Národné parky sveta

Prírodné vedy » Geografia

Autor: kajuska2107
Typ práce: Referát
Dátum: 29.05.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 612 slov
Počet zobrazení: 26 796
Tlačení: 853
Uložení: 798
1.NÁRODNÉ PARKY SEVERNEJ AMERIKY

1.1 DENALI
Národný park Denali (Denali National Park and Preserve) sa nachádza vo vnútrozemí Aljašky a zahŕňa Mount McKinley (Denali), najvyššiu horu Severnej Ameriky. Park má spolu s okolitou chránenou oblasťou rozlohu 24 585 km2. Slovo „Denali“ znamená v pôvodnom athabaskom jazyku „veľký“ a vzťahuje sa na horu, v súčasnosti známu skôr ako Mount McKinley. Bola takto pomenovaná v roku 1897 podľa 25. prezidenta USA Williama McKinley a to aj napriek tomu, že sám McKinley nemá s touto oblasťou nič spoločné. Už od založenia parku bol jeho názov, Národný park Mount McKinley, predmetom kritiky miestnych obyvateľov. 2. decembra 1980 boli Národný park Mount McKinley a chránená oblasť Denali spojené do Národného parku Denali. V tomto čase tiež aljašská rada pre geografické názvy zmenila názov hory späť na Denali a to aj napriek tomu, že rada pre geografické názvy USA zachováva názov Mount McKinley.Aj keď park nesie meno Denali, pôvodne bol založený kvôli ochrane živočíchov žijúcich v tejto oblasti a nie kvôli rovnomennej hore.V Denali žijú mnohé aljašské vtáky a cicavce. V parku žijú stáda karibu, losy, horské ovce, medvede grizly, vlky, rysy, bobri, lasičky, zajace a lumíky. Vtáčiu faunu reprezentujú vrany a straky.  

1.2 YELLOWSTONE
Yellowstonský národný park je americký národný park, ktorý sa nachádza v štátoch Wyoming, Montana a Idaho. Je to najstarší národný park na svete a rozprestiera sa na rozlohe 8 980 km², z väčšej časti na severozápade štátu Wyoming. Bol založený roku 1872 Theodorom Roosveltom, ktorý sa zameral na ochranu prírodného bohatstva. Zaslúžil sa o vznik piatich národných parkov.Na ploche 9 000 kilometrov štvorcových sa nachádzajú travertínové kaskády, unikátne gejzíry, ktorých je tu viac ako 200, pričom veľmi známi je Starý Mohamedán, objavujúci sa každých 28 minút. Ďalej sa tu nachádzajú bublajúce potôčiky a horské žriedla, ktoré dokazujú sopečný pôvod, ale aj nádherná horská krajina a bohatstvo divokej zvery, z ktorej spomeňme Losa Amerického, Jeleňa Wabi a vo vyšších polohách voľne žijúce Ovce Hruborohé. Pre turistov nie je prekvapením, keď sa ako príčina zablokovanej cesty ukáže práve los, medveď alebo bizóny.

Horské pásmo Severných Skalnatých hôr ( Northern Rocky Mountains), nazývaných tiež „Koruna kontinentu“, sa tiahne od kanadských hraníc až k prameňom riek Yellowstone a Madison ( teda zhruba k hraniciam národného parku). Zhruba pred 15 000 rokmi sem prišli kočovní lovci a zberači. Keď sem na sklonku 18. storočia dorazili bieli cestovatelia, žili tu príslušníci severoamerického indiánskeho kmeňa Siksika, Šošoni a prérijoví Indiáni. 

1.3 GRAND CANYONVeľký kaňon má výstižné pomenovanie: Svojou dĺžkou 445 km, hĺbkou 1,6 km a šírkou 30 km je najväčším kaňonom na Zemi. Roklina sa začala formovať pred 10 miliónmi rokov, v čase keď Pacifická doska narazila na Severoamerickú a potopila sa pod ňu. Keď sa vztýčili Skalisté hory, rieka Colorado sa valila dolu svahom a čoskoro vyhĺbila žľab, ktorý prerástol do obrovského kaňonu.Súčasní návštevníci kaňonu môžu vidieť takmer polovicu geologickej histórie Zeme. Rovnomerný tok rieky poodhalil vrstvy hornín. Spodné vrstvy sú staré až 1,7 miliardy rokov a vrchné sú omnoho mladšie, ich vek sa odhaduje na 225 miliónov rokov (staré horniny sú na povrchu v dôsledku erózie ). V niektorých horninových vrstvách sa nachádzajú skameneliny – zachované pozostatky rastlín a živočíchov z doby, keď sa začal ukladať sediment – rozprávajú tak legendu o území, ktoré sa zmenilo z horúceho a plytkého oceánu na pustú, vyprahnutú púšť.Veľký kaňon je v súčasnosti národným parkom, v ktorom žijú pôvodní domorodí obyvatelia Ameriky, kmeň Havasupaiov. Zaujímavosťou územia, ktoré im patrí je vodopád, o ktorom sa hovorí, že má liečivú silu. Svahy kaňonu sa delia na tri pásma: najnižšia polopúštna oblasť, stredná oblasť s dubmi a najvyššiu zónu tvoria ihličnaté lesy. Život rastlín sa mení podľa stien kaňonu od tropického na dne po subarktický okolo okrajov. 

1.4 HAWAII VOLCANOES
Úžasné sopky, prúdy rozpálenej lávy a pariace sa more, to sú znaky národného parku Hawaii Volcanoes, ktorý sa nachádza na Havajských ostrovoch patriacich USA. Zaujímavosťou tohto parku je možnosť sledovania erupcií bez enormného rizika.Má rozlohu 1000 km2 a patria k nemu dve činné sopky. Najvyšším bodom je sopka Mauna Kea vysoká 4201m a druhá sopka je Kilauea. Kry a lúky na úbočí striedajú vyššie dažďové lesy so stromami 30m vysokými a 2.5m fialovými rastlinami. SV zóna- džungľa a na SZ polopúštna savana. V oblasti nie sú žiadne pôvodné veľké zvieratá, ale pôvodnými zvieratami sú napr. Havajská hus nene a druh netopiera Leasarius, ktoré prežili ekologickú nerovnováhu spôsobenú zavlečením cudzích druhov. Najvzácnejšie zvieratá sú: bernikly a mnohé druhy vtákov mamovitých. 

2.
NÁRODNÉ PARKY JUŽNEJ AMERIKY

2.1 CANAIMA
Národný park Canaima je  jedna z geologicky najstarších oblastí sveta – nad pralesy a savany Gran Sabana, ktoré sú jedným z najpozoruhodnejších miest na našej planéte, kde z bujnej tropickej vegetácie vyčnievajú až tritisícmetrové zrázy mohutných stolových hôr zvaných tepuis. V národnom parku o výmere cca 30 000 km2, ktorý bol vyhlásený v roku 1962 a v súčasnosti je zaradený do zoznamu Svetového prírodného dedičstva, sa nachádza celkovo viac než 100 tepuí. Najrozľahlejšou z nich je Auyán tepuí, známa 979 metrov vysokým vodopádom Salto Angel (Pemónsky Churún - merú) na riečke Chirún, ktorý je bezkonkurenčne najvyšším vodopádom sveta. Vzhľadom na charakter tunajšej klímy sa však doteraz nájdené endemické druhy obmedzujú len na hmyz a niektoré obojživelníky. Všetky stolové hory sú budované ružovými kvarcitmi, kremennými pieskovcami a kvarcitovými konglomerátmi proterozoického veku, ktoré pomiestne prerážajú diabasové a doleritové žily. Na často viac než 400 metrov vysokých hranách stolových hôr však možno len kde - tu vidieť nejaký vodopád.  Na území parku Canaima žijú v malých komunitách indiáni kmeňa Pemon.

2.2 GALAPÁGYNárodný park Galapágy patrí k zoologicky najcennejším oblastiam na svete. UNESCO ho v roku 1978 vyhlásilo za prírodné dedičstvo ľudstva. Zaberá 13 väčších a 6 menších ostrovov, ktoré ležia na rovníku, asi 950 km na západ od pobrežia Južnej Ameriky a administratívne patrí Ekvádoru. Pevninová časť tohto národného parku má rozlohu 8 006 km2,ale patrí k nemu aj rozľahlá oblasť pobrežných vôd väčšiny ostrov.Vznikol v roku 1936 ako výsledok medzinárodnej spolupráce ochrancov prírody. Hlavným koordinátorom výskumu Galapág je Výskumná stanica Charlesa Darwina, ktorá sídli na ostrove Santa Cruz. Väčšina galapážskych ostrovov je sopečného pôvodu. Na niektorých sa vyskytujú sopky, ktorých explózie významne formujú charakter reliéfu, ale aj vegetačného krytu.Najvýznamnejšou prírodnou zvláštnosťou národného parku Gapagágy je svojrázny živočíšny svet. K jeho zachovaniu prispela osobitná geografická poloha súostrovia vo vzťahu k studenému morskému južnému prúdu, ale tiež absancia kontaktov medzi suchozemnými živočíchmi rozšírenými na jednotlivých ostrovoch.Medzi najcennejšie druhy živočíchov voľne žijúcich na územi národného parku Galapágy patrí korytnačka slonia, leguán morský, leguán suchozemský, tučniak teplomilný, kormorán galapážsky, albatros galapážsky a rôzne druhy piniek.

2.3 IGUACUNárodný park Iguacu o veľkosti 185 000 hektárov hraničí s Argentínov a Uruguajom. Park bol založený 10 januára 1939 a neskôr bol uznaný UNESCO-m ako Prírodné Dedičstvo. Dnes obsahuje jednu z najväčších Juhoamerických lesných rezerv a je zaradený v štátnom programe na obnovu prírodných zdrojov krajiny. Hlavná vegetácia sú dažďové lesy a jeďle Araucária, spolu s palmami caviúna, lesných porastov a mnoho ďalších. Hlavnou atrakciou parku sú vodopády Iguacú. Vodpády Iguacú sa nachádzajú na rieke Iguacú, ktorá tečie zo západu na východ 1320 km a je prirodzenou hranicou medzi Argentínou a Brazíliou pri meste Foz do Iguacú na Argentínskej strane. Pätnásť kilometrov predtým, ako sa stretáva s riekou Paraná, padá vodopád Iguacú 82 m dolu, pozostávajúci z asi 150-300 kaskád a s prietokom 1500 kubických metrov za sekundu. Už po stáročia žije v povodí tejto rieky indiánsky kmeň Caiangangue. Vopodády Iguacú boli objavené 31. januára 1542 španielskym navigátorom a kolonizátorom Alvarom Nuñesom Cabezom de Vaca. V roku 1986 sa vodopády Iguacú zaradili do pamiatok Prírodného Dedičstva vytvorené UNESCOm.

2.4 LOS GLACIERESLos Glaciares (po španielsky doslova „Ľadovce") je národný park v argentínskej časti Patagónie (provincia Santa Cruz). Pokrýva plochu od asi 6000 km² a od r. 1981 je zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Národný park pozostáva v podstate z troch veľkých ľadovcov (Perito Moreno, Uppsala a Viedma) a niekoľkých menších. Tieto ústia do dvoch jazier, Lago Argentino a Lago Viedma, ktoré ležia v národnom parku iba čiastočne. Hraničí s národným parkom Torres del Paine na čilskej strane. Los Glaciares je miestom medzinárodného turistického ruchu a je hojne navštevované. Východiskovým bodom je malé mesto El Calafate ležiace pri Lago Argentino, ako aj ešte mladá dedina EL Chaltén. V severnej časti parku sú žulové vrchy Cerro Fitz Roy a Cerro Torre, ktoré tvoria pre turistov a horolezcov zaujímavý cieľ. 

3.
NÁRODNÉ PARKY EURÓPY

3.1 SAREK
národnom parku Sarek ja cez 100 ľadovcov a šesť z desiatich hôr Švédska presahujúcich 200 m. Sarek sa nachádza v oblasti obývanej Laponcami. Ihličnaté lesy siahajú len do malej nadmorskej výšky a prakticky celé jadro národné parku tvoria alpínske lúky. Najbežnejšími stromami sú brezy, jasene, čerešňa vtáčia a rôzne druhy vŕb. V podraste a na lúkach rastie veľké množstvo druhov kvetov a do najvyšších výšok stúpa iskerník ľadovcový. Najčastejšie pozorovanými cicavcami sú soby a s trochou šťastia polárne líšky. Počas "lumíkových rokov" je takmer nemožné prehliadnuť tieto malé hlodavce. Občas možno pozorovať medveďa kŕmiaceho sa rastlinami alebo líšku hrdzavú snoriacu v mokradiach. Niekedy sa podarí celé hodiny pozorovať losy na púti z mokradí do kopcov. Typickými vtákmi tejto oblasti sú kulíky zlaté, kulíky vrchovské, pomorníky dlhochvosté a snehule. K najčastejším dravcom patrí myšiak severský a sokol kobec. 

3.2 VYSOKÉ TAURY
Národný park Vysoké Taury je najväčší národný park Rakúska. Srdce 1187 km štvorcových národného parku Hohe Tauern tvorí alpský prales s horami, ľadovcami, vodopádmi, údoliami a flórou a faunou horských masívov. Nachádza sa tu aj najvyšší vrch Rakúska Grossglockner- 3797m. V parku sú všetky najchareakteristickejší zástupcovia álp. Z fauny sú to kozorožce, kamzíky a svište, z flóry horce, rododendróny, sasanky. 

3.3 GRAN PARADISO
Tento národný park je najstarším národným parkom na území Talianska (založený v roku 1922) a jeho názov je naozaj výstižný - Veľký raj. Korunou tohto horstva je rovnomenný vrchol Gran Paradiso, ktorý sa v bielom šate týči až do výšky 4061 m a patrí medzi najľahšie štvortisícovky v Alpách. Tradiční zástupcovia tunajšej fauny sú kozorožce, svište a kamzíky.

4. NÁRODNÉ PARKY AFRIKY

4.1 SERENGETI
Serengeti v preklade znamená Obrovské planiny. Jeho rozloha je 14 763 km2 a siaha až ku hraniciam s Keňou.Leží medzi Viktóriinym jazerom a rezerváciou Masai Mara v Keni.  Serengeti je považované za najlepší národný park v Afrike. Túto planinu obýva asi 35 druhov zvierat, vrátane divých včiel, zebier, gaziel, gepardov a levov, ktoré migrujú po veľkolepom parku. Rozsiahle zastúpenie tu má aj vtáčia ríša. Najvhodnejším obdobím pre pozorovanie migrácie stád je od novembra do mája. 

4.2 TSAVO
Národný park Tsavo sa nachádza na území Kene. Delí sa na dve časti – Tsavo Ost a West. Väčšou časťou je Tsavo Ost, nachádza sa severovýchodne od Mombasy, Tsavo West sa tiahne pozdĺž hraníc s Tanzániou. Park je známy hlavne stádami červených slonov. Ich koža je sfarbená do červena kvôli červenému piesku, ktorý sa nachádza v parku. Okrem toho tu žije ďalších 50 druhov cicavcov a 400 druhov vtáctva.

4.3 AMBOSELINárodný park Amboseli, názov znamená v masajčine „Miesto vody“. Chránené územie 135 km od Nairobi, známe zastúpením rozmanitých biotopov, vrátane slanej polopúšte a bujne zelených bažín. Je súčasťou medzinárodnej siete biosférických rezervácií. Jedinečnosť územia spoznala už britská koloniálna správa (prvá ochrana vyhlásená 1899). Rozlohou malé územie, ale veľmi fotogenické. Pýchou rezervácie sú slonie stáda na pozadí zasneženého Kilimandžára. Je tu najväčšia šanca vidieť nosorožcov, slony, zebry, 400 vtáčích druhov, žirafy či impaly, ale je tu málo veľkých šeliem. Máte aj možnosť zoznámiť sa zblízka s kultúrou hrdých Masajov. V roku 2005 rozhodlo ministerstvo pre turistiku a ochranu prírody, že štatút národného parku sa zmení na národnú rezerváciu, čo v praxi znamená, že administrácia parku vrátane príjmov prejde z celoštátnej Kenya Wildlife Service (KWS) na radu okresu Olkejuado, ktorá združuje miestne masajské spoločenstvo. 

4.4 VIKTORIA FALLS
V národnom parku Viktoria Falls v Afrike, presnejšie na hraniciach Zambie a Zimbabwe sa nachádza jeden z divov sveta a zároveň adrenalínový raj. Viktóriine vodopády sú považované za jedny z najkrajších a najmohutnejších na svete. Viktoriine vodopády pozostávajú z piatich hlavných vodopádov. Boli objavené v roku 1855 anglickým cestovateľom Davidom Livingstone-om. Vodopády sú široké 1700 metrov, voda padá do hĺbky cca 128 metrov. 

4.5 KRUGER
Krugerský národný park je perlou medzi obrovským množstvom prírodných chránených rezervácii v Juhoafrickej republike.Nachádzajú sa tu tieto druhy cicavcov: slon, lev, byvol, nosorožec a hroch. Ďalej sa v parku vyskytuje veľké množstvo krokodílov, divých psov, žiráf, pakoňov, antilop, opíc, zebier a množstvo vzácnych druhov vtákov.

5.
NÁRODNÉ PARKY ÁZIE

5.1 SAGARMATHA
Národný park Sagarmatha vznikol v júli 1976 na severe centrálnej časti Nepálskeho kráľovstva na území s rozlohou 1127 km2. Leží v nadmorskej výške 2 800 - 8 848 metrov. Územie národného parku Sagarmatha je cenné majmä ako oblasť s výrazným zoradením výškových vegetačných stupňov. Najvyššie časti národného parku zaberá vysokohorská púšť a ľadovce.

5.2 FUDŽI-HAKONE-IZUTento národný park pozostáva z troch samostatných častí: Fudži-san, posvätná hora Japoncov, tvorí severnú časť parku. Samotná Fudži, vysoká 3 776 m, predstavuje samostatný kužeľovitý stratovulkán. Obklopená je piatimi jazerami, ktoré vznikli prehradením údolí lávovými prúdmi. Hakone-jama je veľkou starou kalderou s mladším kužeľom sopky Kami-jama (1438 m) uprostred. Juhozápadná časť kaldery je vyplnená jazerom Ašino-ko, od ktorého je nádherný pohľad na Fudži. V oblasti Hakone sa nachádza množstvo horúcich prameňov, fumarol a ďalších známok sopečnej aktivity. V zime tu môžete vidieť japonské snežné opice (Macaca fuscata) ohrievajúce sa v horúcich žriedlach. Oblasť Izu je tvorená polostrovom Izu a Siedmymi ostrovmi Izu (Izu Šičito). V strednej časti poloostrova Izu sa nachádza pohorie Amagi so zvyškami zachovaných pralesov. Celé pohorie ponúka nádherné výhľady. Pozdĺž pobrežia poloostrova sa nachádza viacero horúcich prameňov. Na ostrovoch môžete nájsť subtropické rastlinstvo. 

6.
NÁRODNÉ PARKY AUSTRÁLIE A OCEÁNIE

6.1 ULURU-KATA TJUTA
Národný park v púštnej oblasti Severného teritória s dvomi obrovskými monolitmi, posvätné územie domorodcov; prehistorické maľby na skalných monolitoch Ulurusú-turistická atrakcia a  vyčnievajú nad savanami s červenou hlinou. Najznámejší monolit sa volá Uluru alebo Ayersova skala. Meria síce iba 340 metrov, ale jeho obvod je až 10 kilometrov. Nachádza sa juhozápadne od Alice Springs v Národnom parku Uluru Kata Tjuta. Pre domorodé obyvateľstvo je Uluru posvätným miestom.   

6.2 KAKADU
Národný park Kakadu leží na území Austrálie. Má významné postavenie medzi národnými parkami, keďže ho spravujú pôvodní austrálski domorodci - Aborigéni. Národný park sa pýši nádhernými riekami South Alligator, West Alligator, East Alligator, Wildman a Yellow River. Medzi najvzácnejšie zvieratá, ktoré tu odpradávna žijú patria: krokodíly, papagáje kakadu, kormorány, pelikány, kengury, bandikuty.Územie národného parku je bohaté na umelecké výtvory Aborigénov. 

6.3 EGMONT
Územie národného parku Egmont National Park sa skladá výhradne z príkrych svahovobrovskej hory Mount Taranaki. Táto kužeľovitá sopka sa v roku 1900, kedy bol národný park založený, nazývala Mount Egmont. Národný park má zhruba kruhový tvar s rozlohou okolo 33 500 ha na západe Severného ostrova. Snehom pokrytá hora je zo všetkých strán obklopená rovinnou krajinou. Prevládajúce vetry často prinášajú do národného parku dážď, preto je táto oblasť najvlhkejšou časťou ostrova. Vysoké ročné dažďové zrážky podporujú rast bujnej vegetácie dažďového lesa mierneho pásma.Národný park Egmont ponúka 320km turistických chodníkov a trás, horský les,vulkanické vyvreniny, horské pramene a vodopády, stráne s vysokohorskými bylinkami a panoramatické výhľady z vrcholov.  

6.4 FIORDLANDNa juhozápadnom pobreží Južného ostrova sa nachádza najväčší národný park Novéo Zélandu – Fiordland National Park, ktorého rozloha je 1 200 000 ha. Názov tohto národného parku pochádza z množstva zaplavených údolí a jazier, ktoré v tejto krajine vznikli činnosťou ľadovcov. Niekoľko ľadovcov  ešte stále existuje v pohorí Darryn Mountains v severnej časti tohto ohromného národného parku. V Národnom parku Fiordland existuje iba jedna verejná diaľnica, avšak návštevníci môžu využiť jednu z troch dobre vyznačených ciest na pešiu túru a kochať sa úžasnou scenériou vysokých žulových vrchov, územím s príkrymi svahmi a ukľudňujúcimi fjordami. V bukových lesoch je možné pozorovať množstvo druhov vtáctva. Vo vodách tohto parku je takisto možné pozorovať morské cicavce vrátane delfína skákavého, tuleňa medvedieho a kosatky dravej.

Zdroj: Google, wikipedia, skrz, zoznam
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu