Madagaskar

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 26.03.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 204 slov
Počet zobrazení: 6 790
Tlačení: 434
Uložení: 442

Madagaskar

1. Úvod

Našu tému sme si vybrali, lebo nás Madagaskar zaujal svojou výnimočnou krásou panenskej prírody a izolovanosťou od okolitého sveta. Zaoberali sme sa nielen geografickou polohou, ale aj kultúrou a zvykmi obyvateľstva, ich spôsobom života, či výskytom rôznych nezvyčajných živočíchov a rastlín.

Je to jedinečný ostrov s faunou a flórou, ktorá sa nenachádza nikde na svete. Ekonomicky málo vyspelý, no zaujímavý svojou polohou a históriou. Madagaskar nie je zatiaľ turisticky vyhľadávaná a známa krajina, preto sme sa ju snažili bližšie predstaviť. 

Kurz malagašský ariary (MGA) - Madagaskar

2. História a súčasnosť

2.1 Základné údaje

Madagaskar leží v Indickom oceáne na štvrtom najväčšom ostrove na svete. Od afrického kontinentu je oddelený iba 400 kilometrov širokým Mozambickým prielivom a s Afrikou má pramálo spoločné. Od východnej Afriky sa oddelil pred asi 165 miliónmi rokov a i teraz sa stále pohybuje rýchlosťou takmer dva centimetre za rok smerom na juhovýchod. Najväčšími lákadlami Madagaskaru sú jedinečná fauna a flóra. Oficiálny názov je Madagaskarská demokratická republika. Rozloha je 587 040 km2., Madagaskar sa delí na šesť provincií, mena je madagaskarský frank (1 frank = 100 centimov). Je členom OSN. K štátu patrí okrem hlavného ostrova aj viacero menších ostrovov (Nosy Be 293 km2, Sainte Marie 165 km2) a 450km dlhý pás koralových útesov, ktoré sa ťahajú popred juhovýchodné pobrežie. 

2.2 História

Prví obyvatelia Madagaskaru sa priplavili na dnešné územie z Indie a Indonézie asi pred 2000 rokmi. Obyvatelia majú zmiešaný pôvod a malgaština je veľmi príbuzná indonézskemu jazyku. Na začiatku boli len zmienky o arabských obchodných cestách. Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci, konkrétne Diego Diaz v roku 1500. V roku 1642 sa Briti a Francúzi doplavili na ostrov a priniesli pre miestne obyvateľstvo kresťanstvo, ale nebolo to zadarmo, chceli za to nadvladu na ostrovom, to sa im však nepodarilo. Malgaššké kráľovstvo sa za kráľa Radama I. dostalo pod vplyv Veľkej Británie a za vlády kráľovnej Ranavalony I. došlo k jeho rozkvetu. Nezávislý vývoj Madagaskaru potom ukončila Francúzsko- Malgašská vojna, ktorá prebiehala v rokoch 1883-85. Neskôr sa stal francúzskym protektorátom a po potlačení povstania bol vyhlásený francúzskou kolóniou.

V 19.storočí si podrobilo kráľovstvo Merina na náhornej plošine vo vnútrozemí väčšinu ostrova. V rokoch 1904-05 prebehlo veľké povstanie, ktoré bolo brutálne potlačené francúzskymi vojakmi. A následne roku 1947 boli kolónie prehlásené za zámorské územie Francúzska. V roku 1958 bola proklamovaná Malgašská republika ako autonómny štát v rámci Francúzskeho spoločenstva. A roku 1975 boli evakuované všetky francúzske vojenské základne. Nezávislosť získal Madagaskar  dňa 26.6.1960. Tohto istého roku sa dostal k moci prezident Didier Ratsiraka, fašistický diktátor, ktorý presadzoval socialistickú protizápadnú politiku a počas jeho vládnutia bolo znárodnených mnoho súkromných podnikov a obchodov vrátane aj tých, ktoré vlastnili cudzinci.

Názov štátu bol v roku 1975 zmenený na Madagaskarskú demokratickú republiku. V roku 1991 obdržalo 5 zo 6 provincií štatút spolkového štátu a názov republiky bol potom na základe novej ústavy zmenený na Madagaskraskú republiku. V tomto roku  množstvo demonštrácií a stávok prinútilo diktátora prijať demokratickejšiu ústavu a v roku 1993 sa k moci dostala nová vláda na čele s prezidentom Albertom Zafym, na ktorej sa zúčastnilo asi 121 politických strán a organizácii. V polovici roku 1998 boli zmenou ústavy obmedzené kompetencie parlamentu a vlády - prezident mohol menovať a odvolávať predsedu vlády a celú vládu nezávisle od parlamentu. Prezident sa volí na sedem rokov. Posledné voľby sa konali 16.12.2001 a mali pomerne dramatický priebeh - po opätovnom sčítaní hlasov sa právoplatným prezidentom stal Marc Ravalomanana a funkciu predsedu vlády vykonáva Tantely Andrianarivo. Väčšinu vo vláde tvorí AREMA - Asociácia pre obnovu Madagaskaru.

Taux de change Ariary de Madagascar (MGA) - Madagascar

2.3 Povrch

Cez centrálnu časť ostrova sa tiahne pásmo hôr, ktoré v strednej časti vypĺňa náhorná plošina. /2600-2900 m.n.m./ Na V a Z povrch klesá do oblasti pobrežných nížin. V Z časti ostrova sa rozkladá náhorná plošina Bemaraha. Najvyšším bodom Madagaskaru je vrch Maromokotro /2876 m.n.m./ v masíve Tsaratanana. Na severnom okraji ostrova za strmou pobrežnou stenou nad teplým indickým oceánom leží priezračná, biela, sklovito lesklá krajina. Reč je o plošine ANKARANA, ktorá je pravdepodobne najzaujímavejšou časťou tohto ostrova. Toto biele pole je totiž miestami rozčlenené hlbokými tiesňavami, z ktorých vyrastajú baobaby, figovníky a palmy.

Domorodí Malgaši nazývajú tieto skalné hroty TSINGY podľa cinkotavého zvuku, ktorý vydávajú pri údere. Tsingy sa však dajú pozorovať iba z lietadla. Nachádza sa tu veľa puklín vedúcich do podzemia, kde dažďová voda vytvorila malebný kras- jaskyne s kvapľovou výzdobou ,podzemné riečiská a rozľahlé jazierka. Tento skrytý svet je zatiaľ ľuďmi málo preskúmaný a ešte menej navštevovaný. Stropy niektorých jaskýň sa prepadli a vznikli priepasti, ktorých dno osídlili rastliny a živočíchy. Tak vznikli akési exotické záhrady, z ktorých ľudia vidia iba koruny stromov. Celkovo bolo preskúmaných asi 11 kilometrov chodieb. Tí, čo sa chcú do podzemného labyrintu, musia počítať s tým, že sa tam stretnú s krokodílmi a to najmä v období sucha. ANKARANA je pre svoju unikátnosť chránená ako NÁRODNÝ PARK AMBRE, kde sa darí pôvodnú faunu a flóru uchrániť, ale na väčšine ostrova sú miestne druhy ohrozené viac než kdekoľvek inde na svete.
Pobrežie je členitejšie s mnohými zálivmi a ostrovmi. Medzi najväčšie ostrovy patria na SZ ostrov Nosy Bé a v SV časti ostrov Nosy Boraha, kedysi ostrov Sv.Márie. Najväčším zálivom je Antongila Bay v SV časti ostrova.

Najsevernejším bodom Madagaskaru je Ambrový mys a na J je to Mys Panny Márie. Na východe je pás korálových útesov a  pozdĺž afrického pobrežia tečie od severu na juh teplý Mozambický prúd. Hydrografické pomery sú pomerne dobré, pričom väčšina riek pramení vo vnútrozemí a ich tok v prevažnej miere smeruje na Z, kde ústia do Mozambického prielivu. Medzi najvýznamnejšie rieky patria:
Mangoky, Mania, Betsiboka, Sofia, Onilany. Vo vnútrozemí ostrova sa rozkladá aj rozlohou najväčšie jazero Madagaskaru - jazero Alaotra (400 km2). 

2.4 Podnebie

Vysoko položená centrálna náhorná plošina je relatívne chladná, preto veľa živočíšnych druhov žije v teplejších oblastiach na pobreží. Východné pobrežie má vlhké podnebie vďaka pasátom a monzúnom, ktoré zmierňujú tropické pásma. Ale ostatné oblasti sú suchšie.
Územie Madagaskaru patrí do tropického pásma. V najjužnejšej časti ostrova je podnebie suché a na vysočinách mierne. Západné pobrežie má výrazné obdobia sucha a dažďov.

- Priemerné ročné slnečné žiarenie-640 joulov na cm2
- Priemerná ročná teplota na zemskom povrchu- 25 stupňov Celzia 
- Priemerná ročná teplota vzduchu- 16,8  stupňov Celzia
- Počet hodín slnečného svitu za rok- 2000
- Priemerné ročné zrážky- 2500 mm

 
Nachádza sa v dvoch podnebných pásmach
- Tropickom
- Subtropickom 

2.5 Rastlinstvo a živočíšstvo

Okrem niekoľkých privandrovalcov sa zvieratá a rastliny ostrova Madagaskar vyvinuli zväčša z druhov, ktoré sa tam dostali z Afriky, a to práve v čase, keď sa od nej ostrov oddelil. Tak ako v Austrálii, aj na tomto ostrove sú zvieratá a rastliny potomkami kedysi všeobecne rozšírených rodov, ktoré odvtedy v iných oblastiach vyhynuli. Niekoľko tropických plodín, ktoré sa pestujú na Madagaskare sú klinček, mango, papája, banán a zeleninový banán. Deväť desatín živočíšnych a rastlinných druhov sa nevyskytuje nikde inde na svete.

V posledných storočiach možno pozorovať rapídny úhyn mnohých veľkých, nezvyčajných zvierat. K štyrom hlavným skupinám cicavcov vyskytujúcich sa na tomto ostrove patria lemury, mäsožravce, hlodavce a pichľavé. Hoci sem niektoré druhy vtákov prileteli cez more, mnohé vtáky sú charakteristické len pre tento ostrov. Pozoruhodné sú aj plazy ostrova. Tri štvrtiny všetkých chameleónov sveta žijú práve tu. Zatiaľ čo inde na svete chameleóny liahnu živé mláďatá, všetky druhy žijúce na Madagaskare ešte stále kladú vajcia. Okrem toho sa tu vyskytuje veľa korytnačiek a nezvyčajná ploskochvostá jašterica ktorá sa maskuje pritisnutím ku kôre stromu, s ktorou farebne splýva. Nachádza sa tu totiž niekoľko kompletných rastlinných rodov, ktoré sú unikátmi ostrova. Tento ostrov je raj pre ľudí Afriky, pretože jedine tu sa nevyskytuje mucha tse-tse.

2.6 Obyvateľstvo

Na Madagaskare žije asi 18 606 000 obyvateľov. Väčšina obyvateľov si zarába na živobytie poľnohospodárstvom a na svoje polia každoročne zaberá nové plochy zeme. Ženy nosia komplikované účesy, ktoré naznačujú, z ktorej dediny pochádzajú. V niektorých oblastiach je ešte stále zvykom pozvať na oslavu pramatku kmeňa a vykopať ju kvôli tomu z hrobu, aby mohla byť osobne prítomná na oslave. Po skončení oslavy mŕtvolu oblečú do nových pohrebných šiat a znova pochovajú.

Hlavné mesto je Antanarivo, s počtom obyvateľov 802 000, ďalšie významné mestá sú Toamasina 145 000 obyv., Fianarantsoa 124 000 obyv., Mahajanga 85 000 obyv. Urbanizácia je veľmi nízka, len 27% obyvateľstva žije v mestách. Priemerná hustota zaľudnenia je asi  27,99 obyv./km2. Úradným jazykom je malgaština a francúzština. Na Madagaskare sa oslavuje Deň Nezávislosti 26. júna. Priemerná dĺžka života u mužov je 50 rokov u žien 52. Pätinu obyvateľstva tvoria analfabeti, nezamestnanosť je len 6%. Štruktúra obyvateľstva je veľmi jednotná až 99% tvoria Malgaši, jedno percento cudzinci. Prevládajúce náboženstvo je animistické, ďalej rímskokatolícke, protestantské, islam, sunitské. 

2.7 Školstvo

Základné vzdelanie je bezplatné a povinné: zaisťuje ho štát spoločne s protestantskou a katolíckou cirkvou. Úroveň vzdelanosti je vysoká aj kvôli zvyšujúcej sa gramotnosti (okolo 80 %). Avšak oproti vyspelým štátom je stále veľmi nízka. 

2.8 Zdravotníctvo

Zdravotná starostlivosť je dostupná hlavne ľuďom žijúcim v mestách, na dedinách je na veľmi nízkej úrovni. Úspechom je likvidácia endemických chorôb. Ak chcete navštíviť krajinu, nemali by ste ignorovať očkovanie proti žltačke typu A a pri dlhodobej návšteve krajiny aj proti žltačke typu B a žltej zimnici. Malária sa vyskytuje vo vnútrozemí v období dažďov a na pobreží celoročne. V poslednej dobe sa na severe ostrova niekoľkokrát vyskytla cholera. Tečúcu vodu je nutné prevarovať a filtrovať, ovocie a zeleninu dostatočne umývať alebo ošúpať, mäso by sa malo dlho variť. Aj v tých najteplejších dňoch by ste sa mali vyhnúť chladeniu nápojov s ľadom a pouličnej zmrzline.

Dôležité telefónne čísla:
Polícia 17
Hasiči 18
Záchranná služba 22 200 40 

2.9 Hospodárstvo

Madagaskar je poľnohospodársky štát so slabo rozvinutým spracovateľským a ťažobným priemyslom napriek tomu, že na ostrove sa nachádzajú obrovské zásoby grafitu, patria medzi najväčšie na svete. Významné sú ložiská chrómu, niklu, uránu, berýlia, kremíka, zlata, železnej rudy a drahokamov. Zásoby ropy a zemného plynu sú v pobrežných oblastiach, avšak nie sú vhodné pre komerčné využitie. Väčšina obyvateľstva je však závislá na poľnohospodárstve, no obrábateľných je len asi 5% pôdy. Pestuje sa  ryže, sladké zemiaky a manioky, tvoria podstatnú zložku potravy ľudí na ostrove. Na export sa pestuje najmä káva, klinčeky, vanilka, cukrová trstina,  sisal a nezanedbateľným je aj rybolov. Najziskovejšie pre štát sú služby, tvoria až 56% HDP, ďalej je to poľnohospodárstvo 31% a priemysel 13%. HDP na jedného obyvateľa je 250 USD. 

2.10 Priemysel

Madagaskar v súčasnosti patrí medzi najmenej rozvinuté a najchudobnejšie štáty na Zemi. Má menej bohaté ložiská nerastných surovín: grafit(patria medzi najväčšie na svete), zlato, železná ruda, kryštalické bridlice, polodrahokamy, urán, nikel, chróm, titán. Z priemyselných odvetví sú tu zastúpené textilný a potravinársky priemysel a montáž automobilov.  Zásoby ropy a zemného plynu sú v pobrežných oblastiach, avšak nie sú vhodné pre komerčné využitie. Väčšina obyvateľstva je však závislá na poľnohospodárstve, aj keď obrábateľných je len asi 5% pôdy. Hlavnou vývoznou surovinou ostrova je vanilka, ktorá sa využíva pri výrobe zmrzliny a nápojov z koly.. Okolo polovicu elektrickej energie vyrábajú  hydroelektrárne, ostatok vyrábajú generátory na dovážené palivo. Priemysel spracováva prevažne poľnohospodárske suroviny, vyrába sa cement, mydlo, textil, sisalové laná, cukor, palmový olej a ďalšie. V hlavnom meste Antananarivo sú tlačiarne a montážne závody na motorové vozidlá. Obrovský potenciál cestovného ruchu nie je vôbec využívaný. 

2.11 Doprava

Medzinárodné letisko v Antananarive má spojenie s Juhoafrickou republikou a Parížom. V krajine je ďalších 53 miestnych letísk. Je tu rozšírená železničná a cestná sieť (autobusová doprava) a taxislužba. Cesty sú len zriedkakedy dobré a hlavne v období dažďov a tesne po ňom je pred cestou do vnútrozemia potrebné overiť zjazdnosť. Aj väčšina miestnych železníc je v zlom stave. Medzinárodné námorné prístavy (Antsiranana, Toliara, Toamasina) zabezpečujú ďalšie spojenie ostrova so svetom. Na cestu na Madagaskar sú potrebné víza. 

2.12 Bezpečnosť a riziká

Bezpečnostná situácia na Madagaskare je stabilizovaná, problémom je vysoká kriminalita a nevyhovujúce služby poskytované miestnymi cestovnými kanceláriami. Bežné sú krádeže, v posledných rokoch sa vo veľkých mestách a turistických centrách rozšírila prostitúcia, ku ktorej sú mladé ženy nútené najmä z ekonomických dôvodov. Madagaskarská vláda prijala veľmi prísne zákony proti sexuálnemu zneužívaniu detí. AIDS zatiaľ nie je na ostrove taký rozšírený ako v ostatných afrických krajinách. Zdravotnícka starostlivosť je na veľmi nízkej úrovni s výnimkou súkromných zariadení.

Krajina trpí nedostatkom kvalifikovaných lekárov i zdravotníckeho personálu a pretrváva nedostatok základných liekov, hrozí značné riziko nákazy maláriou v pobrežných oblastiach a v tropických lesoch, rovnako vo vysokohorských vnútrozemských oblastiach. Madagaskar však ekonomicky patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta a z hľadiska infraštruktúry nie je na masy turistov ani zďaleka pripravený, preto si treba dávať veľký pozor a byť pripravený prakticky na všetko.

 
Orientačné ceny (v Sk):
1 l mlieko 2,8 % tučnosti 18,10
1 kg bravčová kotleta 131,40
1 kg syr ementál 207,10
1 kg biely chlieb 18,10
1 ks pečiva 1,60
1 kg salámy 399,80
1 kg zemiakov 8,40
1 l minerálnej vody 21,30
1 ks kopček zmrzliny 8,40
2 l Cola, Fanta 36,90
0,5 l pivo 20,10
0,7 l víno červené 59,700,
7 l víno biele 47,40

3. Záver

Cieľom našej práce nebolo zistiť nijaké nové poznatky z ostrova Madagaskar, chceli sme spracovať tému tohto prekrásneho ostrova, priblížiť ho naším poslucháčom a profesorom. Zachytiť tie najpodstatnejšie informácie o Madagaskare. A to sa nám dúfam podarilo. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.011 s.
Zavrieť reklamu