Novoveká filozofia

Novoveká filozofia

NOVOVEKÁ FILOZOFIA

RENESANČNÁ FILOZOFIA

– renesancia prechod medzi stredovekom a novovekom

– 14. storočie vznik renesančných myšlienok vo Florencii

– Znaky renesancie:

a) sekularizácia – svetskosť, zosvetštenie

b) návrat k antike – objavenie atického umenia, kultúry, módna bola výučba gréčtiny

c) kritika scholastiky

d) zmena pohľadu na svet vďaka objavom, vynálezom – nové kontinenty, kníhtlač, kompas, pušný prach

e) pozornosť sa sústredila na človeka, na pozemský život, individuálnu jedinečnosť

f) človek sa zbavil stredovekého názoru, že je len hriešnik

g) oslava prírody , objavila sa túžba zmocniť sa prírody vedou a umením

h) riešia sa otázky etické, štátoprávne, náboženské

Päť základných oblastí novovekého myslenia:

A) FILOZOFIA

– obrovský vplyv na rozvoj filozofie malo obrodenie platónskej filozofie. vzniká Platónska akadémia vo Florencii, pri dvore Mediciovcov. Zakladateľ Marsilio Ficino, ktorý preložil všetky Platónove dialógy.

– Vplyv predsokratovského myslenia: Bernardino Telesio, Francesco Patrizzi

MIKULÁŠ KUZANSKÝ (1401 – 1464)

– Kuzanský zastáva pozíciu panteizmu:

– Boha = príroda. Boh je nekonečný, jediný začiatok a zároveň podstata všetkého.

– Boh zahrňuje v sebe všetky súcna i protiklady – konečné, nekonečné; maximum, minimum;
kružnica zväčšujúca svoj priemer s ňou splynie – kružnica splynie s priamkou

– Vzťah Boha a sveta – „O učenej nevedomosti“

GIORDANO BRUNO (1548- 1600)

– sformuloval myšlienku o nekonečnosti vesmíru a o existencii nekonečného množstva svetov

– ústredná kategória jeho filozofie je JEDNO – univerzum, večné, nekonečné, večné, prebiehajú v ňom neustále zmeny, ono samo sa nemení, je dokonale krásne= BOH.

– Koncepcia panteizmu – stotožnenie Boha so skutočnosťou, Boh sa rozplýva v prírode

– Za svoje názory upálený 1600

– Rozsudok prijal slovami: „Vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom než s akým ho ja počúvam.“

B) NOVOVEKÁ PRÍRODOVEDA

– novoveká prírodoveda sa delí na vedu o maxime – astronómia a vedu o minime – anatómia
Veda o maxime – Astronómia – odvracia sa od geocentrizmu a presadzuje heliocentrizmus.
Mikuláš Kopernik ( 1473 – 1543 )

Galileo Galilei ( 1564 – 1642) – A predsa sa točí! (Zem sa krúti okolo svojej osi). Zakladateľ modernej mechaniky.
Isac Newton ( 1643 – 1727) – jeho dielo Mechanistické princípy prírodnej filozofie vysvetľujú prírodu mechanisticky.

Veda o minime – skúma sa ľudské telo.

– A. Vesalius vytvoril ,, atlas ľudského tela“ – Kolombus ľudského tela

– Paracelsus – rozvoj farmácie

C) NÁBOŽENSTVO

– Martin Luther ( 1483 – 1546) – zavrhuje cirkev ako jediného sprostredkovateľa medzi Bohom a človekom s čím súvisí aj predávanie odpustkov. Možnosť vykúpenia máme vďaka viere v Písmo, individuum je schopné výkladu Biblie.

– Ďalší reformátori – Kalvin, Zwngli.....

D) MORÁLKA A ETIKA

– učenecká, filologická línia – renesančný humanizmus – Erazmus Roterdamský . Jeho dielo Chvála bláznivosti – kritizuje kráľov, pápeža a žiada uplatniť rozum.

– laická línia - Michel de Montaigne – človek sa narodí s určitým náboženstvom preto požaduje istú toleranciu medzi národmi.

E) UČENIE O ŠTÁTE

Niccolo Machiavelli (1469 – 1527 – Vladár

Jean Bodin (1530 -95) – rozlišoval prirodzené od božského práva, naznačil myšlienku spoločenskej zmluvy

Hugo Grotius (1583 -1645) – zdôrazňoval rozdiel medzi prirodzeným a občianskym právom, zdôrazňoval potrebu medzinárodného práva

Sociálne utópie – vízie štátu bez súkromného vlastníctva, štát zabezpečí sociálnu rovnosť a spokojnosť občanov.
Thomas Morus (1478 – 1535) – Utópia –

Tomasio Campanella (1568 – 1639) – O slnečnom štáte