Egypt

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 21.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 7 280 slov
Počet zobrazení: 11 534
Tlačení: 491
Uložení: 521

Egypt

Úvod
Témou môjho projektu je Egypt. Keď sa povie Egypt, väčšina ľudí si predstaví pyramídy. Je pravda, že pyramídy sú najznámejšou egyptskou pamiatkou, preto dostal Egypt prívlastok „krajina pyramíd.“ Nie je to len krajina pyramíd, ale nachádza sa v nej omnoho viac miest, ktoré stoja za zmienku. Túto tému som si vybrala preto, že som Egypt navštívila a prežila som tam najkrajšiu dovolenku v mojom živote. Veľmi sa mi tam páčilo. Všetko bolo nádherné. Krásne pieskové pláže, čisté a teplé more, milí ľudia a hlavne horúce a slnečné počasie. V tejto zaujímavej krajine sme navštívili hlavné mesto Káhiru, káhirské múzeum a pyramídy v Gíze. Boli sme aj na ostrove Giftun, ktorý je pokrytý krásnym bielym pieskom. V jeho blízkosti sme sa potápali a videli sme nádherné pestrofarebné ryby a koraly. V Egypte je omnoho viac pamätihodností, ale za tých 10 dní, ktoré sme tam strávili sa nedá stihnúť navštíviť všetky zaujímavé miesta. Na Egypt mám len pozitívne spomienky, tak som sa rozhodla zistiť si o tejto prekrásnej krajine niečo viac. O svoje spomienky aj novo zistené informácie by som sa chcela podeliť aj s Vami.

1 Základné informácie
Oficiálny názov: Egyptská arabská republika
Hlavné mesto: Káhira (Cairo)
Najväčšie mestá: Káhira (aglomerácia – 17 mil. obyvateľov), Alexandria
Úradné jazyky: arabčina (v hoteloch – anglicky, francúzsky, nemecky, rusky)
Štátne zriadenie: Prezidentská republika (od roku 1953) – je členená na 29 guvernátov
Prezident: Muhammad Husní Mubárak (od roku 1981)
Vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
Predseda vlády: Achmed Nazif
Vznik: 28. februára 1922
Susedia: Izrael, Sudán, Líbya
Rozloha: celková – 1 001 449 km2
    voda – 6 008 km2 (0,6 %)
Počet obyvateľov: okolo 78 000 000 (druhý najľudnatejší štát v Afrike)
Hustota obyvateľov: 74 obyvateľov/ km2
Mena: Egyptská libra (EGP)
Etnické zloženie: 99,8% Arabi
Menšiny: Núbijci, Beduíni, Berberi, Sudánci
Náboženstvo: 90% - sunnitskí moslimovia
  10% - kresťania
Ročný prírastok obyvateľstva: 1980–1992: 2,4 %
  1992–2000: 1,7 %
Stredná dĺžka života: muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
  ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov
Veková pyramída: pred produktívny 0–14 rokov: 39 %
produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
po produktívny nad 60 rokov: 6,6 %
Gramotnosť: 51 %
Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 % 
Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO. Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.
 
2 Zemepisná poloha
Egypt leží na severovýchode Afriky a zaberá aj časť Sinajského polostrova.
Jeho brehy obmýva Stredozemné a Červené more. Zo severu ho ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more. Arabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia). Hranice Egypta na rozdiel od iných krajín sú takmer priamočiare. Pre Európanov sú takto stanovené hranice netypické. Avšak v púšti je spôsob stanovenia hraníc iným spôsobom nemožný.

3 Egyptská kuchyňa
Egyptská kuchyňa to sú tradičné arabské jedlá. V krajine je zakázané jesť bravčové mäso a piť alkohol. Základom miestnych jedál je ryža, pšenica a zelenina, kozie a jahňacie mäso, hydina (kačky, husi, holuby) a samozrejme čerstvé ryby z Nílu i zo Stredozemného a Červeného mora. Egyptským národným jedlom je foul. Pod týmto názvom sa skrývajú hnedé bôby so zeleninou, zapečené v chlebovej placke. V pouličných stánkoch často objavíte aj polievku, ktorej hlavnou ingredienciou sú práve bôby. K polievke sa tradične podáva chlieb s názvom aish. Čo sa týka typického egyptského jedálnička, na raňajky tu dostanete fazule, vajíčka, nakladanú zeleninu, džem a syry. Na obed sú podávané najrôznejšie polievky a ako príloha k mäsu sa okrem ryže alebo fazule podáva čerstvá alebo nakladaná zelenina a nekvasený chlieb nazývaný pita. Takmer v každom jedálničku nájdete grilované kura. Typickou večerou je v Egypte zeleninová polievka. Ďalším chodom je korenené mäso alebo ryby. Ako zákusok býva podávané najrôznejšie ovocie, ktorého je v tejto oblasti naozaj dostatok - banány, pomaranče, fíky, guava či ďatle, a to čerstvé alebo sušené. V súčastnej dobe je vo veľkých hoteloch ponúkaná i európska kuchyňa. Pokiaľ budete chcieť zahnať smäd, skúste miestne pivo Stella alebo tmavé pivá Marzen a Aswanli. Pochutnať si môžete i na vínach. Miestne vína poznáte podľa tradičného názvu - napríklad Pharaon, Nefertiti alebo Cleopatra.
Najviac sa tu však popíja čaj. Býva podávaný teplý, slabý, v malých pohárikoch, a to buď čierny alebo mätový. Egypťania si zakladajú i na pití kávy. Najčastejšie pijú výrazne silnú a veľmi sladkú kávu "zjada".
Rozhodne sa vyvarujte pitiu vody z kohútika!

3.1 Obľúbené egyptské pokrmy
Najdôležitejšou zložkou egyptskej stravy je chlieb (Ajš), ktorý sa obvykle pripravuje zo zmesi obyčajnej a celozrnnej múky na otvorenom ohni. Miestni ho väčšinou používajú namiesto príboru, balia do neho mäso a pod. 
Obľúbenými sú tzv. mezze, teda vedľajšie chody. To môže byť napríklad šalát, ktorý je vždy pripravovaný z čerstvých ingrediencií alebo vínne listy, papriky, či baklažány plnené mletým mäsom. Medzi najobľúbenejšie egyptské jedlá patrí kofta a kebab. Kofta je mleté a grilované mäso na špíze. Kebab je väčšinou mäso jahňacie napichnuté na ihle a pripravované nad plameňom. Obľúbené sú tiež ryby a ďalšie plody mora. Asi najznámejším egyptským dezertom je baklawa. Jedná sa o niekoľko vrstiev tenučkých oplátok, medzi ktorými sú rozdrvené orechy, najmä pistácie a všetko je to poctivo preliate sirupom. Táto naozaj sladká pochutina má tvar kosoštvorca. Egyptskou špecialitou je Ummi Alí – vrstvami cesta sú v tomto prípade prekladané oriešky a hrozienka namočené v sladkom mlieku.
 
3.2 Prehľad egyptských špecialít
3.2.1 Jedlá
Baba ghanung - pyré z dusených baklažánov a tahiny
Baklawa - vrstvy maslom nasiaknutého lístkového pečiva, ktoré sú preložené orieškami a medom
Fassuliya - fazule v paradajkovej omáčke
Fater - egyptská variácia pizze z tenkého chrumkavého lístkového cesta so sladkou či pikantnou oblohou, prípadne plnená
Fatta - pokrm z chlebovej placky obloženej mäsom a ryžou, preliaty vývarom
Fesikh - nasolená ryba, ktorá sa je hlavne na jar cez sviatok
Kebab - teľacie alebo jahňacie mäso grilované na ražni
Kufta - grilovaná mäsová šištička z hovädzieho či jahňacieho mäsa
Kunafa - koláč z pečených vlasových rezancov s orechmi a sirupom 
Mahallabiyya - puding z ryžovej múky
Molokhiyya - národný pokrm, hustá kapustová polievka pripravovaná z rastliny podobnej kôpru
Pasterma - šunka zo sušeného hovädzieho či jahňacieho mäsa obalená korením 
Shish Tawuk - grilované kura bez stehienok
Sorbet Ads - typická egyptská šošovicová polievka
Umm Ali - dezert z listového cesta so šľahačkou zapečený s orechmi a hrozienkami
Warra ainab - vinné listy plnené korenenou ryžou  
Kofta - vyprážané pikantné guličky väčšinou z mletého jahňacieho mäsa, korenené koriandrom
Švarmu - jahňacina opekaná na zvislom ražni, odkrajované tenké plátky sa podávajú so šalátom (napr. z červenej repy alebo uhoriek) a chlebom pita 
Tabúla - drvená pšenica zmiešaná s mätou, petržlenom, nadrobno nakrájanými paradajkami a cibuľou
Támija - vyprážané korenené fazuľové cesto so zeleninou a petržlenom

3.2.2 Nápoje
Assier´assab - šťava z cukrovej trstiny
Helba - horúci nápoj z varenej vachty trojlistej
Karkadeh - dosť osladený čaj z malvových kvetov
Sachleb - sladký mliečny nápoj s orechmi, kukuričnou múkou a strúhaným kokosom 

4 Hospodárstvo
Egypt patrí medzi typické krajiny tretieho sveta s obrovským dlhom, nadmernou populáciou a infláciou. Ročný príjem na jednotlivca je tu menej ako 900, vysoké percento HDP pochádza práve z cestovného ruchu (cca 5 miliónov turistov každoročne navštívi Egypt). Okrem exportu bavlny je pre krajinu dôležitá ťažba ropy a poplatky za využívanie Suezského prieplavu.

5 Príroda, fauna a flóra
Egypt sa rozprestiera vo východnej časti Sahary. Níl rozdeľuje krajinu na západnú Líbyjskú púšť a východnú Arabskú, ktorá na juhu prechádza do Núbijskej. Najvyšším bodom je hora Šajid (2 184 m), najvyšší vrchol sa však nachádza na Sinajskom polostrove - Gebel Katherina (2 642 m), najdlhšou riekou je Níl. Charakteristické pre Egypt sú datlové palmy, figovníky, olivovníky, broskyne a marhule. Zo zvierat sú typické hyena, šakal a fenek. Na Sinajskom polostrove sa vyskytujú ešte divoké kozorožce a muflóny, na juhu Egypta gazely. Chovajú sa prevažne ťavy, kozy, somáre a ovce.

6 Klíma
Egypt sa nachádza v suchom subtropickom pásme s viac ako 300 slnečnými dňami v roku. Turistická sezóna tu prebieha prakticky celý rok. Rozlišujeme dve ročné obdobia. Letné (od mája do októbra, teploty dosahujú až 46°C v tieni) a zimné (od novembra do apríla, teploty sa pohybujú na severe okolo 20°C, na juhu 30°C). Teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sú asi 18°C, v púšti rozdiel môže byť až 40°C. Zrážky v Egypte bývajú najmä na severe, v oblasti Alexandrie a Káhiry.
7 Káhira

Hlavné mesto Egypta a najväčšie mesto Afriky. V tejto najväčšej metropole afrického kontinentu a arabského sveta žije 17 miliónov ľudí a 4 milióny do mesta dochádzajú denne najmä kvôli práci. Vyznať sa v Káhire v tomto obrovskom labyrinte s kopcom uličiek, ulíc a mostov nie je jednoduché a ozaj najlepšou radou pre prvé zorientovanie sa je - prenajať si auto so šoférom, alebo absolvovať organizovanú prehliadku pozoruhodností.
Káhira je veľmi staré islamské mesto s nespočetnými mešitami. Najznámejšia z nich je v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväčšou mešitou v Káhire a treťou najväčšou na svete. Mešity slúžia najmä na vykonávanie piatich hlavných modlitieb počas dňa. Všetkých veriacich k modlitbám často zvoláva muezín z vysokej štíhlej veže nazývanej minaret.
 
7.1 Islamská Káhira
Islamská Káhira nie je viac islamská ako zvyšok mesta. Je to stará, stredoveká štvrť, kde si pripadáte, ako po presune v čase späť o 7 storočí. Je to najhustejšie obývaná mestská časť v Egypte a možno aj na celom Strednom východe. Všade vidíte mešity a kostoly, vo vzduchu je cítiť zmes prenikavých pachov a vôní kvetov, korenia a zvierat.
Najznámejším miestom tejto časti je Citadela.
 
7.1.1 Citadela
Citadela je najznámejším miestom islamskej Káhiry a predstavuje zvyšky impozantnej pevnosti. Je stará viac ako 700 rokov. Až do 19. storočia bola sídlom administratívy. V roku 1824 väčšiu časť budovy zničila explózia.
Najzaujímavejšími stavbami Citadely sú Alabastrová mešita (jej interiér sa blýska zlatom a alabastrom, doplnený kobercom tureckého rokoka) a Jozefova studňa, ktorá bola vyhĺbená v 12. storočí. Nachádza sa tu i vojenské múzeum s výstavou zbraní od dôb faraónov až po poslednú vojnu na Blízkom východe.
 
7.2 Koptská Káhira
Koptská Káhira bola pôvodne postavená ako Rímske obranné mesto. Je o niekoľko storočí staršia ako Islamská Káhira a bola jedným z prvých miest na svete, ktoré bolo osídlené kresťanskou komunitou. Je to posvätné miesto pre židov, moslimov a koptských kresťanov, ktorí tu žijú.
 
7.3 Iná Káhira
Ulice sú doslova zahádzané odpadkami, že miestami ani nie je kam šliapnuť. Domy sú porozbíjané, všade je špina, prach a motajú sa tu ľudia. Priamo na ulici sa odohráva každodenné divadlo ovocného trhu. Kopa ľudí kupujúcich ovocie či zeleninu, v pozadí zvírený prach a minaret storočnej mešity. Práve tu človek uvidí aj druhú tvár Káhiry. Chudobu, špinu, ľudí spiacich na ulici, smetiská priamo pod oknami a uličky pôsobiace ako nekonečný labyrint. Netreba pred tým zatvárať oči, pretože to patrí k obrazu o tomto severoafrickom veľkomeste. 
 
7.4 Mesto mŕtvych
Mesto mŕtvych sa rozprestiera v juhovýchodnom cípe Káhiry, v ktorom kedysi postavili sultáni a mamelukovia nádherné mauzólea, hrobky s mešitami a obytné domy pre návštevníkov. V dvadsiatych rokoch minulého storočia tu začali ilegálne prebývať žobráci a dnes žije v meste mŕtvych vyše 250 000 ľudí. Táto chudobná štvrť je pôvodne, 6 km dlhý cintorín, ktorý sa stal miestom posledného odpočinku pre približne 350 tisíc mŕtvych. Väčšina hrobov je jednoduchého, „garážovitého“ slohu, ktoré sa stali nielen domovom zosnulých, ale i tisícok nových migrantov. Z mesta mŕtvych sa postupne stáva mesto živých. Najkrajšou stavbou Mesta mŕtvych je Kájtbájova mešita.
 
7.5 Káhirská veža
Modernú, 186 m vysokú, vyhliadkovú vežu v podobe lotosu otvára monumentálny portál so širokým vstupným schodiskom z asuánskej ružovej žuly. Veža má vo svojej kopule otáčavú reštauráciu s barom. Pri normálnej viditeľnosti je z nej výhľad na gízske, sakarské pyramídy a Nílsku priehradu. Na brehu Nílu sa týči obelisk Ramzesa II., taktiež je vidieť budovu opery, kultúrne centrum, niekoľko múzeí a obrovské športové centrum.
 
7.6 Bazár Chan el-Chalili
Chán el-Chalili je najznámejší káhirský bazár a najväčší bazár Afriky, ktorý bol založený v 14. storočí. Niekoľko krát ho zničil požiar, avšak vždy bol opäť zrenovovaný. Návštevníkom ponúka zlaté šperky, oblečenie, parfumy, závesy, látky, suveníry s faraónskou tematikou, ovocie, zeleninu, korenie a tabak. Vyjednávaním sa dá cena znížiť až na 1/3.
 
7.7 Egyptské národné múzeum v Káhire
Národné archeologické múzeum v Káhire je situované v blízkosti centrálneho námestia Midan Tahrir. Budova susedí so záhradou, kde sa nachádzajú rastliny symbolizujúce Horný a Dolný Egypt – papyrus a lotos. V západnej časti parku je Mariettov hrob a pamätník významných egyptológov. Je to jedno z najväčších a najpozoruhodnejších múzeí na svete. Uchováva rozsiahlu zbierku staroegyptských pamiatok. Toto múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857, hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum dnes vlastní najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitností. Múzeum mapuje 5 000 ročnú egyptskú históriu. Všetky sochy panovníkov majú v tvári výrazné egyptské črty. Jedinú výnimku tvorí veľká socha s egyptským odevom a gréckou tvárou. Ide o sochu Alexandra Veľkého.
 
7.7.1 Popis múzea
Budova má prízemie a 1.poschodie. Pre lepšiu orientáciu sú miestnosti v múzeu očíslované. Vo viac ako 50 miestnostiach je vystavených takmer 130 tisíc exponátov, ktoré zahŕňajú nádherné kolosálne sochy, rôzne sfingy, sarkofágy a rakvy, múmie faraónov, šperky, nábytok, nádoby, zbrane atď.
Na prízemí sú vystavené sochy a kamenné výrobky z obdobia od Starej ríše až po obdobie, kedy sa stal Egypt rímskou provinciou. Na 1.poschodí sa nachádzajú nálezy z Tutanchamonovho hrobu, vrátane jeho dvoch zlatých rakiev a slávnej posmrtnej masky. Nálezy z hrobu kráľovnej Hetepheres (matky faraóna Cheopsa) a miestnosť múmií, kde sú vystavené múmie Ramzesa II. alebo Sethiho I. Ďalšia významná zbierka pochádza z obdobia zjednotenia Horného a Dolného Egypta . Nachádza sa tu bridlicová doska kráľa Narmera, jeden z prvých dokumentov egyptských dejín.

Najväčšia a zároveň najvzácnejšia časť expozície tohto múzea je Tutanchamonov poklad. Pri vchode do expozície sú dve Tutanchamonove sochy z dreva, kde jedna ho zobrazuje ako bojovníka a druhá ako vládcu mieru. Väčšina drevených sôch má zlatú a čiernu farbu. V hrobke boli tiež desiatky malých sošiek, ktoré mali predstavovať faraónových služobníkov. Je tu tiež prenádherne vyrezávaný a farebný trón. V špeciálnej klimatizovanej miestnosti, kam je vpustený len obmedzený počet ľudí naraz, sú dva Tutanchamonove sarkofágy a jeho zlatá posmrtná maska. Je skutočne prekrásna. Bola odliata z čistého zlata a váži 12 kilogramov. Do vnútorného sarkofágu bola vložená múmia ovinutá obväzmi. Sarkofágy boli vkladané do seba a celkom boli tri. V múzeu môžete vidieť dva. Tretí je v samotnej hrobke v Údolí kráľov. V expozícii Tutanchamonovho pokladu tiež môžete vidieť dózy z alabastru, do ktorých boli jednotlivo ukladané panovníkove vnútornosti.
 
8 Gíza
Rozkladá v dolnej časti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom, približne 20 km severozápadne od Káhiry. Dnes je súčasť väčšej káhirskej aglomerácie. Gíza je zároveň hlavným mestom guvernátu Al Džíza. Leží priamo na brehu Nílu, neďaleko severovýchodnej hranice oblasti. Toto takmer 5 miliónové mesto sa preslávilo ako miesto, kde sa nachádzajú niektoré z najvýznamnejších starovekých pamiatok na svete.
Samotné mesto Gíza prešlo významnými zmenami. Mnohí si ho predstavujú podľa lokality, kde stoja pyramídy ako púštnu krajinu, ale v skutočnosti je prekvitajúcim, moderným strediskom egyptskej kultúry. Na jeho rozvoji sa podieľala už britská koloniálna správa a dnes v tomto trende pokračuje aj egyptská vláda, ktorá si uvedomuje význam mesta pre turistický ruch.
 
8.1 Pyramídy
Pravdepodobne najväčším lákadlom a najznámejšou pamiatkou Egypta sú preslávené pyramídy v Gíze. Sú najstaršou turistickou atrakciou na svete. V dobe narodenia Krista boli tieto pyramídy staré už 2 500 rokov. Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu ľudia vidieť ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe.

Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte a sú zoradené v dĺžke takmer sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún. Ešte aj dnes sa pramene rozchádzajú, či sú prvým divom sveta pyramídy všetky, alebo iba gízska skupina, prípadne iba jediná a tá najväčšia. Najznámejšie a najväčšie pyramídy v Gíze sú Chufewova, Chafréova a Menkaureova (tiež Cheopsova, Rachefova a Mykerinova). Stoja nad komplexnom menších pyramíd a hrobov okolo. Blízko sa nachádza aj Veľká sfinga. Boli to stavby, ktoré dávali stavať faraóni a mali slúžiť ako hrobky. Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život. Egyptské náboženstvo hlásalo: aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, muselo jeho telo ostať neporušené a jeho duša musela dostať výbavu na druhý svet, napríklad potraviny, nápoje, zbrane, nábytok, služobníctvo. Najstarší faraóni prvej a druhej dynastie si dávali budovať malé obdĺžnikové hrobky zvané mastaby.

Prvú pyramídu si dal postaviť Džóser, ktorý bol prvým panovníkom 3. dynastie. Táto prvá pyramída sa vypínala do výšky 60 metrov uprostred Sakkárskej púšte. Je zvláštna aj tým, že je stupňovitá. Mala šesť stupňov a na rozdiel od všetkých predchádzajúcich stavieb bola obložená kameňom. Neskorší faraóni stavali pyramídy s hladkými stenami. Stala sa prvou kamennou monumentálnou stavbou na svete. Najväčšie pyramídy 4. dynastie si dali postaviť faraóni v 25. st. pred n. l.: Chufew, Chafré a Menkawré (tiež Cheops, Rachef a Mykerin). Prvá v poradí a zároveň najväčšia z nich, bola hrobka faraóna Chufewa. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o čosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, oveľa menšiu pyramídu si dal postaviť faraón Menkewré, Chufewov vnuk. Vtedajšia spoločnosť tieto stavby neprijala veľmi nadšene. Králi ale v náročnom stavaní pyramíd pokračovali aj ďalej, a tak výpočet rekordov dynastií pokračuje. Najväčšie pyramídy z 5. dynastie patrili Venísovi, Sahuréovi a Veserkafovi, zo 6. dynastie Tetimu, Merenrému a Pjopejom I. a II. Cheopsova pyramída je najväčšia z gízskych pyramíd. Rachefova pyramída je skoro rovnako veľká, chodby vo vnútri pyramídy nie sú vhodné pre návštevy ľudí trpiacich klaustrofóbiou. Najmenšou pyramídou z gízskeho tria je Menkauerova pyramída, merajúca „iba“ 62 metrov.
 
8.1.1 Chufewova pyramída
Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou pyramídou a Rachefovou pyramídou. Nachádza sa približne 10 km na juhozápad od Káhiry na vonkajšom okraji predmestia Gízy. Turisti sa môžu na púšť dopraviť aj na ťavách, alebo na koňoch. Je najväčšia z Egyptských pyramíd. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne merala 146,6 metra. Jej vrchol však nevedno kedy odletel a dnes je tam namiesto neho plošinka, na ktorej bola za druhej svetovej vojny britská protiletecká pozorovateľňa. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Celkovo zaberá plochu presahujúcu 5 hektárov. Tvorí ju 2,3 mil. kamenných kvádrov. Každý z nich má hmotnosť približne 2,5 tony a objem jeden meter kubický. Niektoré dlhé kamenné kvádre nad kráľovou komorou vážia až 600 ton. Celková hmotnosť pyramídy je asi 6,25 miliónov ton. Jej stavba bola dokončená v roku 2570 p. n. l. Pôdorys pyramídy je v tvare štvorca a má štyri rovnaké trojuholníkové steny. Strany zachovávajú pravé uhly s presnosťou na 0,08%. Bočné strany smerujú presne na štyri svetové strany. Farba pyramídy je prírodného charakteru, jej odtieň závisí od použitého stavebného materiálu. Pyramídy boli pokryté hladkou a lesklou vrstvou bieleho vápenca, ale dlhoročnou eróziou sa vonkajšia časť zničila.
 
8.1.2 Opis
Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná z lokálneho žltého vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto. Vo vnútri má Veľká pyramída tri komory a Veľkú galériu. Prvá je v skale asi 30 metrov pod základňou, druhá je tzv. Kráľovnina komora a tretia Kráľova komora.
 
8.1.3 Komory
- Kráľova komora Meria 10,49 × 5,24 × 5,84 m. V jej hornej časti je 5 tzv. odľahčovacích komôr. Ich „odľahčovacia” funkcia nebola potvrdená, mohli slúžiť aj na zlepšenie akustiky v pyramíde. Strop Kráľovej komory tvorí 9 žulových blokov (každý 40 t) a vnútro sarkofág, tzv. džarun, ktorý je nezdobený a rezonuje ako zvon. Je z hnedosivej žuly a má rozmery 2,28 × 0,99 × 1,05 m a hmotnosť 3,75 t. Museli ho sem dopraviť ešte pred dobudovaním komory.
- Kráľovnina komora Má rozmery 5,76 × 5,23 × 6,26 m a leží 21,8 m nad základňou. Kráľovnina komora je prázdna miestnosť.
- Podzemná komora Má rozmery 14,08 × 3,36 × 3,10 až 4 m, leží v hĺbke 30 m. Vedie do nej Zostupná chodba ako aj dodatočne prerazená Služobná šachta.

8.1.4 Chodby
- Veľká galéria. Meria 46,61 × 2,09 × 8,46 až 8,74 m. Steny má obložené ôsmimi vrstvami vápencových kvádrov, pričom vyššia vrstva vždy prečnieva nad nižšou.
- Vetracie šachty. Sú to úzke šachty vychádzajúce šikmo nahor, dve z Kráľovej komory a dve z Kráľovninej komory. Ich účel je neznámy, podľa názoru Nemeckého archeologického ústavu mali rituálny význam.
- Zostupná chodba. Má dĺžku 105,34 m s profilom 1,09 × 1,2 m.
- Vzostupná chodba. Napája sa na Zostupnú chodbu 18 m za vchodom do pyramídy, ktorý je v 19. vrstve vo výške 16,98 m. Má dĺžku 77,76 m a profil 1,05 × 1,2 m. Vedie do Veľkej galérie.
- Služobná šachta. Má dĺžku 60 m a je zakrivená. Bola vysekaná dodatočne, možno ako úniková šachta pre robotníkov. Podľa povesti, Marduk, ktorý bol v Chufewovej pyramíde uväznený po návrate z Egypta v roku 3450 pred naším letopočtom nespravodlivo odsúdený za smrť Dumuziho a o tisíc rokov neskôr zasadol na babylonský trón, údajne unikol práve cez Služobnú šachtu.
- Horizontálna chodba. Má dĺžku 33,60 m a profil od 1,015 do 1,69 m. Spája Veľkú galériu s nižšie položenou Kráľovninou komorou.
- Predsieň. Spája Veľkú galériu s Kráľovou komorou.

8.1.5 Okolie
Pri východnej stene pyramídy stojí Chufewov zádušný chrám.
Východne od pyramídy stoja 3 satelitné pyramídy (pyramídy kráľovien) s dĺžkou strán od 46,25 m do 49,5 m a výškou do 30 m. Sú to pyramídy kráľovnej a sestry Henutsen, kráľovnej Meretites a matky Hetepheres s pokladom. V severovýchodnom nároží objavili nedávno zvyšky Chufewovej satelitnej pyramídy, kde sa asi prezliekal pri sviatku sed.
Na západnej strane stojí cintorín so 64 mastabami úradníkov.
 
8.1.6 Prisúdenie Chufewovi
V štandardnej egyptológii sa udáva, že ju dal postaviť v rokoch 2600-2580 pred naším letopočtom alebo 2650-2630 pred naším letopočtom druhý kráľ 4. dynastie Chufew (gr. Cheops), usudzuje sa tak z početných nápisov jeho mena na kameňoch aj vo vnútri pyramídy. Chufewovi pyramídu prisúdil ako prvý antický autor Herodotos.
 
8.1.7 Skúsenosti od pyramíd
Je to nezabudnuteľný zážitok vidieť na vlastné oči pyramídy, ale pripravte sa na to, že hneď ako vystúpite z autobusu na každom kroku vás budú otravovať predajcovia suvenírov, ktorí sa za tie roky naučili hádam všetky jazyky sveta. Spoza každého kameňa na vás vyskočí tradične odetý domorodec, často na ťave a so sympatickým úsmevom vám ponúkne, aby ste si ho cvakli. Trebárs aj v spoločnosti manželky, detí alebo on sám pohotovo nahodí dramatickú pózu. Poďakujete a chcete ísť ďalej? Nestačí, pripravte si minimálne jeden dolár. Tu nič nie je zadarmo. Jednoducho, každý sa vám bude niečo snažiť predať, zviesť na ťave, či trebárs vydolovať od vás pár dolárov za podanie spadnutej šatky...
 
8.1.8 Využitie pyramíd
Archeologické a literárne doklady naznačujú, že sa pyramídy stavali na uctenie pamiatky mŕtvych faraónov. Neboli však nevyhnutne ich hrobkami. Rimania neskôr pyramídy kritizovali ako prejav okázalej márnivosti. Plinius Starší (23 – 79 n. l.) ich nazval „márnivými a bláznivými stavbami, ktorými králi vystavujú na obdiv svoje bohatstvo“. Nemohol však predvídať, že práve svojou pompéznosťou naplní Veľká Chufewova pyramída sen svojho tvorcu o nesmrteľnosti. Vďaka nej sa nestratilo z pamäti sveta jeho meno už takmer päť tisíc rokov.
 
8.1.9 Okrádanie mŕtvych
Okrem labyrintu chodieb do systému bezpečnostných opatrení pyramíd patrilo aj starostlivé uzavretie pohrebnej komory a zamurovanie ústí šachiet a vchodu. Prístupové a spojovacie chodby sa po uložení múmie zavalili kamením a zasypali štrkom, vstupné dvere sa zamaskovali a napokon sa pyramída obložila žulovým a vápencovým obkladom. Pri stavbe Chufewovej pyramídy je zaujímavé, že má pohrebné komory až tri. Buď sa plán niekoľkokrát menil aj v priebehu výstavby, alebo je tiež možné, že ide o súčasť ochranného labyrintu, v ktorom mal nevítaný návštevník zablúdiť a zahynúť.

No aj napriek takýmto opatreniam bola väčšina pyramíd vykradnutá. Niekoľko z nich sa “ušlo” Arabom, ale väčšina bola vylúpená už za staroveku a najčastejšie samotnými staviteľmi a “údržbármi” pyramíd, chrámovými kňazmi, strážcami hrobov, architektmi, či predákmi robotníkov. Pre ilustráciu ohromného bohatstva, ktoré sa v kráľovských hrobkách ukrývalo. V roku 1924 Howard Carter našiel takmer neporušenú hrobku faraóna Tutanchamona. Z prednej komory vyniesol 34 debien rôznych zlatých predmetov, šperkov, drahokamov a umeleckých predmetov. V samotnej hrobke bola pozlátená skriňa a tá obsahovala dve ďalšie pozlátené skrine, sarkofág zo žltého krištáľa, v nej boli ešte tri pozlátené rakvy a až v tretej rakve bola múmia kráľa. Bola ozdobená zlatými doplnkami – zlatou posmrtnou maskou, ťažkou dvojitou zlatou reťazou na krku, zlatými násadkami na prstoch. V plátenných zábaloch múmie sa našlo také množstvo šperkov, že ich súpis mal 101 kategórií. Hrobka ešte obsahovala veľké množstvo sôch a úžitkových predmetov. Pritom Tutanchamon bol úplne bezvýznamný panovník. Umrel asi osemnásťročný a nedochoval sa ani len presný dátum jeho panovania. Mnohonásobne väčšie poklady, ktoré musela skrývať Veľká pyramída, sú teda celkom nepredstaviteľné.
 
8.2 Pyramídy ako historické stavby
- Blízky východ: zikkurat (stupňovitá pyramidálna stavba s vonkajším schodiskom a chrámom na vrchole)
- Európa: pyramída sa uplatnila v období antiky, napodobňujúc v menších rozmeroch egyptské pyramídy. Príkladom je pyramída - mauzóleum bohatého patricija Caia Cestia postavená medzi rokmi 18-12 pred naším letopočtom v Ríme.
- Čína a Japonsko: Pyramída sa uplatňuje ako nákladná reprezentačná hrobka vládcu, ktorý je pochovaný najčastejšie v jej blízkosti. Materiálom je väčšinou kombinácia (nepálená) tehla - hlina.
- Latinská Amerika: Pyramídy poznáme v kultúrach Inkov, Mayov aj Aztékov.

8.3 Pyramídy ako moderné stavby
- Pyramída v Louvri - sklenená vstupná pyramída a dve bočné pyramídy, tzv. obrátená pyramída v novom vstupe
- Slovenský rozhlas - tzv. obrátená pyramída vybudovaná medzi rokmi 1969 – 1984
- Hotel Luxor a Kasíno Luxor v Las Vegas - 2/3 zmenšenina Veľkej pyramídy v Gíze vybudovaná v roku 1993
 
8.4 Sfinga
Veľká sfinga v Gíze je veľká napoly ľudská, napoly zvieracia socha, nachádzajúca sa na gízskej plošine v Egypte na západnom pobreží Nílu, pri ceste do Rachefovej pyramídy. Je to najväčšia socha vytesaná z jedného kusa kameňa. Všeobecne sa hovorí, že bola vytvorená starými Egypťanmi v 3. tisícročí pred naším letopočtom, v dobe Starej ríše za panovania 4. dynastie, a to panovníkov Rachefom spolu s pyramídou. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o portrétovú sochu panovníka, kde telo leva symbolizovalo silu. Táto teória má však aj svojich odporcov. Tvár sfingy sa totiž nepodobá na panovníka. Je 74 metrov dlhá, 6 metrov široká a 21 metrov vysoká. Tvár má maximálnu šírku 4,15 m. Veľká sfinga bola prvou sochou a stala sa tak vzorom pre tisícky menších, rozosiatych po celom Egypte. Veľká sfinga sa stala symbolom Egypta. Socha mala vraj úlohu strážcu gízskej nekropoly.

Slovo sfinga alebo tiež Sfinx pochádza z egyptského sešep anch – obraz žijúceho. Egyptskí Arabi používali označenie Abul-Hol, čo znamená otec hrôzy.
Vo svahu pod trojicou veľkých pyramíd ju z času na čas úplne pochovali pohyblivé piesky Sahary a došlo k obrúseniu zasypaných častí Sfingy. Prvý po vytesaní ju vraj vykopal a zrenovoval faraón Thutmose IV., okolo roku 1400 pred naším letopočtom. Podarilo sa ju odkryť až po predné laby. Thutmose IV. potom medzi labami nechal postaviť žulovú stélu, ktorá pripomína túto udalosť. V rímskej dobe ju z pazúrov piesku oslobodil Marcus Aurélius a Septimus Severus. V roku 1818 ju opäť vykopal Giovanni Battista Caviglio. Tieto vykopávky odkryli celú hruď Sfingy. O 70 rokov neskôr bola znovu zasypaná a o jej opätovné zviditeľnenie sa postaral Gaston Masper, riaditeľ vtedajšej egyptskej správy pre starovek. Úplne vykopaná bola v roku 1925. Po nedávnom rozsiahlom zreštaurovaní sa sfinga pod pyramídami skvie opäť v plnej kráse.

Veľká Sfinga mávala kedysi dlhú bradu, ktorej zvyšky našli Napoleonovi učenci a dnes sú uložené v Britskom múzeu v Londýne. Telo sfingy malo takmer červenú farbu, rovnako ako jej tvár. Zvyšky pôvodnej farby sú viditeľné aj dnes. Nielen erózia, horúce slnko a piesok sa postarali o jej poškodenie, ale aj človek. Podľa legendy mamelukovia pod Napoleonovým velením jej odstrelili kanónom pôvodne asi jeden meter široký nos a poškodili aj kráľovskú ozdobu hlavy. Táto informácia je však nepravdivá, pretože existujú obrazy Sfingy z doby pred príchodom Napoleona, ktoré ju zobrazujú bez nosa. Egyptský historik al-Makrízí pripisuje zničenie nosa fanatikovi, ktorý sa volal Muhammad Sa´im al-Dahr, ktorý bol pohoršený tým, že roľníci uctievajú Sfingu, aby tým zlepšili svoju úrodu. Sa´im al-Dahr bol potom obesený za vandalizmus. Zničenie nosa sa malo odohrať v roku 1378. Prví cestovatelia a turisti pokryli jej telo nápismi a menami, vysekávali si z nej na pamiatku kúsky kameňa. Ale Veľká sfinga všetkému odolala. Svojou tajomnosťou ohuruje naďalej.
Nedávno začala spôsobovať problémy erózia a stúpajúca spodná vrstva vody a nálezisko sa čoraz väčšmi stáva predmetom dôkladného environmentálneho  monitorovania, aby sa zistili hlavné príčiny rozpadávania monumentu .
 
8.4.1 Aká stará je sfinga ?
Keďže sfingu obklopujú komplexy kráľovských pyramíd 4. dynastie a mastaby kráľovských úradníkov, zvyčajne sa predpokladalo, že ju vytvorili zhruba v tom istom období. Roku 1853 výskum Augusta Marietta v neďalekom údolnom chráme panovníka Rachefa zo 4.dynastie naznačil, že tvorcom daného monumentu bol pravdepodobne tento faraón a že hlavu sfingy zrejme vytesali podľa jeho podoby. Nápis na Snovej stéle z 18. dynastie dokonca obsahuje možný útržkovitý odkaz na Rachefa. Isté je, že rozličné črty hlavy sfingy, jej pokrývku hlavy nemes, možno porovnať s kráľovskými sochami zo 4.dynastie. Pravda, tento zjavne presvedčivý archeologický a umelecký dôkaz historického datovania roku 1992 dočasne spochybnil americký geológ Robert Schoch tvrdením, že našiel dôkaz svedčiaci o tom, že skala sfingy ako aj jej okolie veľmi erodovali odtekajúcimi potokmi dažďovej vody najmenej 2500 rokov pred 4.dynastiou. Po prvé tvrdil, že k tejto prízračnej erózii došlo až po vytesaní tela sfingy, po druhé že vysoké hladiny zrážok potrebné na vytvorenie takého zvetrania sa mohli vyskytnúť len v období neolitu medzi rokmi 7000 až 5000 pred n . l. a po tretie, že monument a jeho chrám vystavali v dvoch fázach. V prvej vytesali jadro a v druhej exteriér obložili kvádrami. Umelecké historické datovanie hlavy do oveľa neskoršieho obdobia vysvetlil tým, že ju mohol dať vytesať alebo obnoviť panovník 4. dynastie. Archeológ Mark Lehne , ktorý v osemdesiatych rokoch 20. storočia viedol dôkladný fotogrametrický výskum sfingy, jednoznačne vyvrátil rad Schochových tvrdení, vrátene predpokladu dvojfázového procesu budovania sfingy a chrámov, čo by bolo , ako zdôraznil, úplne v protiklade k známym stavebným metódam, aké používali starí Egypťania. Na západnom konci ohradenia sfingy sa našiel typický keramický krčah zo 4. dynastie ako aj kamenné kladivá so stopami medi, prezrádzajúce, že na vytesanie ohradenia a pravdepodobne aj samotného monumentu použili nástroje tohto typu.
 
8.4.2 Sfinga v rôznych kultúrach
- v gréckej mytológii okrídlená obluda s telom leva, ženskou hlavou a hruďou a vtáčími krídlami, ktorá dávala okoloidúcim hádanku, pričom usmrtila toho, kto neuhádol
- v umení Blízkeho východu socha býka s orlími krídlami a mužskou hlavou
- v staroegyptskom umení monumentálna socha s telom leva a hlavou kráľa (ojedinele božstva), v ktorom je vyjadrená vládnuca moc kráľa
- najznámejšia egyptská sfinga v Gíze

9 Luxor
Luxor je najstaršie staroveké kultúrne centrum Egypta. Leží asi 700 km južne od Káhiry. Najstarší známy názov bol Veset (starogr. Téby), zo začiatku malé mesto na Níle. V minulosti bol Luxor hlavným mestom Egypta. V súčasnosti je to menšie mesto, v ktorom žije približne 40 000 obyvateľov. Do mesta sa organizujú výletné plavby z Káhiry a z Asuánu. Rozmery a počet neuveriteľne zachovalých pamiatok robia z Luxoru hneď po pyramídach najväčšiu egyptskú atrakciu. V tomto meste sa nachádza osem z dvanástich najzaujímavejších skvostov faraónskeho Egypta a je považované za najväčšie múzeum pod holým nebom na svete. Všetky chrámy, obytné domy a iné budovy slúžiace živým boli postavené na východnom brehu Nílu. Západný breh bol pohrebiskom, kde sú významné miesta ako napr. Údolie kráľov, Údolie Kráľovien, Chrám kráľovnej Hatšepsut, mohutný Amonov chrám, Chrám v Karnaku.
 
9.1 Údolie kráľov a kráľovien
Na západnom brehu Nílu, leží známa "ríša mŕtvych". Kráľovské hrobky pochádzajú z obdobia od 18. do 20. dynastie. Takmer 500 rokov boli faraóni pochovávaní do hrobov vytesaných v skalách. Ich steny doteraz zdobia nádherné reliéfy, posvätné hieroglyfické nápisy a pestrofarebné dobové maľby. Postupne tu bolo nájdených celkom 63 skalných hrobiek, ktoré sú fantasticky zdobené. Nie je na nich kúsok miesta, ktoré by neznázorňovalo nejaké božstvo. V neďalekom údolí kráľovien sa nachádzajú hrobky kráľovien a kráľovských detí. Najvýznamnejšou pamiatkou tejto oblasti je zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut.
 
9.2 Chrám kráľovnej Hatšepsut
Hatšepsut bola preslávená kráľovná, historikmi radená do 18. dynastie faraónov. Chrám je veľmi neobvyklá stavba, zasadená do skaly, a napriek tomu, že v súčasnej dobe zíva prázdnotou, máte pocit, akoby vás a všetko v okolí mlčanlivo sledovali niečie oči.

9.3 Amonov Chrám

Toto chrámové mesto boha Amona sa nachádza asi 1,5 km od Luxoru. Amonov Chrám patrí k najväčším a najimpozantnejším chrámom v Egypte. Hlavným strediskom Amonovho kultu bol "veľký chrám" v dnešnom Karnaku, ktorý tvoril vlastne celé Mesto bohov. Dnes je z prevažnej časti v troskách. Prvé stavby v tomto chráme vznikli za strednej ríše a posledné za Ptolemaiovcov, čiže jeho budovanie (a ničenie a opätovné budovanie) trvalo vyše 2000 rokov. Najväčším podielom k jeho výstavbe a výzdobe prispeli Králi Thutmose I. a II., Hatšepsovet, Amenhotep III. a Haremheb z 18. dynastie, ďalej Setchi I. a Ramesse II. z 19. dynastie, Ramesse III. a VI. z 20. dynastie a niektorí králi z Neskorej doby.

Ohradný múr Amonovho chrámu v Karnaku ohraničuje priestor s rozmermi asi 650 × 550 metrov, jeho východo-západná os meria takmer 400 metrov a severo-južná vyše 400 metrov. Sú v ňom stovky miestností a desiatky kolosálnych sôch, jeho nádvoria zdobia stovky sfíng, bazén jeho Svätého jazera má rozmery futbalového ihriska. V areáli sa nachádza 24 m vysoký obelisk z ružovej žuly, ktorého brat stojí v Paríži na Place de la Concorde.
Hieroglyfické nápisy na stenách a stĺpcoch obsahujú vyše štvrť milióna umelecky vytesaných znakov, pričom na mnohých sa dodnes zachovali zvyšky pôvodného zafarbenia. V jeho areáli je desať menších chrámov a svätýň, na juhozápade k nemu prilieha chrám bohyne Muty a na severovýchode chrám boha Monceva. Pôvodne bol k nemu pridružený aj veľkolepý chrám v dnešnom Luxore, s ktorým ho spájala vyše dvaapolkilometrová cesta lemovaná sfingami. Každý iný chrám v Egypte vyzerá v porovnaní s ním ako dedinský kostolík vedľa katedrály. Najväčší zážitok Vás čaká, ak ho navštívite pri večernom osvetlení. Okrem tohto hlavného chrámu mal Amon radu ďalších chrámov a svätýň v celom Egypte. Amona uctievali v rozličných chrámoch pod rozličnými menami či označeniami: v Luxore napríklad ako Amenapeta, v oáze Chárga ako Amenhibeta a pod. Biblický Židia ho volali jeho egyptským menom, Babylončania Aman, Kopti Amun, Gréci Ammón.

10 Ďalšie egyptské mestá
10.1 Alexandria
Alexandria je prístavné mesto na pobreží Stredozemného mora. Egypťania toto mesto považujú za perlu Stredozemného mora a druhé hlavné mesto Egypta. Šesťmiliónové mesto sa pýši svojimi nádhernými plážami a 16 kilometrovou promenádou tiahnúcou sa pozdĺž pobrežia. Nábrežie Corniche tvorí panoráma bielych výškových domov a hotelov a je lemované množstvom známych rybích reštaurácií, kaviarní a obchodíkov.

Až za touto modernou fasádou stojí historické mesto, kde sa stretávame s architektúrou nápadne pripomínajúcu architektúru z konca 19.storočia. V porovnaní s ostatnými mestami v Egypte je Alexandria pomerne mladá. Bola založená až v roku 332 pred Kristom, samotným Alexandrom Veľkým, po ktorom sa aj nazýva. Po jeho smrti sa stala Alexandria hlavným mestom Egypta a nádhernou rezidenciou dynastie Ptolemaiovcov, z ktorých najznámejšia je slávna kráľovná Kleopatra. Dobou najväčšieho rozkvetu Alexandrie bolo helenistické obdobie. Stará Alexandria zanikla – jej pozostatky sa nachádzajú pod dnešným moderným mestom. Navždy zmizlo aj 900 000 zväzkov alexandrijskej knižnice, ktorá uchovávala celé poznanie vtedajšieho sveta. Počas návštevy Alexandrie je možné vidieť slávny palác Al Montazah, letnú rezidenciu kráľov 19. a 20. storočia, katakomby Kum eš-Šukáfa, ktoré sú jedinečným príkladom rímskeho pohrebiska z 1. a 2. storočia po Kristovi. Skutočné historické poklady sú uchované v múzeu gréckych a rímskych pamiatok a poklady, ktoré potešia predovšetkým ženy, uvidíte v preslávenom múzeu šperkov. 

10.2 Asuán 
Asuán je významné mesto a archeologická lokalita, nachádza sa na konci prvého zo šiestich nílskych kataraktov (ostatných päť je v Sudáne). Vzniklo pravdepodobne ako hospodárske zázemie a vojenské zabezpečenie vodnej cesty okolo Elefantiny. Asuán, ktorý sa nachádza 900 km južne od Káhiry, je najjužnejším mestom Egypta. Teploty tu dosahujú vysokých hodnôt, preto je najlepším obdobím na návštevu zima, to sa pohybujú okolo 26 °C. Etnicky toto územie náleží k Núbii. dodnes sa vyskytujú i celé dediny, ktoré si zachovali núbijské jazyky a tradície. Asuán bol dôležitým obchodným uzlom pre obchodníkov z čiernej Afriky. Obchodovalo sa tu so zlatom, slonovinou, ebenovým drevom a korením. Medzi najznámejšie pamiatky patrí mauzóleum Aga Khana, chrám bohyne Isis, chrám boha Chnuma a nedokončený obelisk kráľovnej Hatšepsut.
 
10.3 Menfis (Mennofer)
Menfis bol viac oko 3 tisícročia jedným z najdôležitejších miest Egypta. Stál na rozhraní Horného a Dolného Egypta. Na tomto strategickom mieste ho založil asi 3100 rokov p. n. l. faraón Menej, kráľ 1. dynastie a zjednotiteľ Horného a Dolného Egypta. V priebehu storočí sa mesto Mennofer stalo niekoľkokrát kráľovským mestom a sídlom štátnej správy. Najväčší rozkvet mesto zaznamenalo v období Starej ríše, svoj vplyv si však zachovávalo až do nástupu kresťanstva, kedy bol z mesta rozoberaný stavebný materiál na výstavbu obytných budov. Ničenie trvalo celé storočia a k celkovému zániku prispeli aj nílske záplavy, ktoré po pretrhnutí hrádze zrovnali staré mesto so zemou. Z dávnej slávy dnes zastala len hromada ruín a významnejšie nálezy si môžete pozrieť v múzeu, ktoré je súčasťou nálezu. Asi najzaujímavejším nálezom je obrovská socha Ramzesa II. dlhá 10,5 m (pôvodne 13,5m). V strede zrúcanín Menfisu stojí nádherná alabastrová sfinga, ktorá stála oko strážkyňa pred vstupom do chrámu boha Ptaha.

10.4 Sharm El Sheikh
Sharm El Sheikh býva obvykle nazývaný raj potápačov. Je vzdialený asi 25 km od najjužnejšieho cípu Sinajského polostrova. Moderné a luxusné letovisko s množstvom hotelov v typickom egyptskom štýle, reštaurácií a obchodov, kde môžete zakúpiť typické výrobky z kože, zlatých šperkov a keramiky, je situované v krásnej piesočnej zátoke Naama Bay. Množstvo turistov sem jazdí prevažne obdivovať pestrý podmorský svet, a preto i ten najnáročnejší potápač si príde na svoje. Koralové útesy, ktoré sú priamo pri pobreží sú prístupné úplne každému a sú zárukou skvelého zážitku i pre začínajúcich potápačov.
 
10.5 Hurghada
Hurghada je najväčším a najvyhľadávanejším prímorským turistickým letoviskom v Egypte na africkom pobreží Červeného mora. Hurghada sa skladá zo starej časti El-Dahar, modernejšej Sekally, kde sa nachádza množstvo barov, reštaurácií a diskoték, a najnovšej obchodnej pasáže El-Korra. Letovisko Hurghada ponúka veľmi kvalitné služby v oblasti ubytovania vo všetkých kategóriách. Je tu možnosť navštíviť typické arabské tržnice so širokou ponukou beduínskeho a iného ľudového umenia, či posedieť si v originálnej čajovni. Jedná sa o oblasť s celoročným slnečným svitom. Je tu široká škála športového vyžitia, ale aj relaxácia na piesočných plážach.
 
10.6 Taba
Taba je turistické letovisko na severe Arabského zálivu s výhľadom na tri susedné zeme – Izrael, Jordánsko a Saudskú Arábiu. Taba je vyhľadávaná pre svoje krásne pláže, zátoky a zálivy v pozadí panorámy hôr. Najnavštevovanejším miestom je Faraónov ostrov obklopený tyrkysovou vodou.

10.7 Marsa Alam
Marsa Alam Nedotknutý raj Červeného mora a oáza pokoja. Je jednou z najkrajších oblastí na egyptskom pobreží, ktorá si v posledných rokoch získava stále väčšiu obľubu. Leží 210 km južne od Hurghady a 230 km od Edfu. Obrovským plusom tejto oblasti sú nielen krásne pláže, čisté more a večne svietiace slnko, ale taktiež prekrásne koralové útesy. Oblasť je vhodná pre milovníkov podmorského sveta a pre vyznávačov pokojnej, ničím nerušenej dovolenky.

11 Naj Egypta
11.1 Abú Simbel

Abú Simbel je jeden z najkrajších chrámov Egypta, leží na brehu Asuánskej priehrady asi 400 km južne od Luxoru a 900 km od Káhiry. Pôvodne ho slávny faraón Ramzes II. nechal vytesať do strmej pieskovej skaly na brehu Nílu, ale pri stavbe Asuánskej priehrady boli chrámy rozrezané na viac oko 1000 blokov s hmotnosťou až 30 ton a rozmermi 68 m vysokých a 180 m širokých. Chrámy boli po častiach premiestnené a opätovne poskladané. Práce na ich premiestnení trvali 3 roky a v roku 1968 boli všetky úpravy dokončené. Nad celým chrámom bola vytvorená železobetónová kopula pokrytá zeminou a kamením, aby tak dotvárala ilúziu prirodzeného skalného pahorku. Jeden z chrámov nechal Ramzes II. zasvätiť bohovi Amenreovi, Plahovi, Raharachlejovi a sebe samému, ako vtelenie boha Hora. Menší chrám zasvätil svojej žene Nefertiti a bohyni Hathor. Priečelie Ramzesovho chrámu (38 x 33 m) tvorí systém reliéfov a sôch, z ktorých najúžasnejší dojem vytvárajú štyri kolosálne sochy sediaceho Ramzesa II. Každá meria 20 m. Chrám bol vytesaný 64 m hlboko do skaly. Druhý z chrámov zasvätený manželke Nefertiti a bohyni Hathor je podstatne menší, avšak vnútorné reliéfy sú zachované v lepšom stave, než v chráme Ramzesa. V areáli chrámu sa striedajú mohutné 10 m vysoké sochy Nefertiti, s korunou bohyne Hathor, ktorá je v podobe kravských rohov. Chrám je viac oko 20 m hlboký. 
 
11.2 Papyrus
Papyrus je jeden z predchodcov dnešného papiera, výrobok z drene papyrusovej rastliny šachor papyrusový (Cyperus papyrus), ktorá rastie až do výšky 5 metrov a kedysi bola veľmi rozšírená v Egypte v delte Nílu.
Prvé poznatky o používaní papyrusu sú z Egypta, ale značne sa používal aj v stredozemnej oblasti, dokonca aj vo vnútrozemských častiach Európy a juhozápadnej Ázie. Ako materiál na písanie sa používal od polovice 4. tisícročia pred naším letopočtom v Egypte. Pápežská kancelária ho používala ako jediný materiál na písanie až do 11. storočia. Od 13. storočia papyrus všade nahradil papier, pretože bol lacnejší.
 
11.2.1 Výroba papyrusu
Po odstránení drene a rozrezaní na tenké prúžky sa steblá spájali, máčali, sušili, lisovali a uhládzali do listov, ktoré sa spájali do roliek, teda zvitkov, ukladaných do kožených puzdier. Na papyrus sa písalo z pravej strany a pri čítaní sa zvitok postupne rozvíjal. Keby  sme chceli papyrus nájsť dnes, museli by sme sa vydať do Sudánu ,alebo na Sicíliu. V Egypte by sme ho voľne rastúci už zrejme nenašli, rastie iba v Káhire, v botanickej záhrade. Papyrus bol tiež znakom Dolného Egypta (Horného bol losos). Papyrus bol o niečo silnejší než dnešný papier, ale jeho veľkou nevýhodou bola krehkosť. Gréci a Rimania jeho výrobu zdokonalili.

Papyrus nebol len jednostrannou pomôckou, vyrábali sa z neho koše, člny, laná, dokonca slúžil ako palivo alebo stavebný materiál. Jeho korene sa využívali ako potrava. Papyrus využívali aj starí egyptskí lekári. Používali ho nielen na obväzy, ale ho prikladali aj na zapálené oči a  rozmočeným vo vode výborne  hojili a zmäkčovali mozole ľudí ťažko pracujúcich na stavbách faraónov. Popol z papyrusu sa podobne, ako prach zo santalového dreva používal na čistenie zubov. Sypal sa i do otvorených rán, aby sa dobre vysušili a zahojili, dezinfikovala sa ním i ústna dutina a zastavovalo sa i krvácanie z nosa. Dreň zo spodnej časti stoniek papyrusu Egypťania s obľubou opekali a jedli, alebo aspoň žuli v ústach a vzápätí vypľúvali podobne ako neskôr cukrovú trstinu.
 
12 Víza a doklady do Egypta
Egyptské víza sa vydávajú priamo na letiskách v Káhire, Hurghade a Šarm aš-Šajch-u. Víza je možné získať aj na niektorých hraničných priechodoch, napríklad v Tabe, na hraniciach s Izraelom. V tomto prípade má však vízum platnosť iba na oblasť Sinajského polostrova. Občania SR potrebujú na vstup na územie krajiny cestovný pas, ktorého platnosť musí byť dlhšia minimálne o tri mesiace po ukončení platnosti udeleného víza a samotné víza. Žiadosť o vízum je možné podať na veľvyslanectve EAR v Bratislave, ktoré udeľuje občanom SR víza na základe potvrdenia turistickej kancelárie.

Záver
Počas pracovania na téme tohto projektu som sa dozvedela veľa nových zaujímavostí o Egypte. Egypt je po hospodárskej stránke veľmi zaostalá krajina, ako všetky krajiny tretieho sveta, ale má iné bohatstvo. Môže sa pýšiť krásnymi a mohutnými stavbami z obdobia, kedy v Európe ľudia žili ešte v jaskyniach. Má výborne rozvinutý cestovný ruch. Do Egypta prichádzajú každoročne milióny návštevníkov z celého sveta. Ľudia navštevujú Egypt nielen kvôli jeho pamiatkam, ale aj spoznávať egyptskú kultúru, ktorá je úplne iná ako tá naša. Egypťania majú iné zvyky a tradície ako my a je zaujímavé dozvedieť sa o nich niečo bližšie. V Egypte nájdete širokú ponuku vodných aj plážových športov. Potápanie, volejbal, tenis, pre tých odvážnejších je tu vodné lyžovanie. Tiež si môžete vyskúšať jazdu po púšti na štvorkolkách alebo na ťavách. Egypt je naozaj nádherná krajina a oplatí sa ju navštíviť. Či už patríte k tým dovolenkárom, čo majú radi príjemný oddych na slnkom vyhriatej pláži alebo na dovolenky nechodíte vylihovať na pláži, určite si v Egypte prídete na svoje a keď ho raz navštívite, budete sa tam chcieť opäť vrátiť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu