Pedosféra – Základné poznatky o pedosfére

Pedosféra

Základné poznatky o pedosfére

Pedosféra - geosféra (pôdny obal Zeme).

- najmladšia zložka fyzicko-geografickej sféry – vytvorila sa až potom, keď organizmy

osídlili vrchnú vrstvu zvetralín na súši a vstúpili s nimi do súčinnosti.

Pôda -živý prírodný útvar, ktorý vznikol:

- zo zvetralinového plášťa (premenou vrchnej časti litosféry)

- pôsobením pôdotvorných činiteľov (materská hornina, teploty a zrážky,

živé organizmy, georeliéf, podpovrchové vody, vplyv človeka a čas t.j. dĺžka vývoja

pôdy na danom mieste).

Pedológia  (pôdoznalectvo) - sa zaoberá štúdiom pôd.

Pedogeografia – skúma rozšírenie pôd, vzťah pôd a ostatných zložiek krajiny, úlohu pôd

v krajine.

Pôda

Ľubovoľná časť (výrez) pedosféry od jej povrchu po materskú horninu (substrát).

Pôdotvorné činitele (faktory) – ovplyvňujú vznik a vlastnosti pôd:

- horniny – z nich sa tvorí najväčšia časť pôdnej hmoty,

- klíma – (teploty a zrážky) – ovplyvňujú teplotné a vodnépomerypôd a tým aj pôdne

procesy,

- georeliéf – určuje orientáciu voči Slnku, sklonom rýchlosť odnosu pôdnych častíc,

- rastlinstvo a živočíšstvo – akoby oživujúpôdnuhmotu a po odumretí z nich - humus

- voda – celoročne, alebo občas premokrujúpôdy

- človek – stále viac pôsobínapôdupriamo, alebo nepriamo.

- osobitný faktor – čas – dĺžka vývoja pôdy na danom mieste

Funkcie pedosféry :

- základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve,

- pôda ovplyvňuje hydrologické pomery (zadržiava vodu a vytvára zásoby podzemnej

vody),

- pôda s vegetačným krytom sa podieľa na stálej regenerácii ovzdušia.

Pôdne horizonty - vrstvy, ktoré sa odlišujú svojimi vlastnosťami a farbou.

- vidieť na pôdnom profile (rez pôdou kolmý na povrch Zeme).

- na ich označenie sa používajú písmená A, B, C.

- na základe usporiadania pôdnych horizontov sa určujú pôdne typy.

pôdne horizonty :

A – organický (humusový)

– v stepiach - pokryvný humus

- v lese – opad lístia v rôznom štádiu rozkladu

- v kosodrevine – opad ihličia

B – obohatený(iluviálny)

- horizont vnútropôdneho zvetrávania – tvorba druhotného ílu

- uvoľňovanie Fe – sfarbuje horizont

C – materskáhornina -  pôdotvorný substrát

D – podložnáhornina – neposkytuje materiál pre pôdu, ale pôdu ovplyvňuje

Zloženie pôd

Pôdu tvoria živé a neživé zložky.

Živé zložky – rastlinné a živočíšne organizmy - edafón

Neživé zložky - organické (humus)

- anorganické – pevné – minerálne a horninové častice ,

- kvapalné – pôdna voda,

- plynné – pôdny vzduch

Vlastnosti pôdy:

FYZIKÁLNE – zrnitosť (textúra) a štruktúra pôdy

CHEMICKÉ – reakcia pôdy (neutrálna, kyslá, zásaditá), sorpčný komplex pôdy

BIOLOGICKÉ – úrodnosť pôdy (prirodzená a kultúrna)

FYZIKÁLNE VLASTNOSTI

1. Zrnitosť– najdôležitejšia fyzikálna vlastnosť pôdy

- pomerné zastúpenie čiastočiek z jednotlivých kategórií zrnitosti – nad 2 mm – skelet

- do 2 mm – jemnozem - íl, prach, prachový piesok, piesok

- zrnitosť pôd určuje pôdne druhy:

- pôdy ľahké – piesočnaté,

- pôdy stredne ťažké - hlinité

- pôdy ťažké -  ílovité

V horských oblastiach významnú zložku tvorí pôdny skelet (slabo, stredne a silno skeletnaté

pôdy).

1. Štruktúra pôdy - jej schopnosť zhlukovať alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty

(zhluky rôznej veľkosti), t.j. schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné

podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas

celého vegetačného obdobia.

- najcennejšia je drobnohrudková štruktúra.

CHEMICKÉ VLASTNOSTI

Reakcia pôdy

- vyjadruje chemický stav pôdy a tým aj jej úrodnosti.

- určuje sa z pôdneho roztoku na základe prítomnosti voľných iónov H ⁺ a OH ^-.

- môže nadobúdať hodnoty: neutrálna (pH okolo 7),

- kyslá (pH pod 7),

- zásaditá (pH nad 7).

Sorpčný (pútací) komplex pôdy – chráni rastlinné živiny (N – dusík, Ca – vápnik,

Mg – horčík, K – draslík, P – fosfor, S – síra) pred vyplavením vodou

BIOLOGICKÁ VLASTNOSŤ

– úrodnosť pôdy - najcennejšia vlastnosť pôdy.

- schopnosť poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojovať ich

požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia.

- prirodzená úrodnosť – bez zásahu človeka

- kultúrna úrodnosť– vznikla kultiváciou (obrábaním, hnojením) prirodzených pôd

poľnohospodárske pôdy.

Humus - organická neživá zložka pôdy.

- vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov.

- podstatnú časť tvorí C – uhlík a N – dusík.

- podmieňuje hlavne úrodnosť pôdy.