Jazyk – slovanské jazyky

JAZYK – SLOVANSKÉ JAZYKY

JAZYK

Jazyk je systém ustálených znakov a pravidiel, na základe ktorých vzniká konkrétna reč. Je to dohodnutý kód, súbor znakov a pravidiel, ktoré sa používajú na vyjadrenie, prenos a výmenu informácií. Poznáme prirodzené jazyky (slovenčina, angličtina, nemčina) aj umelé jazyky (esperanto, programovacie jazyky).

FUNKCIE JAZYKA

• dorozumievacia (komunikatívna) funkcia, v ktorej jazykovými prostriedkami vyjadrujeme svoje myšlienky, názory, postoje, city a pocity,
• poznávacia (kognitívna) funkcia, ktorá slúži ako nástroj myslenia,
• estetická funkcia, ktorá rozvíja estetické vnímanie človeka,
• reprezentatívna funkcia – jazyk je prostriedok na vytváranie národného povedomia, hrdosti.

VÝVIN JAZYKA

Dnešné európske a niektoré ázijské jazyky sa vyvinuli zo spoločného jazyka, ktorý sa nazýva indoeurópsky prajazyk.

Ďalším vývinom sa z indoeurópskeho prajazyka vytvorili skupiny indoeurópskych jazykov.

Súčasné slovanské jazyky:

• západoslovanské : slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina
• východoslovanské : ruština, ukrajinčina, bieloruština,
• južnoslovanské : slovinčina, chorvátčina, srbčina, macedónčina, bulharčina.

PRASLOVANČINA

Praslovančina patrila do skupiny indoeurópskych jazykov. Je to spoločný jazyk dnešných Slovanov. Nie je doložená písomnými pamiatkami, preto si jej znenie iba domýšľame, resp. rekonštruujeme. Bola dorozumievacím jazykom Slovanov v Zakarpatskej oblasti, okolo 6.-8. storočia.

STAROSLOVIENČINA

Staroslovienčina je prvý slovanský spisovný jazyk, ktorý v roku 863 priniesli na Veľkú Moravu bratia Konštantín (Cyril) a Metod. Prišli na žiadosť kniežaťa Rastislava od Michala III. z Byzancie. Vznikla na základe macedónskeho nárečia z okolia Solúna. Prvky staroslovienčiny sa zachovali dodnes v liturgickom jazyku gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich.

Zapisovala sa písmom hlaholika, ktorú vytvorili bratia pred príchodom na VM. Boli to malé písmená gréckej abecedy, neskôr toto písmo jeho žiaci zjednodušili a na základe veľkých písmen gréckej abecedy vznikla cyrilika (po úprave dodnes používaná v ruštine ako azbuka).

Po rozpade VM vzniká uhorský štát, do ktorého sa začleňuje územie Slovenska. Slovenčina sa stáva na dlhé roky iba „domácim jazykom“.

Spisovná slovenčina – prvé pokusy o kodifikáciu (uzákonenie):

1. Jozef Ignác Bajza – v diele René mláďenca Príhody a Skúsenosťi uplatnil vlastný jazyk ( slowackí jazyk), ktorý sa však neujal,
2. Anton Bernolák – bernolákovčina (1787 - 1789; bol to proces!), základom je kultúrna západoslovenčina – fonetický pravopis Píš ako počuješ,

Znaky:

• používa sa iba „i“,
• má iba „w“,
• písmeno „j“ za zapisuje ako „g“ => geho - jeho, mogú – moju,
• podstatné mená sa píšu veľkým písmenom,
• označuje sa mäkkosť ď, ť, ň, ľ => chceťeli – chcete.

1. Ľudovít Štúr – štúrovčina (1843), základom je stredoslovenský dialekt (o používaní tohto jazyka rozhodli Š+H+H, o súhlas požiadali Jána Hollého na Dobrej vode)

Znaky:

• používa sa iba „i“,
• samohláska „ô“ sa zapisuje ako „uo“ (napr. puovod),
• dvojhlásky „ia, ie“ sa zapisujú ako „ja, je“ (napr. nárečja),
• dlhé „é“ sa zapisuje ako „je“ (napr. dobrjeho),
• nemá „ľ“, iba „l“ (napr. laví),
• označuje mäkkosť ď, ť, ň (napr. ňič),
• dodržiavanie rytmického zákona.

1. Martin Hattala a Michal M. Hodža – hodžovsko-hattalovská úprava štúrovskej spisovnej slovenčiny (1852)

Znaky:

• píše sa „y/ý“, „ď, ť, ň, ľ“ (ďakovať),
• nová hláska „ä“,
• píše sa „ô“,
• minulý čas sa píše s „l“ (namiesto bou => bol).

Nasledujú roky silnej maďarizácie, cieľové pomaďarčovanie nemaďarských národov. V roku 1905 vychádza Apponyiho školský zákon => deti sa musia vzdelávať v maďarčine.

Vznik I. ČSR r. 1918 – slovenčina sa stala úradným a vyučovacím jazykom, ale je snaha o vytvorenie jedného československého jazyka, preto sa do slovenčiny preberajú české slová (límec, láhev, zeď).

V r. 1940 vydáva Matica slovenskáPravidlá slovenského pravopisu, bez čechizmov. Vzniká puristické hnutie – úlohou je očistiť slovenčinu od bohemizmov.

V roku 1996 je v platnosti Zákon o štátnom jazyku v SR – právna norma upravuje používanie slovenčiny vo verejnom styku, napr. zahraniční dodávatelia musia k výrobkom prikladať slovenský preklad.

Kodifikačné príručky po roku 1989: Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti, Krátky slovník slovenského jazyka.

Znaky slovenčiny Znaky češtiny

• dvojhlásky - „ř“
• „ä“ - „ů“
• „ľ“ - „ě“
• „ĺ, ŕ“ - vokatív
• slovesá „-li“ (robili) - slovesá „ly“ (dělaly – ženy; muži - dělali)
• až na niektoré výnimky rytmické krátenie - porušovanie rytmického krátenia

+uvádzať vlastné príklady!!!!