Európa – prírodné podmienky

Európa – prírodné podmienky

Povrch

– formovanie jej povrchu ovplyvnil ľadovec, ktorý vo štvrtohorách pokrýval veľkú časť tohoto územia. Jeho stred sa nachádza v Škandinávii. Výsledkom jeho činnosti sú početné jazerá vo Fínsku, Rusku, Poľsku a Nemecku. Severná a východná časť týchto nížin tvoria geologicky najstaršiu časť Európy

– zo všetkých pevnín má najnižšiu priemernú výšku – 340 m.n.m

– nížiny (do 200 m.n.m) tvoria až 57% plochy

– najrozsiahlejšia je Východoeurópska nížina (západne od Uralu, zaberá takmer celú európsku časť Ruska, pobaltské štáty, Bielorusko, časť Ukrajiny)

– najnižšie miesto je preliačina v Kaspickom mori

– najvyššie hory v Európe sú Alpy, s najvyšším vrchom – Mont Blank (4807 m.n.m), Pyreneje, Karpaty, Apeniny, Dináre, Škandinávske vrchy

– doteraz činné sopky sa vyskytujú v Taliansku a najviac ich je na ostrove Island

Podnebie

– na podnebie v Európe vplýva viac činiteľov : poloha podľa zemepisnej šírky, vzdialenosť od oceána, teplý Severoatlantický oceánsky prúd, prevládajúce západné vetry, rozloženie horských pásem a ich smer voči prevládajúcim vetrom a nadmorská výška

– v závislosti od zemepisnej šírky rozlišujeme:

• Studené podnebné pásmo – najsevernejšie časti európskej pevniny a arktické ostrovy, dlhé mrazivé zimy, krátke studené letá, málo zrážok (len v podobe snehu)

• Subtropické podnebné pásmo- oblasti na juhu pri Stredozemnom mori, teplé a suché letá, daždivé zimy

• Mierne pásmo – väčšina územia, veľký vplyv majú prevládajúce západné vetry a vzdialenosť od Atlantického oceána, podľa vzdialenosti rozlišujeme:

– Oceánska oblasť – Britské ostrovy, západná Európa a západné pobrežie Škandinávskeho polostrova, dostatok zrážok po celý rok, mierne teploty v lete i zime

– Prechodná oblasť – východná časť severnej, stredná, juhovýchodná a časť východnej Európy, prevládajúci vplyv oceánu, letá teplé s väčším množstvom zrážok, v zime klesajú teploty pod 0 stupňov

– Pevninová oblasť – najvýchodnejšia Európa, letá teplé až horúce a suché, zimy mrazivé so snehovými zrážkami

– najsuchšia oblasť – nížina pri Kaspickom mori

– na podnebie vplývajú hlavne islandská tlaková níž, azorská tlaková výš a teplý golfský prúd

Vodstvo

– Európa má dobre vyvinutú riečnu sieť

– 80% riek sa odvodňujú do Atlantiku 20% do Kaspického mora

– najdlhšie rieky: Volga (3531 km) – do Kaspického mora
Dunaj (2850 km) – pramení vo Schwarzwalde, ústi do Čierneho mora Dneper, Donn, Rýn, Labe

– na mnohých riekach sú vystavané priehrady a vodné elektrárne (napríklad na Dunaji, na Volge i menších riekach)

– jazerá zaberajú 168 000 km2, väčšina ľadovcového pôvodu, najväčšie sú Ladošské, Onežské, Balaton, Bodamské

Vegetácia

– rozšírenie pôd, rastlinstva a živočíšstva sa vyznačuje pásmovitým usporiadaním

– šírkové pásma sú veľmi výrazné v rovinatých oblastiach, najmä na Východoeurópskej nížine

– ostrovy v Severnom ľadovom oceáne trvale zaľadnené, na nezaľadnených miestach porasty machov a lišajníkov

– Island, severné pobrežie Škandinávskeho polostrova a polostrova Kola, pobrežie Barentsovho mora – tundra – machy, lišajníky, trávy, južnejšie zakrpatené vŕby a brezy

– tajga – pásmo ihličnatých lesov – smreky, smrekovce, miestami jedle a brezy, na piesočnatých pôdach borovice

– južnejšie pásmo zmiešaných a listnatých lesov – ľudia pri osídľovaní vyrúbali a utvorili kultúrnu krajinu s poliami, lúkami, ovocnými sadmi, vinohradmi a záhradami

– lesostepné a stepné pásmo – juh Východoeurópskej nížiny, rozšírené černozeme

– subtropické pásmo – pobrežie Stredozemného mora, vždy zelené suchomilné rastliny, rozličné druhy dubov, krovinaté porasty, viac obojživelníkov, plazov a hmyzu

– vo vyšších pohoriach sa striedajú výškové stupne, najnižší tvoria listnaté a zmiešané lesy, vyšší ihličnaté, nad hornou hranicou je stupeň kosodreviny, ešte vyššie horské lúky a nad nimi mrazová púšť

– v smere od juhu na sever sa v pohoriach znižuje horná hranica lesa, aj hraníc jednotlivých výškových stupňov