Horizontálne členenie textu:
Autor: babuska
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2015
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 515 slov
Počet zobrazení: 18 301
Počet zobrazení: 18 301
Tlačení: 927
Uložení: 846
Uložení: 846
Horizontálne členenie textu:
1.pásmo rozprávača
2.pásmo postáv
Rozprávač
n najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
n osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
n dvojaký spôsob vyrozprávania:
a. ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)
- je-rozprávanie, Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.
Znaky: 1. formálne je koncipovaná v minulom čase,
2. využíva 3.slovesnu osobu,
3. má spisovnú podobu
Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:
1. Klasický = personálny
2. Autorský (vševediaci)
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
4. Rozprávač „oka kamery“
1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí
a) hlavná postava (personálny r.)
b) vedľajšia postava
● rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami
● pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy
● postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.
2. Autorský (vševediaci)
- príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času
- má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,
- pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky
- má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách
-dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
a) hlavná postava (priamy r.)
b) vedľajšia postava
- rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
- zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok
4. Rozprávač „oka kamery“
n objektívny rozprávač
n stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov.
- je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv
- nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy
- jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
- má formu:
a. monológ - prehovor jednej postavy
b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy
1.pásmo rozprávača
2.pásmo postáv
1. Pásmo rozprávača
- text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávaniaRozprávač
n najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
n osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
n dvojaký spôsob vyrozprávania:
a. ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)
- je-rozprávanie, Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.
2. využíva 3.slovesnu osobu,
3. má spisovnú podobu
Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:
1. Klasický = personálny
2. Autorský (vševediaci)
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
4. Rozprávač „oka kamery“
1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí
a) hlavná postava (personálny r.)
b) vedľajšia postava
● rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami
● pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy
● postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.
2. Autorský (vševediaci)
- príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času
- má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,
- pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky
- má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách
-dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
a) hlavná postava (priamy r.)
b) vedľajšia postava
- rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
- zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok
4. Rozprávač „oka kamery“
n objektívny rozprávač
n stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov.
- je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv
- nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy
2. Pásmo postáv = priama reč postáv
- úsek textu, ktorých nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)- jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
- má formu:
a. monológ - prehovor jednej postavy
b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Ktoré činitele a ako ovplyvňujú výslednú podobu textu? | Referát | 238 slov | |
Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti textu | Ostatné | 290 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#horizontálne členenie textu #typy textov #dramatizácia textu #členenie textu #slohy rozprávanie v tretej osobe #pribeh v tretej osobe #vertikalne členenie textu #rozpravanie pribehu v 3.osobe #diktat priama rec #horizontálne a vertikálne členenie textu #PASMO ROZPRAVACA #horizontalne členenie dramatickeho textu #Pasmo postav #horizontálne členenie textu - pásmo rozprávača #hlavne znaky prozaickeho,poetickeho textu #VERTIKALNE A HORIZONTALNE CLENENIE DRAMY #horizontalne a vertikalne clenenie textu dom v strani #funkcie rozpravaca #horizontalne clenenie #rozpravačDiskusia: Horizontálne členenie textu:
Pridať nový komentárVygenerované za 0.018 s.