16. zadanie – Stredná Amerika, Vodstvo Európy, Planéta Zem, časové pásma

16. zadanie

a) Stredná Amerika - charakterizujte štáty strednej Ameriky a Karibskej oblasti z hľadiska fyzickej a humánnej geografie.

(všeobecné pomôcky: mapa Ameriky )

Oblasť Strednej Ameriky bola prvá, ktorú kolonizovali európski prisťahovalci (Španieli). Dejiny všetkých štátov v oblasti sú úzko prepojené. Samostatnosť od Španielska väčšina z nich získala v roku 1821.

Väčšina štátov karibskej oblasti je dodnes chudobná. Ich hospodárstvo sa zakladá na poľnohospodárstve a ťažbe nerastných surovín. Tieto odvetvia ovládajú firmy zo zahraničia. Stredná Amerika je politicky veľmi nestabilná. V mnohých štátoch vládli alebo aj v súčasnosti vládnu diktátori.

Kostarika

Najrozvinutejšia krajina karibskej oblasti je Kostarika. Je to jediný štát v Strednej Amerike, kde početne prevažujú potomkovia európskych prisťahovalcov. V hospodárstve prevláda priemysel nad poľnohospodárstvom. Kostariku nazývajú aj Švajčiarskom Strednej Ameriky pre pomerne vysokú životnú úroveň jej obyvateľov v porovnaní s ostatnými štátmi tejto oblasti. Vo vývoze doposiaľ prevládajú poľnohospodárske výrobky. V úrodnej centrálnej kotline sa pestuje najmä káva a banány. Menší význam má pestovanie kakaa, tabaku a bavlny. Pre domácu spotrebu sa dorába kukurica, ryža a pomaranče.

Kostarika je jeden z politicky najstabilnejších štátov v oblasti, a preto tam investujú zahraničné podniky. Priemysel sa opiera o potravinárstvo a chemický priemysel. Kostarika má aj najlepšie rozvinutú dopravu z krajín Strednej Ameriky.

San Jose – hlavné mesto Kostariky

Panama-Susedným štátom Kostariky je Panama. Na jej území je najužšie miesto Ameriky Panamská šija. Cez ňu vybudovaný prieplav spája Atlantický a Tichý oceán.

Pre výhodnú dopravnú polohu sa význam Panamy postupne zvyšuje. V jej hospodárstve sú významné ďalšie tri odvetvia: poľnohospodárstvo (banány, cukrová trstina, kakao, káva), potravinársky priemysel a chemický priemysel sústredený v Colóne. Chemický priemysel zabezpečuje 30% vývozu krajiny. Pod vlajkou Panamy sa plaví druhá najväčšia flotila na Zemi.

Panama – Hlavné mesto Panamy

Kuba- Najväčší ostrov Karibského mora je Kuba. Po komunistickom prevrate v roku 1959 prerušila svoje hospodárske kontakty s USA a orientovala sa na bývalé socialistické krajiny. Poľnohospodárstvo tvorí v súčasnosti viac ako polovicu hospodárskej produkcie Kuby. V pestovaní cukrovej trstiny a výrobe cukru sa Kuba zaraďuje medzi prvé štyri krajiny sveta. Vo vývoze cukru je prvá. Svetoznámy je kubánsky tabak, cigary a rum. Priemysel v minulosti staval na dovezenej rope. Predtým významný turistický ruch upadá.

Všetky štáty karibskej oblasti okrem Kuby sa vo svojom zahraničnom obchode orientujú na USA. Dovážajú rozličné stroje, zariadenia, potraviny a vyvážajú potravinárske produkty a nerastné suroviny.

Havana – hlavné mesto Kuby

Belize - Jediná bývalá britská kolónia v strednej Am.

• Pri pobreží je druhá najväčšia (po Austrálií) korálová bariéra.

Nikaragua: krajina jazier a vulkánov“

• jazero Nikaragua

Veľké Antily: Jamajka – „ostrov kriketu a reggae“

• Kuba Bahamy Portoriko
• Haiti- najchudobnejší štát záp. pologule, zemetrasenie
• Dominikánska republika
• ostrovy v Karibskom mori majú kontinentálny alebo korálový pôvod.

Malé Antily: malé od Portorika k Južnej Amerike:

• Krištof a Nevis, Dominika
• Lucia, Barbados
• Grenada ,Trinidad a Tobago
• Antigua a Barbuda
• Vincent a Grenadíny
• Martinik

Spoločné znaky:

• 1, kolonizátori (hl.Španieli)- potom vláda diktátorov
• 2, „banánové republiky“- málo rozvinuté štáty, hospodárstvo ovládajú zahraničné firmy. Pestujú: banány, cukrovú trstinu, kakaové bôby, tabak, bavlna
• 3, prírodné pohromy: sopky, zemetrasenia, hurikány

 Obyvateľstvo

• Okrem Guatemaly je pôvodné obyvateľstvo – Indiáni v menšine.
• V Salvádore predstavujú belosi minoritu.
• V Kostarike prevládajú kreoli.
• V ostatných štátoch najviac mesticov.
• Počas kolonizácie- kristianizácia
• sociálne rozdiely: medzi luxusnými letoviskami a prímestskými štvrťami.

b, Vodstvo Európy 

• Lokalizujte na mape vybrané vodné toky, jazerá, zhodnoťte ich hospodársky význam v jednotlivých oblastiach. Porovnajte hospodársky význam riek: Rýn, Dunaj, Volga, Temža.
• Na slepej mape Európy zaznačte: Gibraltársky a Dánsky prieliv, Skattegat a Kettegat, Kerčský prieliv, Bonifácky prieliv, Korintský prieplav, 
• rieky: Dunaj, Rýn, Vojga, Temža, Tajo, Pád, Ebro, Tisa, Dráva, Sáva, Odra, Visla, Labe. Rhone, Garone, Severná Dvina, Dneper, Don.
• (všeobecné pomôcky: slepá mapa Európy)

- rieky zaznačiť do mapy

c, Planéta Zem, časové pásma

Aká je podstata a dôvod vzniku časových pásiem na Zemi a prečo nie je priebeh dátumovej hranice totožný s priebehom 180. poludníka?

Ktorým poludníkom a akým časom sa riadi SR?

Príklad č.1

Vypočítajte rozdiel medzi miestnym časom v Bratislave a v Košiciach.

Príklad č.2

V Bratislave je 16:00 hod. dňa 1.1.2009, koľko hodín a aký dátum je v Tokiu a New Yorku. Aký čas bude ukazovať svetový čas.

 (všeobecné pomôcky: mapa časových pásiem, mapa sveta, mapa SR, kalkulačka)

 -Zem sa pohybuje uhľovou rýchlosťou 15* za hodinu, otáča sa o 360*

-360: 15= 24

-Čína ma jednotný čas všade

o každých 15* sa pridáva 1 hodina

letný čas- východoeurópsky

zimný- stredoeurópsky

miestny čas- existuje len teoreticky, platí pre 1 poludník 1*= 4 min

Dátumová hranica- myslená čiara , prechádza cez 180 poludník, mení dátum

BA- Košice

BA 17*vd KE 21*30‘ 4*30’x4= 18 minút

BA, Tokio, New York

BA- 16:00 1.1.2011

svetový čas- 15.00

pásmový: Tokio- 24.00 140vd -17 x4= 492 minút- 00:12 2.1.2011

NY 10.00 74zd +17 91x4= 364 9.56 1.1.2011