Severopovažský región

Severopovažský región

Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa:

Okres Bytča

Okres Považská Bystrica

severnú časť Okresu Púchov

Okres Žilina

Okres Kysucké Nové Mesto

Okres Čadca

BYTČA

• Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je národná kultúrna pamiatka Bytčiansky zámok. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, a ďalších obytných a hospodárskych a budov.

• Sobášny palác

• Čulý spoločenský ruch v Bytči za palatína Juraja Thurzu si vynútil potrebu zriadenia samostatného reprezentačného objektu v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, tzv. Svadobného paláca.

• Palác slúžil predovšetkým pre slávnostné príležitosti a svadobné hostiny Thurzových šiestich dcér, ako o tom vypovedá nápis s rokom výstavby 1601 nad hlavným portálom.

• Synagóga

• Murovaná stavby synagógy stála v Bytči už v r. 1801, ale jej súčasná podoba v tzv. neorománskom štýle je výsledkom stavebných aktivít židovskej náboženskej obce zo začiatku 20. storočia.

Okres POVAŽSKÁ BYSTRICA

• Považský hrad

• Podľa neoverených správ hrad bol vystavený už v roku 1128 na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však z roku 1316 ako Bystrický hrad.

• Jasenica

• Kaštieľ pôvodne renesančný, zbarokizovaný koncom 18. storočia.

• Súľovský hrad

• Vznikol v prvej tretine 15. storočia s cieľom ochrany neďalekej cesty. Spomína sa pomerne neskoro, až v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje, aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia.

• Manínska tiesňava

• je národná prírodná rezervácia (117,63 ha), ktorá sa nachádza neďaleko mesta Považská V mieste sú horolezecké cvičné terény. Smerom nahor proti prúdu Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Kostelecká tiesňava

Súľovské skaly

• Národnú prírodnú rezerváciu Súľovské skaly tvoria rôzne vymodelované veže, steny, okná, ihly, ktoré vytvorili skalné mesto. Na Slovensku je to celkom výnimočný fenomén.

• Kostelecká tiesňava

• Chránené územie Kostolecká tiesňava predstavuje asi 500 m dlhá skalná tiesňava, ktorá vznikla epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového brala Drieňovky.

• Strážovské vrchy

• Pohorie je charakteristické výraznou členitosťou terénu – od zvlnenej pahorkatiny /do 100 m.n.m./ cez vrchoviny /do 310 m.n.m./, hornatiny /do 420 m.n.m./ až po vysočiny. Najvyšším vrcholom je Strážov /1214 m.n.m./ , podľa ktorého je celé horstvo pomenované.

Okres Žilina

• Jánošíkove diery

• Jedna z najkrajších trás s množstvom tiesňav, vodopádov, rebríkov sa volá Dolné diery. Táto sústava tiesňav sa neoficiálne volá aj Jánošíkove diery. Začína pri hotely Diery a končí na križovatke trás kde je nájdete aj bufet s občerstvením. Tu sa môžete rozhodnúť, či sa vrátite späť po žltej trase – nové diery, ktorá je možno ešte zaujímavejšia, alebo môžete pokračovať na Veľký a Malý Rozsutec, Štefanovú, zelenou na tiesňavy. Trasa Dolné diery je napriek rebríkom pomerne nenáročná a bežne ňou chodia aj deti.

• Nové diery

• Atrakcia Nové diery je časť z Jánošíkových dier. Prechod cez nich predstavuje určitú obchádzku (alebo cestu späť pri krátkom okruhu) no určite je ňou potrebné prejsť. Oproti ostatným je ešte tesnejšia a strmšia.

• Malý Rozsutec, Veľký Rozsutec

• Pomerne náročná turistická trasa vedie cez vápencový vrch Malý Rozsutec. Ide sa tu strmými stenami s reťazami, ktoré by sa najmä za dažďa mohli stať nebezpečné. Z Malého Rozsutca je perfektný výhľad na všetky strany, najlepšie ho je navštíviť za dobrej viditelnosti.

• Rajecká Lesná

• Slovenský Betlehem vytvoril miestny rezbár Jozef Pekara. Je v ňom okrem narodenia Ježiška, znázornený prierez kultúrnych zaujímavostí a zvyklostí celého Slovenska. Obsahuje vyše 300 figúrok.

• Rajecké Teplice

• Kúpele Rajecké Teplice majú veľmi bohatú históriu siahajúcu až do 14. storočia.

• Zamerané na liečenie zápalových aj degeneratívnych chorôb pohybového ústrojenstva, kĺbov, chrbtice, nervových chorôb i chorôb z povolania.

• Čičmany

• Jedinečnú architektúru tvorí pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Čičmanoch. Na drevených domoch sú vápnom pomaľované ornamenty.

• Šútovský vodopád

• Šútovský vodopád má výšku 38 metrov. Turistickou cestou ďalej môžete navštíviť Mojžišove pramene.

• Veľký Kriváň

• Veľký Kriváň je najvyšší vrch Malej Fatry. Má nadmorskú výšku 1709 metrov. Vrchom vedie turistické trasa – hrebeňovka.

• Strečno

• Hrad sa prvý raz spomína v čase Matúša Čáka, ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia, pravdepodobne na starom základe. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444 – 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, potom rýchlo menil majiteľov. Hrad poskytoval v 17. storočí. dobrú ochranu Thokolyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. v roku 1698 vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál v ruinách. Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou.

• Plte na Váhu

• prekrásny úsek Váhu, na ktorom sa bezprostredne zoznámite s najnebezpečnejšími, históriou opradenými úsekmi pltníctva v minulosti – skalami Margita a Besná. Plavba ďalej otvára netradičné a neopakovateľné pohľady na Starhrad, hrad Strečno, železničné mosty a tunely a nádhernú prírodu Malej Fatry.

• Budatínsky zámok

• je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. stor. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnila i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska. 

• Lietava

• Hrad postavili po 1241 pravdepodobne ako administratívne a vojenské centrum. V rokoch 1300 až 1321 sa uvádza v súvislosti s Matúšom Čákom.

Okres Kysucké Nové Mesto

• Kaštieľ Radoľa

• patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.

• Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

• V múzeu ľudovej architektúry je zachytený život a bývanie Kysučanov na konci 19. a na začiatku 20. storočia, oživovaný cyklusom nedeľných programov zameraných na prezentáciu ľudových zvykov a tradícií, vystúpenia folklórnych skupín, súborov a sólistov, predaj výrobkov ľudovej remeselnej zručnosti a ochutnávku typických kysuckých jedál.

• Historická lesná úvraťová železnica tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Je zachovanou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice.

• Úzkorozchodné lesné železnice boli v prvej polovici minulého storočia typickou súčasťou lesnej dopravy na Slovensku.Oščadnica – Veľká Rača

• Najvyšší vrch Kysúc (1236 m), hraničný bod

• s Poľskom. Prírodná rezervácia sa rozprestiera na rozlohe 313 ha. Je súčasťou CHKO Kysuce. Územie je významným lyžiarskym a turistickým centrom. Množstvo lyžiarskych a bežeckých tratí počas celej zimnej sezóny. V lete možnosť turistiky, cykloturistiky, zberu húb a lesných plodov. Vrchol Veľkej Rače poskytuje nádherný výhľad na Javorníky, Beskydy, Roháče, Veľkú a Malú Fatru.