Opisný slohový postup

Opisný slohový postup

– Vysvetlite princípy opisného slohového postupu.

– Charakterizujte kompozíciu opisu.

– Porovnajte opis a charakteristiku ako základné útvary opisného slohového postupu.

– Rozhodnite, či v uvedených ukážkach ide o opis, alebo o charakteristiku. Svoju odpoveď zdôvodnite:

1. Opisný slohový postup

– slúži na vymenovanie znakov a vlastností osoby, veci alebo činnosti, na priblíženie, znázornenie niečoho alebo niekoho niekomu inému.

– Prevládajú v ňom menné slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená a zámená)

– Znaky a vlastnosti osôb, zvierat, vecí, činností sa vymenúvajú v istom poradí, ktoré do istej miery závisí od podávateľa, pretože ten im stanovuje dôležitosť- od dôležitých po menej dôležité. Podávateľ stanovuje takisto aj hierarchiu, čo znamená, že nie vždy je text zostavený objektívne, pretože v ňom zohráva úlohu subjektívny postoj, názor podávateľa. Uplatňuje sa hlavne v hovorovom, náučnom a umeleckom štýle.

2. Kompozícia opisu

– závisí od funkcie opisu

– Opis sa snaží čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet jav či osobu a ich znaky, črty a vlastnosti

– Kompozícia má byť vecne účelná a prehľadná, môže byť použitá aj forma výpočtu

– Veľmi dôležitá je logická postupnosť (napríklad pri opise výzoru osoby opisujeme od hlavy po päty)

3. Opis

– základný slohový útvar opisného slohového postupu, často sa vyskytujúci aj v rámci iných slohových postupov

– Stretávame sa s ním vo väčšine funkčných jazykových štýlov (poznáme náučný, umelecký, ale aj hovorový opis).

– Znaky:

– opisujeme osoby, veci, rôzne činnosti a prírodné deje

– úlohou opisu je vystihnúť opisovaný objekt ako celok a zároveň jeho jednotlivé časti, ich vzájomné vzťahy

– Jazyk opisu:

– snaha o priliehavosť a názornosť, časté podstatné a prídavné mená, príslovky miesta a času, stavové slovesá (v dynamickom opise činnostné)

– snaha o stručnosť, hutnosť, viacnásobné vetné členy, prednosť majú vetné členy pred vedľajšími vetami

Charakteristika

· je žáner vyskytujúci sa v umeleckej a náučnej literatúre. Vymenúvajú sa v ňom typické znaky a vlastnosti človeka alebo nejakej bytosti (povahové vlastnosti, záujmy, schopnosti, názory)

· Rozlišujeme charakteristiku:

o vonkajšiu – opísanie telesných vlastností
o vnútornú – povahové a duševné vlastnosti
o Ak sa vonkajšia charakteristika nachádza bez prvkov vnútornej charakteristiky, potom hovoríme len o vonkajšom opise.

o objektívnu – autor nezainteresovane vymenúva vlastnosti
o subjektívnu – autor výberom a aj svojím uhlom pohľadu hodnotí vlastnosti

o priamu – bezprostredné vymenúvanie vlastností
o nepriamu – vlastnosti charakterizovanej osoby vyplývajú predovšetkým z jej konania