Hydrosféra

Hydrosféra

– vodný obal Zeme: voda v oceánoch a na pevnine sústredená v riekach,jazerách,ľadovcoch,atmosfére a podpovrchová voda : voda v pôde, podzemná voda

– obeh vody: výpar, prenos vodných pár v atmosfére, ich kondenzácia a vznik zrážok, povrchových a podpovrchový odtok, celkové množstvo vody,ktoré sa podiel na obehu vody na Zemi je asi 525 000 km3

– obehom vody medzi jednotlivými zložkami hydrosféry prebieha proces látkovej a energetickej výmeny

Svetový oceán

– voda sústredená v oceánoch a moriach tvorí súvislý obal Zeme a vytvára svetový oceán,

– pre svoju vysokú tepelnú kapacitu je obrovským akumulátorom tepla, (10mvrstva vody oceánu absorbuje viac tepelnej energie ako celá atmosféra )

– delí sa na oceány: Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán, Južný oceán,

–more je časťou oceánu, rozdeľujú sa na okrajové, medziostrovné, vnútrozemské,

Reliéf dna oceánov morí

– rozdeľujeme ho na tri typy: podmorské okraje pevnín (šelf, pevninový svah,úpätie)

šelf – rovná plocha skláňajúca sa od pobrežnej čiary do hĺbky 200m, pevninový

svah – výrazný stupeň, ktorý lemuje šelf, úpätie nadväzuje na pevninový svaha končí v hĺbke 3 500 – 4 500 m

prechodné oblasti ( hlbokomorské priekopy- úzke zníženiny morského dňa)

vlastné oceánske dno (oceánske panvy, oceánske chrbty )

– dno oceánu tvoria sedimenty: pevninové– prinášané do oceánov riekami, ľadovcami a vetrom,
hlbokomorské – tvorené zvyškami odumretých morských živočíchov,

Teplota morskej vody:- vyznačuje sa pásmovitosťou, pásmo najvyšších teplôt ( 26°C ) sa nachádza
severne od rovníka- vplyv Antarktídy,

Slanosť morskej vody: -salinita – charakteristická vlastnosť morskej vody, priemerná slanosť svetového
oceánu je 35 ‰( 35g soli v 1000 g vody),

– salinitu ovplyvňujú výpar z hladiny,zrážky, prítok riečnej vody,zamŕzanie a
rozmŕzanie vertikálne premiešavanie, horizontálny presun morskej vody,

– najvyššia salinita oblasť subtrópov- výpar prevyšuje zrážky,Červené more-42‰

Pohyby morskej vody: -tri základné druhy vplyvov- a) kozmické vplyvy – príťažlivosť Slnka a Mesiaca,

b) fyzikálnomechanické vplyvy - slnečné žiarenie, cirkulácia vzduchu ,

c) geodynamické vplyvy – tektonické pohyby v zemskej kôre,

– základné pohyby : príliv a odliv, vlnenie (vetrové, príboj, tsunami), prúdy
( povrchové, hlbinné, výstupné, zostupné )

– morské prúdy – teplé – Golfský, Kuro-šio, Brazílsky,
studené - Kanársky,Oja-šio, Labradorský,

– ovplyvňujú podnebie ( Golfký prúd severozápadné pobrežie
Európy, Labradorský prúd východné pobrežie Kanady),

Využitie svetového oceánu: – prírodné bohatstvo– ťažba soli, ropy a zemného plynu,ložiská železa,
mangánu, medi, a iných vzácnych kovov, pitná voda,

– zdroj potravín – morský rybolov, zdroj energie – prílivové elektrárne,

– námorná doprava – Atlantický oceán,

– znečisťovanie svetového oceánu,

Vodstvo na pevnine

Povrchové toky: rieky a potoky- tvoria riečnu sieť, má rôzny tvar- stromovitý, vejárovitý, perovitý...

– vodný tok – prameň, prítok, spád,ústie, dĺžka, povodie, prietok, vodný stav,režim odtoku

povodie – územie,z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu,

rozvodie – hranica medzi povodiami,

hustota riečnej siete povodia – pomer celkovej dĺžky tokov v povodí a plochy povodia,

vodný stav – výška vodnej hladiny v toku nad nulou merného zariadenia,

prietok – množstvo vody, ktoré pretečie profilom rieky za sekundu,

špecifický odtok – množstvo vody, ktoré odtečie z km2 povodia za sekundu,

režim odtoku – zmeny vodného stavu, prietoku,teploty vody v priebehu roka,

V jednotlivých podnebných pásmach majú vodné toky rozdielny vodný režim:

1. rovníkový režim odtoku : vyrovnaný stav s dvoma málo výraznými maximami. Kongo, Amazon,

2. monzúnový režim odtoku : vysoký prietok v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov-
Mekong,

3 snehovo-dažďový režim odtoku sibírskych a kanadských riek : hlavným zdrojo je topiaci sa sneh-
Ob,

4. dažďovo-oceánsky režim odtoku západoeurópskych riek : najväčšie stavy sú koncom zimy- Temža

5. vysokohorský snehovo-dažďový režim odtoku: maximálny prietok má v apríli a v máji – Dunaj

6. snehový režim odtoku nížinných riek východnej Európy:. odtok stúpa od apríla do mája pri tpení snehu, potom prudko klesá, v lete veľa vody stráca s výparom- Volga

7. ľadovcový režim odtoku : maximum je v letných mesiacoch pri topení snehu- Rhôna

Jazerá: prirodzené vodné nádrže,vznikli rúznym spôsobom, podľa toho rozlišujeme: ľadovcové jazerá – Ladožské, tektonické – Bajkal, vulkanické– Titicaca, zmiešaného pôvodu- Veľké kanadské jazerá
Umelé vodné nádrže- využitie povrchovej vody, výroba elektrickej energie, ochrana pred povodňami,doprava, zavlažovanie, chov rýb,( Bratská- Angara, Akosombo- Volta, Asuánska – Níl )

Ľadovce– najväčší zdroj pitnej vody, môžu byť pevninové ( Antarktída, Grónsko ),

horské– nad snežnou čiarou- Kilimandžáro ( 5 200m, )

Podpovrchová voda – pôdna a podzemná ( tvorí súvislú hladinu), minerálne

vody– vody, ktoré obsahujúurčité množstvo rozpustených minerálnych látok- vplyv geologickej stavby a tektoniky územia