Tomáš Akvinský

Tomáš Akvinský

Tomáš Akvinský (1225-1274)

Najdôležitejšie diela: Komentár k Sentenciám Petra Lombarda, Suma teologická, Suma proti pohanom, komentáre k dôležitým filozofickým spisom antiky, resp. patristiky - „knieža scholastikov“, r. 1323 vyhlásený za svätého, tomizmus – základ katolíckej teológie a filozofie, dnes novotomizmus

– vzťah filozofie a teológie: v Sume teologickej vyslovuje názor, že všetky ostatné vedy možno nazvať slúžkami teológie, nepopiera význam fiozofie, teológia môže nadviazať na pravdy rozumu, ktoré sú predmetom filozofie, nie je v rozpore s teológiou a jej pravdami zjavenia, vieru nemožno rozumovo odôvodniť, presahuje totiž rozum a jeho schopnosti, v tomto zmysle je filozofia podriadená teológii

– súcno a jeho diferenciácia: problém začiatku – čím musí začínať myslenie, postup od zvláštneho k všeobecnému, prvý pojem je tým najvšeobecnejším – predpokladáme ho pri každom obsahu mysle, všetko nejakým spôsobom jestvuje, o všetkom sa dá povedať, že je súcnom. Pristupuje k diferencovaniu súcna, využívajúc pojmy Aristotelovej filozofie: substancia a akcidencia, látka a forma, možnosť a skutočnosť, podstata a existencia

a) substancia je samostané súcno, ktoré jestvuje samo osebe, substancia je to, čo tvorí základ, akcidencia nejestvujú sama od seba, ale len na substancii a s ňou, akcidencia je javová podoba tohto základu

b) pomocou pojmov možnosť a skutočnosť nadväzujúc na Aristotela vysvetľuje pohyb a vývin vecí, pohyb je prechod od možnosti do skutočnosti: to, čo bolo len možné, potenciálne a má schopnosť premieňať sa, uskutočňuje sa, aktualizuje

c) s procesom uskutočňovania veci súvisia aj pojmy látka a forma, každá vec je spojením látky a formy, pričom forma je tým aktívnym, čo spôsobuje pohyb k uskutočneniu tvaru a zjednoteniu, látka je pasívna, charakterizuje ju schopnosť prijímať určenia od formy

d) vzťah medzi všeobecným a konkrétnou skutočnosťou vyjadril pojmami podstata a existencia, podstata je všeobecné určenie, to, čo vyjadrujeme v definícii pomocou druhov a rodov, z podstaty však nevyplýva, že niečo takýmto spôsobom určené musí aj existovať (rozdiel medzi podstatou a existenciou),v Božej mysli sú všetky podstaty; ich uskutočnenie je výsledkom Božieho pôsobenia