Zemský povrch a mapa, kartografia

Prírodné vedy » Geografia

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 17.02.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 568 slov
Počet zobrazení: 16 542
Tlačení: 961
Uložení: 1 052
Kartografia – veda, ktorá sa zaoberá zobrazovaním zemského povrchu. Rieši a poskytuje spôsoby zobrazovania objektov a javov reálneho sveta pomocou matematických a grafických metód.
Základné kartografické diela:
Mapa – predstavuje zmenšený, zjednodušený, skreslený obraz zemského povrchu v rovine. Jednotlivé tvary a javy sú zobrazené vo forme mapových značiek a symbolov
Glóbus – zmenšený guľatý model Zeme
 
Zemský povrch pre potreby mapovania je potrebné zjednodušiť – premietnutím na zjednodušený matematický povrch – topografickú priemetňu, ktorá môže byť rovinná, elipsoidnáguľová
 
Mierka mapy – číselná M 1: m, kde m je mierkové číslo, ktoré udáva pomer zmenšenia voči skutočnosti /napr. 1:50 000, 1 cm na mape 50 000 cm v skutočnosti = 0,5 km/ alebo grafická.
Mierka glóbusu – udáva pomer dĺžok na glóbuse k dĺžkam na Zemi r:R /R= 6378 km/
 
Podľa mierky sa mapy rozdeľujú :
- mapy veľkých mierok /1:10 000-1:200 000/- označujú sa aj ako topografické
- mapy stredných mierok /1:200 000-1:1 000 000/
- mapy malých mierok /nad 1:1 000 000/
- plány /menej 1:10 000/
 
Kartografické zobrazenia – spôsoby, ktorými zobrazujeme zjednodušený povrch Zeme na mapy /prenesenie 3D zemepisnej siete do roviny/. Pri tomto zobrazovaní vzniká určité skreslenie
Mapové projekcie – matematické konštrukcie, ktoré zachovávajú vybrané vlastnosti zemského povrchu /uhly, plochy, dĺžky/
 
Podľa vlastností kartografických skreslení sa kartografické zobrazenia delia:
- rovnakoplošné /ekvivaletné/
- rovnakouhlé /konformné/
- rovnakodĺžkové /ekvidištančné/
- vyrovnávacie /kompenzačné/
 
Podľa druhu zobrazovacej plochy sa delia:
- priame - azimutálne – zobrazovacou plochou je rovina, v normálnej polohe sa dotýka pólov, rovnobežky sú sústredné kružnice a poludníky vybiehajú ako úsečky z 1 bodu

- nepriame:
- valcové – zobrazovacou plochou je plášť valca, poludníky sú v normálnej polohe rovnobežné priamky a rovnobežky sú sústavou priamok, ktoré sú rovnobežné s rovníkom a kolmé na obrazy poludníkov

 
- kužeľové – zobrazovacou plochou je plášť kužeľa, dotyková rovina je v jednoej z vedľajších kružníc, poludníky sú priamky vychádzajúce z obrazu vrchola kužeľa a rovnobežky sa javia ako kruhové oblúky
 
Obsah mapy
- tvoria ho všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi
- delíme ho na :

- topografický /topos – gr. slovo – miesto/

- základnými zložkami sú:
A/ výškopis – zobrazuje vertikálnu členitosť, základným prvkom je nadmorská výška 
/meria sa od hladiny mora/
- čiary spájajúce miesta s rovnakou kladnou nadmorskou výškou  - vrstevnice 
  /izohypsy/
-  čiary, ktoré spájajú miesta so zápornou hodnotou nadm.výšky  - hĺbnice /izobaty/
- výškový reliéf dopĺňajp výškové kóty, body, tieňovanie
- farebné rozlíšenie  - farebná hypsometria
B/ polohopis – zobrazuje horizontálnu členitosť /situáciu/ - tvorí ho súbor bodov, značiek a čiar podľa charakteru daného objektu alebo tvaru zemského povrchu /bodový, líniový alebo plošný charakter/
 
Výškopis a  polohopis tvoria základ všeobecnozemepisných máp, ktoré delíme na fyzické a politicko-administratívne.

- Tematický obsah – tvoria body, čiary, areály a dohovorené značky, ktoré znázorňujú tematicky vyčlenenú oblasť informácií o objektoch a javoch na zemskom povrchu

- mapy s týmto obsahom nazývame tematické alebo špeciálne a delíme ich na fyzickogeografické /geologická, klimatická, pôdnych typov.../, humánnogeografické /mapa hustoty obyvateľstva, miest, dopravy.../ a mapy životného prostredia
 
Legenda – popis alebo vysvetlivky všetkých značiek a symbolov použitých v mape
 
Generalizácia obsahu mapy – je zjednodušovanie, zovšeobecňovanie a výber tých prvkov – predmetov, ktoré sú dôležité z hľadiska celkového obsahu mapy. Bohatosť mapy však závisí aj od mierky mapy, čím je mierka väčšia tým je obsah bohatší a naopak.
 
Doplnkový obsah mapy tvoria rôzne diagramy, grafy, tabuľky, obrázky...
Kartogram – pomocou farby alebo vzoru určuje kvantitu určitého javu na vybraných územiach / napr. hustota obyvateľstva v okresoch/
Kartodiagram – do vybraných územných jednotiek a vkladá diagram, ktorý vyjadruje kvantitu a vnútorným členením aj jeho vlastnosti – čiže kvalitu /percentuálne zastúpenie národnostných skupín na celkovom počte obyvateľstva/

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu