Hydrosféra, Obeh vody na zemi

Prírodné vedy » Geografia

Autor: miruska (15)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 739 slov
Počet zobrazení: 93
Tlačení: 6
Uložení: 6

HYDROSFÉRA

Hydrosféra = vodný obal Zeme, ktorý tvorí:

  1. povrchová voda (v oceánoch, moriach, vodných tokoch, jazerách, umelých vodných nádržiach, ľadovcoch, stálej snehovej pokrývke)
  2. podpovrchová voda (v pôde, horninách)
  3. voda v atmosfére (vodná para, dážď, sneh)
  4. voda v živých organizmoch
  • celkové zásoby vody na Zemi – 1 386 mil. km3 (z toho na sladkú vodu pripadá len 2,5% - najmä ľadovce a podzemná voda)
  • spotreba vody – 250-500 l/osoba/deň
  • rozloha Zeme - 510 mil. km2

svetový oceán – 361 mil. km2 (71% rozlohy Zeme) pevnina – 149 mil. km2 (29% rozlohy Zeme)

HYDROLÓGIA – študuje zákonitosti povrchových i podpovrchových vôd, zákonitosti vody v prírode a javy a procesy, ktoré v nej prebiehajú

HYDROGEOGRAFIA – študuje vzťahy medzi hydrosférou a ostatnými zložkami krajiny

OBEH VODY NA ZEMI

  • zahŕňa zložité geofyzikálne procesy ako výpar, prenos vodných pár, kondenzácia, vznik zrážok, povrchový a podpovrchový odtok
  • je spôsobený slnečnou energiou a zemskou príťažlivosťou
  • 2 druhy obehu vody: veľký(výmena vody medzi oceánmi a pevninou)
  1. malý(prebieha nad oceánmi, alebo nad pevninami)

- bezodtokové oblasti – príčinou vzniku sú klimatické podmienky, vyskytujú sa prevažne v subtropickom pásme, výpar a vsakovanie vody do podložia prevyšuje zrážky, vodné toky neodtekajú až do mora-voda sa vyparí alebo vsiakne do priepustných hornín – napr. v strednej Ázii rieky Tarim a Hilmand, v južnej Afrike Okavango

HYDROSFÉRA - SVETOVÝ OCEÁN

  • svetový oceán – súvislá vodná plocha, ktorú tvoria všetky oceány a moria
  • oceány – časti svetového oceánu medzi kontinetmi
    1. Tichý oceán (Mariánska priekopa – 11 034 m)
    2. Atlantický oceán (Portorická priekopa – 9 219 m)
    3. Indický oceán (Sundská priekopa – 7 450 m)
    4. Severný ľadový oceán (Grónske more – 5 527 m)
  • moria – časti oceánov vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi
    1. okrajové (Beringovo, Severné, Arabské)
    2. vnútorné (Stredozemné, Čierne, Červené)
  1. medziostrovné (Karibské, Jónske, Japonské)
  • zálivy – menšie časti oceánov alebo morí vnikajúce do pevniny (Biskajský, Botnický), niektoré majú vlastnosti okrajových morí, ale rešpektuje sa ich historický názov (Guinejský, Bengálsky, Mexický)
  • prielivy – zúžené časti morí al. oceánov medzi pevninou, alebo medzi súšou a ostrovmi, sú úzke (Bospor, Dardanely) alebo široké (Davisov, Mozambický)

RELIÉF DNA OCEÁNOV A MORÍ

  1. podmorské okraje pevnín: šelf (pomerne rovná plocha, siaha do hĺbky asi 200 m)
  2. pevninový svah
  3. pevninové úpätie (3500-4500 m)
  4. prechodné oblasti: oceánska priekopa (úzka zníženina morského dna)
  5. vlastné oceánske dno: oceánska panva
  6. oceánsky chrbát

obr.

VLASTNOSTI MORSKEJ VODY

  • salinita (slanosť) – celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v 1 kg morskej vody, udáva sa v ‰
  • priemerná salinita morskej vody – 35 ‰, vysoká salinita– subtropické moria (Červené more-42 ‰, Mŕtve more-270 ‰), nízka salinita– Čierne more-1,6-1,8 ‰, Baltské more-0,8

  • salinitu ovplyvňuje – výpar, zrážky, prítok riečnej vody, zamŕzanie a rozmŕzanie, pohyby morskej vody
  • v rozdelení salinity sa prejavuje pásmovitosť:
    1. oblasť rovníka – salinita sa znižuje (veľké množstvo zrážok)
    2. oblasť obratníkov – salinita sa zvyšuje (veľký výpar, málo zrážok)
    3. polárne oblasti – salinita sa znižuje (prítok riek, topiaci sa sneh a ľad, klesá teplota a výpar)
  • čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakou salinitou - izohaliny

- hustota – závisí od teploty (s rastom klesá), salinity a tlaku (s rastom stúpa), morská voda má vyššiu hustotu ako sladká voda, najvyššia– polárne moria, najnižšia– tropické oblasti

  • farba – závisí od obsahu minerálnych a organických látok, :
    1. žltohnedá – množstvo anorganických látok (Žlté more – množstvo sprašových častíc, ktoré prináša rieka Chuang-che
    2. zelená – voda s bohatým planktónom (Severné more, Baltské more)
    3. modrá – voda chudobná na planktón (Červené more)
    4. červená – počas rozmnožovania červených rias (Červené more)
  • teplota – priemerná teplota povrchovej vrstvy vody – asi 17ºC, najteplejší– Indický oceán (20ºC), horizontálny prenos tepla uskutočňujú morské prúdy, obsah solí spôsobuje, že morská voda zamŕza pri teplotách nižších ako 0ºC (napr. pri salinite 35‰ pri teplote -1,9ºC)

POHYBY MORSKEJ VODY

Základné druhy pohybov morskej vody:

  1. príliv a odliv
  2. vlnenie – príčinou je pôsobenie vetra – vlny eolického pôvodu → vlnu tvorí chrbát a priehlbina, vzdialenosť medzi nimi je výška vlny (napr. Atlantický oceán – 25 m, Baltské more – max. 5 m)

príboj– nárazy morských vĺn na pobreží (má erozívne účinky)

tsunami – vlny vyvolané zemetrasením alebo sopečnými podmorskými výbuchmi – 60-90 m, 800 km/h (značné škody na pobreží – ničia ľudské obydlia, poškodzujú prístavné zariadenia)

  1. morské prúdy – prenášajú obrovské množstvo vody na veľké vzdialenosti, vplývajú na klímu priľahlých pevnín
    1. teplé (Golfský, Brazílsky, Kuro-šio)
    2. studené (Labradorský, Benguelský, Humboldtov)

ZNEČISŤOVANIE SVETOVÉHO OCEÁNU

  • celosvetový problém
  • odpadové látky (najmä ropné produkty), rádioaktívny, priemyselný a kanalizačný odpad, znečistenie z riek
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#hydrosféra


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018