropologická poklasická filozofia –

– S. Kierkegaard, A. Schopenhauer, F. Nietzsche

Súčasná filozofia, hlavné myšlienky antropologickej orientácie

– fenomenológia

– filozofia existencie a existencializmus

– filozofická antropológia

– hermeneutika

Súčasná filozofia – scientistická a pragmatická orientácia

– analytická filozofia

– pragmatizmus

– neorealizmus