Sabinov mesto

Sabinov mesto

• Počet obyvateľov – 12 715
• Rozloha – 23,4 km2
• Nemecký názov – Zeben
• Maďarský názov – Kisszeben

Sabinov je mesto, ktoré vzniklo odvodením od pôvodného slovenského názvu v nárečovej podobe Sabinov. Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby.

Brigády Sabinov

Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie privilégiá. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker.

V období po I. svetovej voje tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr sa v meste zakladajú rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici nášho storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do II. svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil.

V januári roku 1945 bolo mesto oslobodené rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ. V roku 1993 bola na dome na Námestí slobody č. 43 odhalená pamätná doska a reliéf, venovaná vynikajúcemu surrealistickému maliarovi Tivadarovi Kosztka – Csontvárymu. Medzi kultúrno historické pamiatky v Sabinove patria aj gotický Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa z prelomu 13. a 14. storočia, pôvodne gotický a neskôr zbarokizovaný kostolík Nepoškvrneného Počatia Panny Márie zo 14. storočia, Kostol Očisťovania Panny Márie v Orkucanoch, kaplnka Trpiaceho Spasiteľa, kaplnka sv. Jána Nepomuckého a kaplnka Panny Márie. Gréckokatolícky Chrám Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Sabinove bol v roku 1999 povýšený na diecézne pútnické miesto.

Historické jadro Sabinova bolo vyhláškou Okresného úradu v Prešove č. 2/93 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Zachované sú časti bášt a časť hradobného múru. Kultúrnou pamiatkou je aj budova evanjelického lýcea a neskôr piaristického gymnázia v strede Námestia slobody. Predmetom pamiatkárskej ochrany je 30 meštianskych domov,ktoré obklopujú Námestie slobody.Na mestskom cintoríne-cenné hrobky významných osobností (napr. Bohuš Nosák-Nezábudov). Pre návštevníkov mesta je zaujímavý aj fakt,že sa tu natáčal slovenský film Obchod na korze, ktorý bol ocenený Zlatým Oscarom.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.