Výkladový slohový postup

17b. Výkladový slohový postup

Rozoberá a vysvetľuje vývinové, funkčné a príčinné vzťahy medzi predmetmi a javmi, alebo vnútri predmetov a javov. Vzťahy a dôvody týchto javov vysvetľuje z rozličných hľadísk. Výkladový text je sieť logicky spätých myšlienok, preto poradie myšlienok nie je možné voľne meniť – súdržnosť a nadväznosť textu

Útvary / žánre

1) Výklad – objektívny, základom je analýza javov, vzťahov, autorský plurál, neosobné vyjadrovanie

2) Úvaha – subjektívna, základom je interpretácia faktov, subjektívny názor autora

Postupy a formy logického myslenia

• indukcia – myšlienkový postup od jednotlivosti k zovšeobecneniu, od známych vecí k neznámym, od konkrétnych javov k abstrakcii (pr. Peter je partizánčan, Ján je partizánčan – sú krajania)
• dedukcia – opak indukcie, postup od všeobecného k jednotlivému, od známeho k neznámemu, od abstraktného ku konkrétnemu (pr. Človek je smrteľný, Ján je človek – Ján je smrteľný. )
• zovšeobecnenie – na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ktoré platia pre celú triedu predmetov
• komparácia – porovnávanie
• konkretizácia – uvedenie príkladu
• triedenie – kategorizácia
• analógia – po preskúmaní podobností 2 javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti
• objasnenie – pomocou príkladu
• interpretácia – vedecká (vedeckého objavu), popularizačná (vyhlášky pre vodičov), esejistická (básne), text môžeme interpretovať súhlasne, kontrastne, polemicky, komplexne (po všetkých jeho stránkach), čiastkovo (čiastkový problém)
• argumentácia – druh objasňovania, presviedčanie, postup – vyslovíme tézu (tvrdenie), potom argumentujeme – objasňujeme svoje tvrdenie s využitím priamych (citácia) a nepriamych (hypotézy) argumentov, na záver zhrnieme povedané

Kompozícia výkladu:

• úvod – pomenovanie problému, javu
• jadro – analýza jednotlivých stránok problému, javu, argumentácia
• záver – zhrnutie, zovšeobecnenie

Druhy výkladu:

1. Induktívny – postup od ľahšieho k náročnejšiemu, v závere vyslovíme zovšeobecnenie
2. Deduktívny – najskôr vyslovíme tvrdenie, potom ho dokladáme príkladmi a argumentujeme, je náročnejší, rozširuje vedomosti a pomáha ich precvičovať

Pre výklad je typické: definície, pojmy, termíny, výpočty, schémy, grafy, tabuľky

Výkladové žánre v náučnom štýle

• Odborný článok – vo vedeckých alebo odborných časopisoch
• Dizertácia – vedecká rozprava

1. a) monografia – ak sa zaoberá čiastkovým problémom nejakého vedného odboru
2. b) kompendium – trojčlenná kompozícia, úvod a záver sú samostatné, jadro sa člení na kapitoly

• Štúdia – kratšie ako dizertácia, podrobne analyzuje nejaký čiastkový odborný problém
• Prípadová štúdia

Odborné práce v školskom prostredí

• Odborné práce – školský referát, odborný referát, projektová práca, SOČ
• Záverečné práce – seminárna práca, KOP (komplexná projektová práca), bakalárska, diplomová práca
• Kvalifikačné práce – dizertačná, habilitačná práca

SOČ – Stredoškolská odborná činnosť

1. Titulný list – názov školy, práce, rok, miesto, riešiteľ, ročník štúdia
2. Obsah – názvy kapitol a čísel strán, prílohy
3. Úvod – prvá číslovaná strana, obsahuje dôvody spracovania témy, cieľ práce, ťažkosti a prekážky, s ktorými sa autor pri písaní práce stretol, poďakovanie
4. Metodika práce – opis metódy, spôsobu, podľa ktorej sa v práci postupovalo
5. Vlastná práca – členená na kapitoly a podkapitoly
6. Diskusia – úvahy a porovnania vlastných výsledkov s výsledkami, ktoré dosiahli v danej oblasti iní autori, autor vyjadruje svoje postrehy, vyvodzuje závery, riešenia problému
7. Záver – či bol dosiahnutý cieľ, prínos práce, odporúčania, posledná číslovaná strana
8. Zoznam použitej literatúry – abecedne zoradený