Zemský povrch a mapa, kartografia

Zemský povrch a mapa, kartografia

Kartografia – veda, ktorá sa zaoberá zobrazovaním zemského povrchu. Rieši a poskytuje spôsoby zobrazovania objektov a javov reálneho sveta pomocou matematických a grafických metód.

Základné kartografické diela:

Mapa – predstavuje zmenšený, zjednodušený, skreslený obraz zemského povrchu v rovine. Jednotlivé tvary a javy sú zobrazené vo forme mapových značiek a symbolov

Glóbus – zmenšený guľatý model Zeme

Zemský povrch pre potreby mapovania je potrebné zjednodušiť – premietnutím na zjednodušený matematický povrch – topografickú priemetňu, ktorá môže byť rovinná, elipsoidná a guľová

Mierka mapy – číselná M 1: m, kde m je mierkové číslo, ktoré udáva pomer zmenšenia voči skutočnosti /napr. 1:50 000, 1 cm na mape 50 000 cm v skutočnosti = 0,5 km/ alebo grafická.
Mierka glóbusu – udáva pomer dĺžok na glóbuse k dĺžkam na Zemi r:R /R= 6378 km/

Podľa mierky sa mapy rozdeľujú :

– mapy veľkých mierok /1:10 000-1:200 000/- označujú sa aj ako topografické

– mapy stredných mierok /1:200 000-1:1 000 000/

– mapy malých mierok /nad 1:1 000 000/

– plány /menej 1:10 000/

Kartografické zobrazenia – spôsoby, ktorými zobrazujeme zjednodušený povrch Zeme na mapy /prenesenie 3D zemepisnej siete do roviny/. Pri tomto zobrazovaní vzniká určité skreslenie

Mapové projekcie – matematické konštrukcie, ktoré zachovávajú vybrané vlastnosti zemského povrchu /uhly, plochy, dĺžky/

Podľa vlastností kartografických skreslení sa kartografické zobrazenia delia:

– rovnakoplošné /ekvivaletné/

– rovnakouhlé /konformné/

– rovnakodĺžkové /ekvidištančné/

– vyrovnávacie /kompenzačné/

Podľa druhu zobrazovacej plochy sa delia:

– priame – azimutálne – zobrazovacou plochou je rovina, v normálnej polohe sa dotýka pólov, rovnobežky sú sústredné kružnice a poludníky vybiehajú ako úsečky z 1 bodu

– nepriame:

– valcové – zobrazovacou plochou je plášť valca, poludníky sú v normálnej polohe rovnobežné priamky a rovnobežky sú sústavou priamok, ktoré sú rovnobežné s rovníkom a kolmé na obrazy poludníkov

– kužeľové – zobrazovacou plochou je plášť kužeľa, dotyková rovina je v jednoej z vedľajších kružníc, poludníky sú priamky vychádzajúce z obrazu vrchola kužeľa a rovnobežky sa javia ako kruhové oblúky

Obsah mapy

– tvoria ho všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi

– delíme ho na :

– topografický /topos – gr. slovo – miesto/

– základnými zložkami sú:
A/ výškopis – zobrazuje vertikálnu členitosť, základným prvkom je nadmorská výška
/meria sa od hladiny mora/

– čiary spájajúce miesta s rovnakou kladnou nadmorskou výškou – vrstevnice
/izohypsy/

– čiary, ktoré spájajú miesta so zápornou hodnotou nadm.výšky – hĺbnice /izobaty/

– výškový reliéf dopĺňajp výškové kóty, body, tieňovanie

– farebné rozlíšenie – farebná hypsometria

B/ polohopis – zobrazuje horizontálnu členitosť /situáciu/ – tvorí ho súbor bodov, značiek a čiar podľa charakteru daného objektu alebo tvaru zemského povrchu /bodový, líniový alebo plošný charakter/

Výškopis a polohopis tvoria základ všeobecnozemepisných máp, ktoré delíme na fyzické a politicko-administratívne.

– Tematický obsah – tvoria body, čiary, areály a dohovorené značky, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na zemskom povrchu

– mapy s týmto obsahom nazývame tematické alebo špeciálne a delíme ich na fyzickogeografické /geologická, klimatická, pôdnych typov.../, humánnogeografické /mapa hustoty obyvateľstva, miest, dopravy.../ a mapy životného prostredia

Legenda – popis alebo vysvetlivky všetkých značiek a symbolov použitých v mape

Generalizácia obsahu mapy – je zjednodušovanie, zovšeobecňovanie a výber tých prvkov – predmetov, ktoré sú dôležité z hľadiska celkového obsahu mapy. Bohatosť mapy však závisí aj od mierky mapy, čím je mierka väčšia tým je obsah bohatší a naopak.

Doplnkový obsah mapy tvoria rôzne diagramy, grafy, tabuľky, obrázky...

Kartogram – pomocou farby alebo vzoru určuje kvantitu určitého javu na vybraných územiach / napr. hustota obyvateľstva v okresoch/

Kartodiagram – do vybraných územných jednotiek a vkladá diagram, ktorý vyjadruje kvantitu a vnútorným členením aj jeho vlastnosti – čiže kvalitu /percentuálne zastúpenie národnostných skupín na celkovom počte obyvateľstva/