Horizontálne členenie textu

Horizontálne členenie textu:

1. pásmo rozprávača

2. pásmo postáv

1. Pásmo rozprávača

– text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania

Rozprávač

n najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
n osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
n dvojaký spôsob vyrozprávania:
a. ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) – autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)

– je-rozprávanie,  Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.

Znaky: 1. formálne je koncipovaná v minulom čase,

2. využíva 3.slovesnu osobu,

3. má spisovnú podobu 

Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:

1. Klasický = personálny
2. Autorský (vševediaci)
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
4. Rozprávač „oka kamery“

1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí

a) hlavná postava (personálny r.) 

b) vedľajšia postava

● rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami

● pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy

● postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.

2. Autorský (vševediaci)

– príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času 

– má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,

– pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky

– má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách
-dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.

3. Priamy /individuálny/ rozprávač

a) hlavná postava (priamy r.) 

b) vedľajšia postava

– rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času

– zvyčajne – hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok

4. Rozprávač „oka kamery“

n objektívny rozprávač

n stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov.

– je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv

– nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy

2. Pásmo postáv = priama reč postáv

– úsek textu, ktorých nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)

– jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie

– má formu:

a. monológ – prehovor jednej postavy

b. dialóg – rozhovor 2 a viacerých postáv – tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy