Chemické zloženie zemskej kôry

Prírodné vedy » Geografia

Autor: miruska (19)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 07.03.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 339 slov
Počet zobrazení: 734
Tlačení: 101
Uložení: 91

Chemické zloženie zemskej kôry

Z chemického hľadiska delíme prvky y zemskej kôre na makroelementymikroelementy.

Makroelementy – sú prvky zastúpené v zemskej kôre viac ako jedným klarkom t.j. viac ako hmotnostným percentom.

Povahu makroelementov má len osem chemických prvkov, tvoria 97,85 % horninovej časti zemskej kôry (do hĺbky 16 km). Najčastejšími minerálmi sú zlúčeniny prvkov (O – kyslík, Si - kremík, Al – hliník) – kremičitany a hlinitokremičitany. Tieto minerály sa podieľajú na stavbe zemskej kôry až 75 %. Oxidy tvoria 17 %, z toho kremeň 12 %, vápence 2 %, ...

Mikroelementy – H – vodík 0,88 %, Ti – titán 0,58, Cl – chlór 0,19 % ....

Horninové zloženie zemskej kôry

Zemská kôra je budovaná horninami. Horniny sú neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov, napr. žula (granit) je zložená z kremeňa, živcov a sľúd.

Horniny rozdeľujem podľa pôvodu a spôsobu vzniku na:

  1. magmatické (vyvreté) – magmatity,
  2. sedimentárne (usadené) – sedimenty,
  3. metamorfované (premenené) – metamorfity.

Na stavbe zemskej kôry sa podieľajú magmatické horniny asi 95 % a sedimentárne horniny 5 % (metamorfované horniny sú priradené k horninám, z ktorých vznikli).

MAGMATICKÉ HORNINY -  vznikajú kryštalizáciou kremičitanovej taveniny s obsahom plynov

a pár – magmy alebo lávy v rôznych častiach zemskej kôry.

Rozdeľujeme ich:

- podľa miesta vzniku – na hlbinné (intruzívne), žilné (podpovrchové), a výlevné (efúzne)

- podľa veku – na mladšie (neovulkanity) a staršie (paleovulkanity)

- podľa chemického a mineralogického zloženia – na kyslé (žila, ryolit – nad 65 % SiO2),

neutrálne (diorit, andezit – 52 – 65 % SiO2), bázické (gabro, čadič – 42 – 52 % SiO2),

ultrabázické (peridotit pod 42 % SiO2).

SEDIMENTÁRNE HORNINY– vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných

starších hornín (vyvretých, premenených, usadených).

Proces vzniku usadených hornín:

  1. zvetrávanie – rozpad a rozklad hornín (mechanické, chemické a biologické)
  2. transport – premiestňovanie a triedenie úlomkov
  3. sedimentácia unášaných úlomkov (štrk, piesok, hlina, spraš), vyzrážanie z vodných

roztokov (travertín, dolomit)

  1. diagenéza – spevňovanie sedimentov (pieskovce, zlepence).

Podľa spôsobu vzniku a povahy materiálu ich delíme na:

- úlomkovité (klasické), spevnené (zlepenec, pieskovec, kremenec, ílovec), nespevnené  

(štrk, piesok, hlina, spraš, íl), chemické (travertín, krieda, bauxit),  biogénne  (vápenec,

dolomit, rašelina, uhlie).

METAMORFOVANÉ HORNINYvznikajú premenou vyvretých a usadených hornín v hĺbkach

zemskej kôry (vysoká teplota a tlak – mramor.)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu