Slohové postupy a útvary (žánre)

– základ tvoria údaje: kto? čo?
kedy? kde? ako? prečo?

– jednoduchá kompozičná a syntaktická stavba

– zhustené a úsporné vyjadrovanie

– vety na seba málo nadväzujú, pôsobia ako samostatné, obsahovo aj formálne uzavreté celky

– presné údaje, vlastné mená, číslovky – objektívnosť

– texty môžu byť formalizované
(tabuľky, predtlače)

– najčastejšie sa uplatňuje v útvaroch administratívneho a publicistického štýlu

– zachytáva udalosti v časovej a príčinnej následnosti

– prevažujú dejové slovesá, najmä slovesá pohybu v minulom čase alebo v historickom prézente

– text sa oživuje priamou rečou postáv

– prevažuje subjektívny prístup autora

– uplatňuje sa najmä v útvaroch umeleckého a publicistického štýlu a v hovorovom štýle

– zachytenie znakov a vlastností vecí (osôb, predmetov, činností)

– prevažujú jednoduché vety s viacnásobnými alebo širšie rozvitými členmi

– majú charakter enumerácie (výpočtu)

– miera subjektivity autora závisí od druhu opisu – objektivita v opisoch v odbornom štýle → subjektivita v prípade umeleckého štýlu

– uplatňuje sa v útvaroch umeleckého, náučného, publicistického štýlu

– analýza a vysvetlenie podstaty javov (príčinných a dôsledkových vzťahov)

– myšlienky sa radia induktívne alebo deduktívne

– prevažujú zložené súvetia

– využitie odborných termínov

– argumentácia – uvádzanie faktov, dôkazov

– presnosť, objektívnosť

– odborný text môže byť doplnený tabuľkami, grafmi, obrázkami

– úvaha – prináša subjektívny pohľad autora na známy (spoločenský, etický, filozofický) problém

– konfrontuje subjektívne a objektívne hodnotenie

– využitie v útvaroch náučného, publicistického (úvaha aj v žánroch umeleckého štýlu)

– štýl súkromného styku,
bežnej komunikácie
-subjektívny jazykový štýl

– ústnosť, konverzačnosť, situačnosť

– časté využívanie mimojazykových
prostriedkov

– tendencia k stručnosti

– „nedbalá“ výslovnosť

– uvoľnenie vetnej stavby, časté vetné nepravidelnosti

– množstvo parazitických slov (tzv. floskuly)

– expresívne slová, univerbizované slová

– štýl jazykových prejavov, ktoré
plnia najmä estetickú funkciu

– pestrosť, obraznosť a expresívnosť vyjadrovania

– využitie bohatstva slovnej zásoby

– pestrosť vetnej stavby

– najčastejšie slohové postupy: rozprávací, opisný a iné

– úradný, kancelársky štýl

– štýl verejného styku

– objektívny jazykový štýl

– neutrálne, cudzie slová, skratky, značky

– štandardizovaný obsah a forma (napr. rôzne tlačivá), heslovitosť

– polovetné konštrukcie – častý výskyt trpných príčastí, prechodníkových a pasívnych konštrukcií

– obsahovo zhustené vety

– dominantný slohový postup: informačný

– odborný, vedecký štýl

– používaný v oblasti vedy

– objektívny jazykový štýl

– presnosť, pojmovosť, objektívnosť

– prevažujú podstatné mená nad slovesami

– pomerne dlhé vety, zložené súvetia
(podľa toho, či ide o vedecko-náučný alebo populárno-náučný štýl)

– dominantné slohové postupy: výkladový, informačný, príp. opisný

– novinársky, žurnalistický štýl

– dominuje spravodajská funkcia

– uplatňuje sa v masmédiách

– písomnosť/ústnosť (printové/elektronické médiá)

– informatívnosť – výskyt faktografických prvkov (čísla, názvy)

– kompozičná pestrosť – tlač využíva osobitné kompozičné prostriedky (titulok, typografická úprava textu, písmo); v rozhlase a televízii je štýl úspornejší, heslovitejší (text doplnený zvukom a obrazom)

– hovorené prejavy

– blízky hovorovému,
náučnému, publicistickému
štýlu – podľa funkcie, situácie,
cieľa, adresáta

– ústnosť

– prehľadnosť kompozície a štylizácie

– využitie mimojazykových prostriedkov (práca s hlasom, mimika, gestá a pod.)

– využitie rôznych slohových postupov