Cestovný ruch

Cestovný ruch

Cestovný ruch je odvetvie zahŕňajúce súbor činností zameraných na cestovanie a následný pobyt, ktorý je uskutočňovaný spravidla vo voľnom čase, ako aj s nimi spojené služby, najmä ubytovanie a stravovanie. Cestovný ruch je jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví a tvorí významnú časť hospodárstva, najmä v niektorých krajinách.

Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO, z anglického United Nations World Tourism Organisation) medzinárodný cestovný ruch tvorí asi 25 až 30% všetkých svetových služieb a zamestnáva viac než 100 mil. osôb. 

Dôležité slová v cestovnom ruchu

• Návštevník – každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov cestovného ruchu. K návštevníkom patria: (a) rezidenti – stáli obyvatelia, (b) výletníci – jednodňoví návštevníci, a (c) turisti – návštevníci, ktorí v navštívenom mieste aspoň raz prenocuje.
  • Turista je klientom služieb cestovného ruchu. Svetová organizácia cestovného ruchu definuje turistu ako osobu, ktorá strávi najmenej 24 hodín a najviac jeden rok mimo svoj obvyklý domov, nemá z tejto destinácie príjem a neruší svoje právne vztahy s domovom, kam sa nakoniec vráti (napríklad sezónni pracovníci nie sú turistami, pretože v cieľovejdestinácii získavajú finančný príjem).
• Cestovná kancelária – hlavným predmetom jej činnosti je organizovanie. ponuka a predaj zájazdov konečnému spotrebiteľovi.
• Turistická informačná kancelária – zariadenie cestovného ruchu zamerané na poskytovanie informácií, predaj spomienkových predmetov a iného tovaru návštevníkom. Podieľa sa na propagácii a rozvoji cestovného ruchu.
• Zahraničný cestovný ruch – predstavuje cestovanie a pobyt obyvateľov určitého štátu v zahraničí vo voľnom čase kratší ako jeden rok, ktorého cieľom je oddych, poznávanie, kultúrne a športové vyžitie. 
• Domáci cestovný ruch – cestovanie a pobyt domáceho obyvateľstva vo vlastnej krajine s cieľom využiť voľný čas na odpočinok, poznávanie, rozptýlenie, zábavu, kultúrne a športové vyžitie a pod., pokiaľ nepresiahne šesť mesiacov.
• Turistika (anglicky hiking) – forma športového cestovného ruchu a jedna z najúćinnejšich foriem aktívneho odpočinku.

Vývoj cestovného ruchu

Prvé známky cestovného ruchu možno badať už v staroveku, motívom bol obchod, liečenie, objavné cesty, náboženstvo, atď. Rimania začali stavať kúpele, ktoré podnietili rozvoj tejto formy cestovného ruchu. Rimanov pokladáme za tvorcov cestovného ruchu v Európe. 

Neskôr v stredoveku pokračoval rozvoj kúpeľných miest, ostatné formy cestovného ruchu prichádzajú až neskôr. Počiatky horskej turistiky zaznamenávame v Alpách v 18. a 19. stor. V 19. stor. takisto začali vznikať prvé cestovné kancelárie. Koncom 19. stor. bol zaznamenaný stúpajúci cestovný ruch vo Švajčiarsku, Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, atď.

Najväčší rozmach cestovného ruchu nastal po Druhej svetovej vojne, prelomový bol rok 1950. Od roku 1960 nasledoval ešte ďalší rast medzinárodného a domáceho cestovného ruchu, rozvoj zimných športov,...

Predpoklady cestovného ruchu

1. Prírodné predpoklady

Pri lokalizácii cestovného ruchu zohrávajú prírodné predpoklady najvýznamnejšiu úlohu.

• Klíma (teplota, zrážky, počet slnečných dní, počet dní so snehovou pokrývkou,...) – Najväčší význam pre využitie cestovného ruchu majú dve podnebné pásma: mierne a subtropické. V ostatných podnebných pásmach sú klimatické hodnoty pre masový cestovný ruch a dlhodobejší pobyt nevhodné kvôli extrémne vysokým teplotám, prílišnej vlhkosti vzduchu (oblasť rovníka) alebo veľkému suchu (oblasti obratníkov). Hlavnou sezónou v subtropickom podnebnom pásme, a to hlavne v prímorským oblostiach, je letné obdobie.
• Hydrologické podmienky – Voda je významnou atrakciou v cestovnom ruchu, najmä moria, jazerá a umelé vodné plochy (priehrady, rybníky), rieky (vodopády, kaňony), podzemné vody (gejzíry, minerálne a termálne vody).
• Reliéf
  • Horizontálna členitosť – najväčšiu hodnotu majú piesočnaté pláže. "Čierne pláže" sú tvorené vulkanickými (sopečnými) pieskami – Kanárske ostrovy. Menej hodnotné sú bažinaté, skalnaté a strmé pobrežia (výnimku tvoria útesy).
  • Vertikálna členitosť – pohoria sú viac vyhľadávané ako nížiny. Veľhory majú atraktívny reliéf – ostré hrebene, skalné štíty a stupne. Drsné klimatické podmienky a charakter reliéfu obmedzujú využitie na náročnú turistiku a horolezectvo. Intenzívnejšie využitie je poskytované v nižších a stredných polohách. Ľudia v horách nachádzajú relatívne nedotknutú prírodu. V zimnom období hory využívajú pre zimné športy – bežky, skialpinizmus, lyžovanie v lyžiarskych strediskách (celoročné na ľadovcoch ako Alpy, Kordillery).
• Rastlinstvo a živočíštvo – Rastlinná pokrývka pridáva na atraktívnosť miest, vertikálna zonálosť rastlinstva a živočíštva. Najviac je využívaný lesné pásmo, národné parky, rezervácie, a ďalšie. Najčastejšie sú cesty turistov za exotickou zverou predovšetkým do afrických národných parkov a rezervácií. K najnavštevovajnejším národným parkom patria Serengeti a Krugerov národný park v Afrike, kde sú zorganizované fotografické a turistické safari – táto forma cestovného ruchu má pre mnoho afrických krajín veľký ekonomický význam. Ďaleko významnejší pre cestovný ruch je lov a rybolov.

2. Spoločenské predpoklady a atraktivity

• Kultúrno-historické pamiatky – Majú najväčší význam. Veľký význam majú len tie najcennejšie a najznámejšie, ostatné fungujú ako doplňujúce aktivity. K najpríťažlivejším patria architektonické diela historických slohov (renesancia, barok; napr. Dóm sv. Alžbety v Košiciach), modernej architektúry (napr. Eifellova veža v Paríži), ale i rôzne úžitkové stavby ako samostatné objekty alebo sústredené do určítých komprexov. Predmetom záujmu je taktiež ich sochárska, maliarska a rezbárska výzdoba.
• Kultúrne zariadenia; kultúrne, športové a iné akcie – Kultúrne zariadenia tvoria súbor aktivít, väčšina z nich vystupuje ako doplnok iných pamiatok. Podľa typu sa delia na zariadenia, ktoré sústreďujú zbierky rôzneho druhu ako múzeá (napr. múzeum Prado v Madride), galérie (snáď najznámejšia je galéria Louvre v Paríži), knižnice,... a zariadenia, ktorých prostredníctvom sa realizujú kultúrne a iné akcie, ako sú napr. divadelné predstavenie, opery (La Scala v Miláne, budova opery v Sydney), hudobné festivaly, slávnosti, kongresy, výstavy, náboženské slávnosti a púte (pútnicke miesta: Lurdy vo Francúzsku, Fatima v Portugalsku).
• Športové a zábavné zariadenia a akcie – Olympijské hry, svetové alebo regionálne majstrovstvá rôznych športov (najmä vo futbale a hokeji) sústreďujú sa do miest konania obrovský počet divákov. Radia sa k nim aj tradičné karnevaly (najznámejšie sú karneval v Rio de Janeiro a benátsky karneval), býčie zápasy v Španielsku,... V cestovnom ruchu si svoje miesto tiež udržujú rôzne zábavné parky (Prater vo Viedni, Tivoli v Kodani, Disneyland na Floride v USA).

3. Realizačné predpoklady v cestovnom ruchu

• Najvýznamnejším realizačným predpokladom cestovného ruchu je doprava. Doprava umožňuje realizovať cestovný ruch tým, že zaisťuje prepravu účastníkov cestovného ruchu. Cestovný ruch kladie na dopravu vysoké požiadavky ako kapacita, bezpečnosť, rýchlosť. V cestovnom ruchu sa uplatňuje cestná, železničná, letecká a vodná doprava.
• Materiálno-technická základňa cestovného ruchu vytvára predpoklady na všestranné zabezpečenie pobytu účastníka cestovného ruchu, zahŕňa ubytovacie, stravovacie zariadenia, sieť obchodov a služieb, požičovne, osobné horské dopravné zariadenia (lanovky, vleky), športovo-technickú a kultúrnu vybavenosť a iné. 

Pozitíva a negatíva cestovného ruchu 

Cestovný ruch a životné prostredie

Hlavný význam pre cestovný ruch majú prírodné zložky životného prostredia a to voda, ovzdušie, raslinstvo a živočíšstvo.

• Cestovný ruch a voda – Vodu využívajú účastnici cestovného ruchu na kúpanie, vodné športy, pri kúpeľnej starostlivosti, pri dodržiavaní osobnej hygieny a pri dopĺňaní biologických zásob.
• Cestovný ruch a ovzdušie – Vytvára podmienky pre všetky aktivity účastníkov cestovného ruchu. Tieto podmienky by preto mali byť priaznivé, lebo návŠtevník väčšinou odcházda z prostredia miest a priemyslu do prírody a čistého ovzdušia.
• Cestovný ruch a flóra – Je objektom záujmu účastnikov cestovného ruchu pre samotnú krásu a estetické pôsobenie na človeka, zároveň produkuje kyslík, čím má človek možnosť rýchlejšej regenerácie.
• Cestovný ruch a fauna – Je osobitným objekom záujmu cestovné ruchu. Je spojená s poľovníctvom, rybárstvom, ale aj poznávaním prírodných rezervácií a ZOO.

Zásahy

Zásahy človeka do životného prostredia majú svoje pozitíva a negatíva.

• Pozitíva – Kvalifikované úpravy životného prostredia tak, aby sa umožnil účastníkom cestovného ruchu pobyt a aktivita, napr. úprava a vybudovanie vysokohorských chodníkov, lyžiarských tratí a sprístupňovanie jaskýň.
• Negatíva – Vedomé aj nevedomé porušovanie zákonitostí ekológie, ktoré môže mať až katastrofické následky: všetky druhy odpadov, ktoré sú produkované cestovným ruchom, negatívne pôsobenie dopravných prostriedkov, negatívne dôsledky možného pohybu návštevníkov mimo vyznačených trás, podnikatelia, ktorí niekedy nerešpektujú zákony a predpisy.

Cestovný ruch v číslach

Účel návštevy turistov:

1. rekreácia a dovolenka – 53%
2. návšteva priateľov a rodín, zdravotné a náboženské cesty – 27%
3. obchodný a pracovný – 13%
4. iné – 7% 

Počet zahraničných turistov podľa svetadielov

1. Európa spoločne s celým Ruskom – 600 mil.
2. Ázia, Austrália a Oceánia – 300 mil.
3. Amerika – 200 mil.
4. Afrika – 60 mil.
5. Stredný východ (Arabský polostrov, Egypt, Líbya) – 55 mil. 

Najnavštevovanejšie štáty podľa počtu turistov:

1. Francúzsko – 87 mil.
2. Španielsko – 82 mil.
3. USA – 77 mil.
4. Čína – 61 mil.
5. Taliansko – 58 mil.
6. Mexiko – 39 mil.
7. Spojené kráľovstvo – 38 mil.
8. Turecko – 38 mil.
9. Nemecko – 38 mil.
10. Thajsko – 35. mil 

POZNÁMKA: Referát mi bol daný na študovanie na Geografickú olympiádu v roku 2018 mojím vtedajším učiteľom GEO, čiže niektoré informácie môžu byť už zastarené.