1. zadanie – Zem ako vesmírne teleso

1. zadanie – Zem ako vesmírne teleso

1. Zadanie

1.) Zem ako vesmírne teleso -opíšte tvar Zeme a pohyby Zeme okolo Slnka a okolo osi, dôsledky z toho vyplývajúce, popíšte slapové javy – skočný a hluchý príliv.

(všeobecné pomôcky: glóbus)

– Názory na tvar Zeme- heliocentrizmus- Kopernik, Galileo, Magalhaes, Newton

– pri rotácii Zeme okolo osi vzniká odstredivá sila, kt. spôsobuje sploštenie ( rovníkový priemer 6378, poludníkový 6357)

– Geoid- geometrické teleso, kt. sa snaží čo najpresnejšie vystihnúť tvar Zeme

– Elipsoid/ Sféroid- geometrické teleso, kt. slúži na matematické a fyzikálne výpočty

Obeh okolo Slnka- Príslnie/Perihélium: zima, zem sa pohybuje rýchlejšie posilnená gravitáciou Slnka- 30,3km/s

Odslnie/Afélium- leto, 29,3km/s

– z východu na západ, tvar elipsy, dráha obehu- Orbita

– N severnej pologuli sú letá chladnejšie ako na juhu, je ďalej od Slnka, sú dlhšie lebo Zem sa pohybuje pomalšie

– tropický rok- Doba rotácie Zeme okolo Slnka- 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd

Rotácie Zeme okolo vlastnej osi- zo západu na východ, rovník a ekliptika sa 2x za rok pretnú, 0‘ uhol- 23.9,20/21.3 -2x za rok sú najďalej od seba- uhol je vtedy najväčší- 21.6, 22.12

Ekliptika- zdanlivá dráha Slnka okolo Zeme, kolmo dopadajúci slnečný lúč, ktorý vytvára zdanlivú kružnicu

Hviezdny deň- doba rotácie zeme okolo vlastnej osi- 23h 56min 4s

Pravý slnečný deň- doba medzi dvoma vrcholeniami Slnka- keď je Slnko najvyššie na oblohe- 13.00-13.00

Stredný slnečný deň- zaviedol sa z praktických príčin, 0.00-24.00

Dôsledky rotácie Zeme okolo Slnka : a) 4 ročné obdobia, striedanie dňa a noci

1. b) jesenná rovnodennosť – 23.9, deň=noc, uhol rovníka a ekliptiky=0*, slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník
2. c) jarná rovnodennosť – 20/21.3, deň=noc, uhol 0*, slnečné lúče kolmo na rovník
3. d) letný slnovrat – 21/22.6, lúče kolmo na obratník Raka, uhol 23*30‘, deň najdlhší, noc najkratšia
4. e) Zimný slnovrat – 22.12, kolmo na obratník Kozorožca, uhol 23*30‘, najdlhšia noc, najkratší deň

Slapové javy- prejavujú sa deformáciou zeme- odliv a príliv

– vznikajú dôsledkom gravitácie Mesiaca a Slnka a odstredivej sily rotácie Zeme

– sú znásobené fázami Mesiaca, vidíme vždy len privrátenú stranu Mesiaca, lebo on rotuje okolo vlastnej osi tak isto dlho ako okolo Zeme

Skočný príliv- gravitačná sila Mesiaca posilnená gravitáciou Slnka, mesiac musí byť v splne alebo november Hluchý príliv- nie je posilnený, prvá a posledná štvrť

2.) Porovnajte poľnohospodársku výrobu v týchto štátoch sveta: Holandsko, Kanada, Keňa, Malajzia

Vysvetlite akú úlohu zohráva reliéf a klimatické faktory v poľnohospodárskej výrobe.

Zhodnoťte vplyv poľnohospodárskej výroby v týchto štátoch na životnú úroveň.

Vplyv reliéfu na poľnohospodársku výrobu : nadmorská výška- viac RV v nížinách, kotlinách

– viac ŽV -pahorkatiny, podhorské oblasti

– rieky- úrodné riečne nivy, zavlažovanie, usadené nánosy= podklad pôdy, pôdny horizont= glejový horizont

– pôdny typ- fluvizeme, lužné pôdy, čiernice

– pretvorenie pôdy človekom- zmena pôdneho typu- nasadenie ihličnanov

– odstránenie vetrolamu, výrub amazonského pralesa

– odlesnenie horného toku rieky—erózia

– orať by mal vodorovne

Klimatické faktory: najlepšie pásmo- mierne, stepi- najviac pretvorené človekom

– monzúny- množstvo zrážok, ryža sa môže zbierať 2-3x ročne

– oceánske, morské prúdy

Holandsko: trhové záhradníctvo- typický pre rozvinuté krajiny, dôležitý je dopyt pre výrobu

– intenzívne hospodárstvo- vyspelé krajiny, na málo osídlených miestach na čo najmenšej ploche vypestovať čo najviac

– krajina tulipánov

– polder- vysušené pozemky, na kt. sa pestuje

– prímestský typ krajiny- novodobá, vybudovaná s rastom miest, aby sa nemuseli plodiny dovážať

Kanada: – pšeničné poľnohospodárstvo v kanadských prériách

– trhový extenzívny typ- veľké plochy poľnohosp. pôdy, neinvestujú do plochy tak veľa ako intenzívne, nechajú rásť plodiny prirodzene, koľko bude, toľko bude

Keňa: samozásobiteľská farma- najprv si ľudia vypestujú pre seba, až keď majú prebytok, tak ho predávajú, typ pre rozvojové krajiny

– chov hovädzieho dobytka, pestovanie bavlny, kávy, podzemnice, strukovín

Malajzia- plantážnický systém, lacná pracovná sila

– trhový, extenzívny

– Stredná, Južná Amerika

– bavlník, tabak, agáva

Kanada, Holandsko- viac % ľudí pracuje v službách ako poľnohosp.

Malajzia, Keňa- viac % ľudí pracuje v poľnohospodárstve

3.) Doprava SR -pomocou mapy analyzujte vplyv prírodných podmienok Slovenska na cestnú dopravu.

Daný vplyv dokumentujte tvarom cestnej siete v SR.

Charakterizujte súčasný dopravný systém SR, popíšte hlavné ťahy diaľnic a rýchlostných komunikácií.

(všeobecné pomôcky : všeobecnozemepisná mapa SR, mapa dopravy v SR)

Hlavné dopravné ťahy- Západ-Východ, Východ-Západ

Dôvody: spojenie BA- KE

dlhodobá orientácia ČSR na surovinovú základňu Ruska a na štáty východného bloku

rovnobežkový tvar SR

tvar reliéfu, doliny riek- Váh, Hron, Hornád

Najproblematickejšie dopravné trasy: Donovaly- NT, Čertovica

MF- Strečno- vybudovaná dvojprúdovka

Šturec- VF- serpentíny

Vernár- hranice NT a Slov. Raj

Transkontinentálne dopravné ťahy: Spoj Jadranské more- Pobaltie

Záp. Európa- Ukrajina, Rusko

Severné more- Balkán

Diaľnice

D1- najdlhšia, spojenie Z- V, hlavný severný dopravný ťah SR

– spája 6 krajských miest: BA, TT, TN, ZA, Prešov- PO, KE

– BA- TT- rozšírenie na 3 prúdovku

– 3km pred Považskou Bystricou diaľnica končí

– otvorený úsek Hričovské podhradie

– najproblematickejšie- ZA- Strečno

– Ružomberok- Važec- otvorený úsek

– PO- KE- diaľnica

– Poprad- Mengusovce- Jánovce- cesta smrti

– Tunely: Branisko- najdlhší na SR, najdrahší, má len 1 rúru, súčasť D1, ale nejde sa po diaľnici

Lučivná- úsek Važec-Mengusovce, tesne pred dokončením

Višňové- oblasť Strečna

Ovčiarsko- Lietavská Lúčka- Hričovské podhradie

Bôrik- oblasť Poprad- Svit( Mengusovce- Jánovce)

– Prístavný most- súčasť D1, 2 podlažia, najvyťaženejší na SR

D2- Bratislava- Malacky, smer ČR na Brno- Praha

– jediná celá vybudovaná

– tunel Sitina

– medzinárodný charakter

– most Lafranconi

D3- prepojenie na Poľsko cez Kysuce, hraničný prechod Skalité

– pri Hričovskom podhradí sa má napájať na D1

– tunel Horelica- je súčasťou obchvatu Čadce

– tunel Poľana- vo výstavbe- pri poľských hraniciach, Svrčinovec- Skalité

D4- plánovaný nultý obchvat BA od Kitsee, križovať sa má s D2 pri Jarovciach aD1 pri Ivanke pri Dunaji, most do Rakúska cez rieku Morava

– plánovaný tunel popod Karpaty- Rača, dostavba- 2025

Rýchlostné komunikácie

R1- Trnava- BB, napojenie na D1

– v povodí Hronu, dokončenie –prepojenie BB a Ružomberku

R2- Západ- Východ, po dobudovaní má byť najdlhšia

– TN, Prievidza, Žiar n/Hronom, Zvolen, Lučenec, Rožňava, KE

– nejde priamo cez mestá- obchvaty

R3- Sever -Juh, prepojenie Maďarska s Poľskom

– Šahy, Žiar, Zvolen, BB, Kremnica, Martin, Ružomberok, Dolný Kubín, Oravský podzámok, Trstená

R4- Sever- Juh, Maď.- Poľsko

– Poľsko, Svidník, Prešov, Košice, Maďarsko

– Svidník nemá železnicu, preto R4

R5- SR-ČR, cez Svrčinovec- Skalité

R6-Púchov prepojiť s D1 a spojiť s ČR

R7- BA, Dunajská Streda, NZ, Veľký Krtíš, Lučenec- R7 sa napájala na R2 pri Lučenci

R8- Nitra, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou

– prepojí R1 a R2

R9- plánovaná, 98km, spojí Lipníky, Humenné, Sninu