Úvod do filozofie - čo je to filozofia?

ÚVOD DO FILOZOFIE
- pojem filozofia 1. krát použil Pytagoras – označil seba za filozofa
fileo – milovať
sofia – múdrosť
- skutočný obsah pojmu dal až Sokrates
- najstaršia filozofia na svete – filozofia starovekej Indie a Číny (3000 – 1500 p. n. l.)
- najstaršia filozofia v rámci Európy – grécka (7 -6 stor. p. n. l.)

INDICKÁ FILOZOFIA
- ovplyvnená hinduizmom (hind – Ind) – polyteistické náboženstvo
- 3 základní bohovia – Brahman (stvoriteľ), Višnu (udržiavateľ), Šiva (ničiteľ); 600 mil. prevtelení týchto bohov
- čas chápu cyklicky, nie je začiatok ani koniec, všetko je pokračovaním
- smrťou človeka život nekončí
- karma – zákon príčiny a následku (ako človek žije, tak sa narodí v budúcom živote)
- reinkarnácia – prevteľovanie duše podľa zákonov karmy
- cieľom hinduistov je dosiahnuť mokšu (u budhistov – nirvána) – kto ju dosiahne, zbaví sa kolobehu prevteľovania
- indiská spoločnosť je rozdelená na kasty – skupiny ľudí, ktorí sú urení majetkom a postavením v spoločnosti
1. Brahmani – kňazi, učitelia
2. Kšatrijovia – panovníci a bojovníci
3. Vajšijovia – obchodníci a hospodári
4. Šudrovija – robotníci a sluhovia
Parijovia – mimo kastového systému – nedotknuteľní, nečistí, robia iba najhoršie práce
- hinduizmus nemá 1 posvätnú knihu, ale má viacero textov napísaných v rôznych obdobiach
- védy – knihy poznania
- upanišády – texty vysvetľujúce podstatu hinduizmu
- posvätná rieka – Ganga
- posvätné zviera – krava (symbol matky zeme a plodnosti)

- indický panovník Ašok vytvoril ideál ahinsa (nenásilia), ktorý tvorí až do súčasnosti základný pilier filozofie
- napriek kastovému systému, ktorý potvrdil rozdiel medzi bohatými a chudobnými, dospeli Indovia k záveru, že každý ľudský život má rovnakú cenu a priznali právo na dušu aj zvieratám
- indická filozofia sa nezaujímala o vonkajší svet, riešenie všetkých problémov hľadali vo svojom vnútri
- záver, ku ktorému dospeli – asketizmom možno dosiahnuť vyššiu formu života
- vytvorili „ríšu ducha“ – ríša materiálne chudobných, ale duševne bohatých
- filozofia, vedenie a náboženstvo sú jedno
- filozofia sa pokladá za návod na správny život a spasenie
- pravým zdrojom poznania nie je rozum, ktorý nám predkladá dôkazy, ale vcítenie sa a intuícia

ČÍNSKA FILOZOFIA
- čínsky budhizmus – taoizmus
- budhizmus nie je klasické náboženstvo – neučí o vzťahu človeka k Bohu
- je to filozofia, ktorá učí, ako prežiť život na zemi bez utrpenia
- zakladateľ je Sidharta Gautama, ktorý sa stal Budhom – osvieteným (nie titul, ale meno)
- poznal 2 extrémy vo svojom živote
- bol bohatý, mal všetko
- žil asketicky a nemal nič
- dospel k záveru, že najlepšia pre život je stredná cesta
- jeho učenie sa zachovalo vo forme 4 právd
1. Celý život človeka je utrpenie
2. Utrpenie má svoj pôvod v túžbe po pominuteľných veciach
3. Keď odstránime príčiny, odstránime aj následky
4. K odstráneniu utrpenia vedie 8 – dielna cesta, ktorá hovorí o konaní, múdrosti a meditácii
- cieľom je dosiahnuť nirvánu – osvietenie
- veria v karmu, reinkarnáciu, inkarnáciu
- budhizmus – Tibet
taoizmus – Čína
zenbidhizmus – Japonsko
- čínska filozofia má svetský charakter
- snaží sa o harmóniu človeka s vesmírom a prírodou
- presadzuje toleranciu, kladie dôraz na človeka a jeho duševný pokoj
- filozofia poskytuje návod na správny život
- zdôrazňuje rodinu a rodinný život, toleranciu, rozširuje všeobecnú lásku medzi ľuďmi

FILOZOFIA A MYTOLÓGIA
- obsahom mytológie sú mýty (rozprávanie o bohoch, legendy, báje o prírodných a spoločenských javoch, polobohoch)
- mala veľký význam, je predchodca filozofie
- predstavuje zvláštny druh synkretického chápania a videnia sveta
- mytologický obraz sveta
antropomorfizmus – všetkému boli pripisované ľudské vlastnosti sociomorfizmus – stotožnenie spoločenských a prírodných zákonov hylozoizmus – všetkým veciam v prírode bola pripisovaná schopnosť videnia, pohybu a vcítenia sa - mytológia nemá konkrétneho autora, šírila sa ústnym podaním
- využíva fantáziu, predstavivosť
- človek nerozlišuje medzi reálnym a nereálnym, prirodzeným a neprirodzeným, objektívnym a subjektívnym
- človek nekladie žiadne otázky, prijíma svet pasívne
- na určitom stupni vývoja spoločnosti mytológia zaniká – dôvod zániku – rozvoj poznania
- dochádza k prechodu od mýtu k logu (logos – veda)
- rozpadá sa tradičná rodová spoločnosť (hl. príčina – majetková neorovnosť), vzniká štát a s ním právo, politika a filozofia
- FILOZOFIA
o vždy konkrétne meno, filozof, školu
o výpoveď sa začína kladením otázok
o hľadaním odpovedí človek prestáva byť pasívny, snaží sa svet meniť a pretvárať
o pracuje s pojmami a pojmovým myslením
o tolerancia – základ každej filozofia – dialóg, počúvanie, nevnucovanie svojich názorov, presviedčanie

FILOZOFIA A NÁBOŽENSTVO
- religionistika – veda zaoberajúca sa náboženstvom
- 2 časti – história náboženstva – vznik a vývoj náboženstva
- teória náboženstva – psychologické, filozofické a sociologické otázky, ktoré súvisia s
náboženstvom
- teizmus – viera v Boha tak, ako to učí každé náboženstvo
- deizmus – viera v to, že Boh stvoril svet a ďalej doň nezasahuje; Boh – garant morálky; deisti chápu Boha ako stvoriteľa všetkého
- panteizmus – Boh = príroda – Deus sive natura
- ateizmus – človek neverí v Boha
- rozdiel medzi filozofiou a náboženstvom
o filozofia je prísne racionálne vyjadrenie a z tejto pozície pristupuje aj k chápaniu transcendentálneho (nadzmyslového) sveta
o filozofiu zaujíma svet ako celok
- každé náboženstvo sa opiera o fakty viery, zaoberá sa otázkou Boha, rieši vzťah človek – Boh a človek – človek
- vo filozofii sa stretávame s teologickou filozofiou – zakladateľ – Tomáš Akvinský
o vypracoval 5 odkazov na Božiu existenciu – snažil sa doplniť teológiu o rozumové dôvody
o zaoberal sa vzájomným vzťahom filozofie a teológie
o najvýznamnejší filozof v stredoveku
o filozofia sa podľa neho zaoberá pravdami rozumu, viera presahuje bežné rozumové chápanie človeka, preto je teológia nadradená filozofii
o neodmieta filozofiu, môže nadviazať na teologické výsledky, môžu spolupracovať
- v dejinách filozofie máme stredovekú filozofiu, ktorá je čisto náboženská
- v 19. stor. vzniká náboženská filozofia existencie (autor Sören Kierkegaard)
- v 20. stor. máme náboženské filozofické smery ako sú neotomizmus (obnovené učenie Tomáša Akvinského)

FILOZOFIA A VEDA
- každá veda má presne stanovený svoj predmet skúmania, vlastnú metódu skúmania a s každým novým objavom veda napreduje
- skúma iba určitú časť alebo oblasť sveta
- filozofia skúma svet ako celok
- nemá presne stanovenú metódu skúmania, je nadčasová, otázky, ktoré si filozofi kládli v minulosti si kladú aj dnes, menia sa však odpovede na ne a tá zmena súvisí s rozvojom poznania človeka
- v 19. stor. sa vytvoril scientologický filozofický prúd – filozofovia sa snažili o „zvedečtenie“ filozofie, tvrdili, že filozofia môže spolupracovať s vedami, môže nadviazať na ich výsledky
o pozitivizmus
o novokantovstvo
o marxistická filozofia

PREDPOKLADY A PODMIENKY FILOZOFIE
PREDPOKLADY
spoločenské – politické, kultúrne, ekonomické, náboženské a iné podmienky krajiny individuálne predpoklady – schopnosť človeka myslieť v pojmoch, byť múdry, tolerantný PODNETY
údiv – človek začína filozofovať vtedy, keď svet prestáva vyť samozrejmý a začína si klásť otázky pochybovanie – keď človek prekoná pochybovanie, prekoná vlastnú nevedomosť skúsenosť – nejde o vedeckú ani odbornú skúsenosť, ale o každodennú, bežnú

PLATÓN „A práve filozofovi prislúcha čudovať sa, niet veru iného počiatku filozofovania.“

ARISTOTELES „Lebo ako dnes tak aj predtým začali ľudia filozofovať preto, že sa niečomu čudovali. Spočiatku sa čudovali záhadným javom, ktoré mali bezprostredne pred očami, potom postupovali krok za krokom ďalej a dostali sa významnejším javom. Kto však o niečom pochybuje a niečomu sa čuduje, má pocit nevedomosti – preto je aj milovník mýtov v istom zmysle milovníkom múdrosti, lebo mýty pozostávajú z obdivuhodných vecí. Keď teda ľudia filozofovali preto, aby prekonali nevedomosť, usilovali sa o porozumenie preto, aby vedeli, a nie pre nejaký (materiálny) úžitok.“

DESCARTES * „Cogito ergo sum.“ „Myslím, teda som.“
„Človek môže pochybovať o všetkom, len nie o tom, že pochybuje, pretože keď pochybuje, znamená to, že myslí a myslením potvrdzuje svoju existenciu“

* Descartes bol autorom metodickej skepsy. Touto skepsou dokazoval, že človek je mysliaca a existujúca bytosť.