Hydrosféra, Obeh vody na zemi
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 3 101
Uložení: 214
HYDROSFÉRA
Hydrosféra = vodný obal Zeme, ktorý tvorí:
- povrchová voda (v oceánoch, moriach, vodných tokoch, jazerách, umelých vodných nádržiach, ľadovcoch, stálej snehovej pokrývke)
- podpovrchová voda (v pôde, horninách)
- voda v atmosfére (vodná para, dážď, sneh)
- voda v živých organizmoch
- celkové zásoby vody na Zemi – 1 386 mil. km3 (z toho na sladkú vodu pripadá len 2,5% - najmä ľadovce a podzemná voda)
- spotreba vody – 250-500 l/osoba/deň
- rozloha Zeme - 510 mil. km2
svetový oceán – 361 mil. km2 (71% rozlohy Zeme) pevnina – 149 mil. km2 (29% rozlohy Zeme)
HYDROLÓGIA – študuje zákonitosti povrchových i podpovrchových vôd, zákonitosti vody v prírode a javy a procesy, ktoré v nej prebiehajú
HYDROGEOGRAFIA – študuje vzťahy medzi hydrosférou a ostatnými zložkami krajiny
OBEH VODY NA ZEMI
- zahŕňa zložité geofyzikálne procesy ako výpar, prenos vodných pár, kondenzácia, vznik zrážok, povrchový a podpovrchový odtok
- je spôsobený slnečnou energiou a zemskou príťažlivosťou
- 2 druhy obehu vody: veľký(výmena vody medzi oceánmi a pevninou)
- malý(prebieha nad oceánmi, alebo nad pevninami)
- bezodtokové oblasti – príčinou vzniku sú klimatické podmienky, vyskytujú sa prevažne v subtropickom pásme, výpar a vsakovanie vody do podložia prevyšuje zrážky, vodné toky neodtekajú až do mora-voda sa vyparí alebo vsiakne do priepustných hornín – napr. v strednej Ázii rieky Tarim a Hilmand, v južnej Afrike Okavango
HYDROSFÉRA - SVETOVÝ OCEÁN
- svetový oceán – súvislá vodná plocha, ktorú tvoria všetky oceány a moria
- oceány – časti svetového oceánu medzi kontinetmi
- Tichý oceán (Mariánska priekopa – 11 034 m)
- Atlantický oceán (Portorická priekopa – 9 219 m)
- Indický oceán (Sundská priekopa – 7 450 m)
- Severný ľadový oceán (Grónske more – 5 527 m)
- moria – časti oceánov vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi
- okrajové (Beringovo, Severné, Arabské)
- vnútorné (Stredozemné, Čierne, Červené)
- medziostrovné (Karibské, Jónske, Japonské)
- zálivy – menšie časti oceánov alebo morí vnikajúce do pevniny (Biskajský, Botnický), niektoré majú vlastnosti okrajových morí, ale rešpektuje sa ich historický názov (Guinejský, Bengálsky, Mexický)
- prielivy – zúžené časti morí al. oceánov medzi pevninou, alebo medzi súšou a ostrovmi, sú úzke (Bospor, Dardanely) alebo široké (Davisov, Mozambický)
RELIÉF DNA OCEÁNOV A MORÍ
- podmorské okraje pevnín: šelf (pomerne rovná plocha, siaha do hĺbky asi 200 m)
- pevninový svah
- pevninové úpätie (3500-4500 m)
- prechodné oblasti: oceánska priekopa (úzka zníženina morského dna)
- vlastné oceánske dno: oceánska panva
- oceánsky chrbát
obr.
VLASTNOSTI MORSKEJ VODY
- salinita (slanosť) – celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v 1 kg morskej vody, udáva sa v ‰
- priemerná salinita morskej vody – 35 ‰, vysoká salinita– subtropické moria (Červené more-42 ‰, Mŕtve more-270 ‰), nízka salinita– Čierne more-1,6-1,8 ‰, Baltské more-0,8
‰
- salinitu ovplyvňuje – výpar, zrážky, prítok riečnej vody, zamŕzanie a rozmŕzanie, pohyby morskej vody
- v rozdelení salinity sa prejavuje pásmovitosť:
- oblasť rovníka – salinita sa znižuje (veľké množstvo zrážok)
- oblasť obratníkov – salinita sa zvyšuje (veľký výpar, málo zrážok)
- polárne oblasti – salinita sa znižuje (prítok riek, topiaci sa sneh a ľad, klesá teplota a výpar)
- čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakou salinitou - izohaliny
- hustota – závisí od teploty (s rastom klesá), salinity a tlaku (s rastom stúpa), morská voda má vyššiu hustotu ako sladká voda, najvyššia– polárne moria, najnižšia– tropické oblasti
- farba – závisí od obsahu minerálnych a organických látok, :
- žltohnedá – množstvo anorganických látok (Žlté more – množstvo sprašových častíc, ktoré prináša rieka Chuang-che
- zelená – voda s bohatým planktónom (Severné more, Baltské more)
- modrá – voda chudobná na planktón (Červené more)
- červená – počas rozmnožovania červených rias (Červené more)
- teplota – priemerná teplota povrchovej vrstvy vody – asi 17ºC, najteplejší– Indický oceán (20ºC), horizontálny prenos tepla uskutočňujú morské prúdy, obsah solí spôsobuje, že morská voda zamŕza pri teplotách nižších ako 0ºC (napr. pri salinite 35‰ pri teplote -1,9ºC)
POHYBY MORSKEJ VODY
Základné druhy pohybov morskej vody:
- príliv a odliv
- vlnenie – príčinou je pôsobenie vetra – vlny eolického pôvodu → vlnu tvorí chrbát a priehlbina, vzdialenosť medzi nimi je výška vlny (napr. Atlantický oceán – 25 m, Baltské more – max. 5 m)
príboj– nárazy morských vĺn na pobreží (má erozívne účinky)
tsunami – vlny vyvolané zemetrasením alebo sopečnými podmorskými výbuchmi – 60-90 m, 800 km/h (značné škody na pobreží – ničia ľudské obydlia, poškodzujú prístavné zariadenia)
- morské prúdy – prenášajú obrovské množstvo vody na veľké vzdialenosti, vplývajú na klímu priľahlých pevnín
- teplé (Golfský, Brazílsky, Kuro-šio)
- studené (Labradorský, Benguelský, Humboldtov)
ZNEČISŤOVANIE SVETOVÉHO OCEÁNU
- celosvetový problém
- odpadové látky (najmä ropné produkty), rádioaktívny, priemyselný a kanalizačný odpad, znečistenie z riek
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Hydrosféra | Referát | 734 slov | |
Hydrosféra | Referát | 1 437 slov | |
Hydrosféra súše | Referát | 451 slov | |
Hydrosféra | Ostatné | 331 slov | |
4. zadanie – Hydrosféra, Oceánia, Sídla na Slovensku | Maturita | 577 slov | |
18. zadanie – Geopolitika, Humánna geografia, Hydrosféra | Maturita | 454 slov | |
Voda - Ekológia | Referát | 1 361 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#hydrosféra