Nedeľa, 26. februára 2017, meninyViktor, zajtra Alexander
Dnes prezretých 22636 študentských prácOnline: 3285 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Demokracia

Autor: Dievča janka114 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 02.10.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 624 slov
Počet zobrazení: 1063
Tlačení: 140
Uložení: 138
Demokracia
- demokracia – forma politického zriadenia, ktoré umožňuje všetkým plnoprávnym občanom účasť na správe a riadení štátu. Demokracia = vláda ľudu, z gréc. démos = ľud, kratos =vláda)
Pojem demokracia prešiel rôznymi štádiami vývoja. Aténska demokracia je charakteristická:
-  predstavuje priamu demokraciu
-  politická rovnoprávnosť prislúchala iba mužom
-  úrad smeli zastávať iba jedno volebné obdobie
-  do funkcií sa väčšinou žrebovalo alebo volilo

Demokracia v starovekom Grécku:
1)Solón  - 600 pr. Kr. – zaviedol timokraciu – obyvateľov rozdelil do 4 tried podľa veľkosti majetku. Práva a povinnosti záležali od zaradenia k príslušnej triede → odstránil vládu rodovej aristokracie

2)
Kleisthénes
–  vytvoril novú aténsku ústavu. Odstránil rodové usporiadanie a zaviedol usporiadanie do 10 fýl . Každú z troch odlišných častí Atiky (roľnícke vnútrozemie, pobrežné pásmo, Atény s predmestiami) rozdelil na 10 okresov a jednu fýlu vytvoril z troch tretín. Každá tretina pochádzala z jednej z troch veľkých častí →každá fýla mala jedného stratéga.
–  zaviedol ostrakizmus( črepinový súd). V ľudovom sneme sa rozhodovalo o vyhnanstve na 10 rokov. Ak sa zdal niekto podozrivý pre krajinu, jeho meno sa napísalo na črep. Kto bol najviac napísaný na črepe musel odísť s krajiny.

3)Perikles  -
zlatý vek aténskej demokracie. Viedol ľud argumentmi. Bol opakovane voleným stratégom. Zaviedol diéty, aby sa aj nemajetní občania mohli zúčastňovať vlády.
 
"Svojím zriadením slúžime príkladom druhým..., toto zriadenie sa volá demokracia, vláda ľudu, lebo štát spravujú viacerí, nie zopár jednotlivcov..., všetci občania majú rovnaké práva keď ide o súkromné záujmy, pokiaľ ide o veci spoločného záujmu, pri výbere do verejných úradov má každý prednosť podľa toho, v čom vyniká, podľa schopností, a nie podľa príslušnosti k istej skupine..., sme slobodní občania..., vyhýbame sa sporom so susedmi..., vo verejnom živote neporušujeme zákony..., podriaďujeme sa úradníkom a zákonom... Aby som sa mal stručne vyjadriť, naše mesto je školou celého Grécka a podľa môjho názoru je každý z nás schopný prejaviť sa ako osobnosť v akejkoľvek ľudskej činnosti, a platí to najväčšmi v oblasti citov a duševnej činnosti." Perikles

Moderná demokracia sa vyznačuje:
-  zdrojom štátnej moci sú občania
-  cieľom štátnej moci je služba občanom
-  vzťah občana a štátu je vymedzený právnym poriadkom
-  vláda väčšiny musí zabezpečovať základné práva všetkým občanom, teda aj menšine
-  záruka ľudských práv a slobôd
-  pravidelné slobodne voľby
-  právo zúčastňovať sa na správe priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov
-  politický pluralizmus
-  ekonomický pluralizmus ( súkromné vlastníctvo, slobodné podnikanie)

Demokracia: - priama
- nepriama

Priama demokracia
: možnosť občanov bezprostredne rozhodovať o verejných veciach, prakticky neuskutočniteľná. Dnes funguje ako doplnok nepriamej demokracie.
Priama demokracia sa uplatňuje prostredníctvo:
Referendum: je priame hlasovanie o návrhu zákona, o ratifikácií medzinárodných zmlúv, o závažných politických otázkach. V SR referendum vyhlasuje prezident na základe petície ( minimálne 350 000 podpísaných občanov) alebo ak o referende rozhodne NR SR. Referendom sa nemôže riešiť otázka daní, štátneho rozpočtu, problematika ľudských práv.
Plebiscit: je hlasovanie o akejkoľvek otázke. Uskutočňuje sa na základe zákona, medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho priebehom môže uskutočňovať  tretí štát alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit – obyvateľstvo samo rozhodne o územnej celistvosti alebo  začlenení sa do iného štátu( Sársko po 1. svetovej vojne, Zakarpatská Ukrajina po 2. svetovej vojne). Napríklad v Rakúsku o atómovej elektrárni.
Nepriama demokracia( zastupiteľská demokracia):
-  predstavuje sprostredkovanú účasť na správe štátu. Zdrojom moci sú občania a zvolení poslanci sú nositelia moci.
 
Typy volieb:
- parlamentné voľby
- komunálne voľby
- prezidentské voľby

Zásady volebného práva:
1. všeobecnosť volebného práva – právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov.
Volebné právo: aktívne – právo voliť ( od 18 rokov)
  pasívne – právo byť volený ( od 21 rokov)
Okrem veku neexistujú žiadna prekážka ísť voliť.
2. rovnosť volebného práva – každý občan má jeden hlas, ktorý má rovnakú váhu.
3. priamosť volebného práva – občan volí priamo bez sprostredkovateľa. Výnimka napr. USA – prezidenta volia volitelia.
4. tajnosť hlasovania – vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor , kde volič nesmie byť kontrolovaný.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#demokracia #perikles #filozoficky pluralizmus #foucault #práva a povinnosti občanov #politický pluralizmus
0.036